Gabriel Allon na dôchodku ?!

recenze

Prípad Rembrandt (2011) / veron4
Prípad Rembrandt

V predchádzajúcej knihe Zradca, sa Gabriel Allon vybral na penziu a špionážne remeslo povesil na klinec. Vzhľadom k počtu Silvových kníh, nám tak akosi bolo jasné, že to remeslo ešte pár krát z klinca zvesí. Preto začiatok, kde Gabriel pobýva na odľahlom anglickom vidieku a dni trávi prechádzaním sa v neútešnom počasí po okolitých prírodných krásach nikoho neoklamal.

„Našťastie“ sa stane nevýznamná vražda, ktorá ale jeho kamaráta, Juliana Isherwooda, môže stáť všetko. A tak Gabriel, naoko veľmi neochotne, opúšťa anglický vidiek a spolu s Chiarou sa vydávajú na cestu a pátranie po stratenom obraze. V príbehu sa pretkáva všetko dokopy načo sme zvyknutý zo Silvových kníh. Začína to ukradnutým obrazom, ktorý zhodou okolností má špinavú minulosť a jeho posledné známe korene siahajú do obdobia amsterdamského holokaustu. Nasleduje ho veľká ryba, verejnosti známa ako „Svätý Martin“, a ako už názov vypovedá, dokázať mu nejakú lumpáreň bude oriešok. Tento prípad si teda vyžaduje nezvyčajne citlivý prístup a prostriedky, a tak spoja svoje sily viaceré tajné služby. V jednej miestnosti sa teda stretáva izraelská tajná služba, anglická tajná služba, americká CIA a potom na niektorých menších operáciách aj ďalšie tajné služby, z čoho som už bola, priznám sa, trošku zmätená.

Silvu mám rada, tematika holokaustu ma zaujíma a on ju navyše prepojil so špionážnou tematikou, ktorá je napínavá. Hoci jeho knihy nečítam hneď po sebe a prekladám ich inými žánrami a autormi, táto kniha bola na mňa už príliš. Všetko ide klasicky podľa plánu, všetko funguje a potom na poslednú chvíľu, poslednú sekundu pred úspechom ich odhalia až divne zvláštnou maličkosťou. Všetci agenti sa na príkaz sťahujú zo svojich pozícií a Gabriel? Hádajte?

Gabriel si ide podľa seba. Chiara umiera strachom a starý pán si fajčí jednu od druhej a v ruke krúti zapaľovačom. Na úplne poslednú chvíľu sa takisto objaví všetko zachraňujúci dôkaz a všetci po krátkej bitke a väznení sú v poriadku a vracajú sa domov. Gabriel opäť predvedie hrdinský počin, ale on je strašne rád, že je v úzadí a nikto nevie, že je to jeho zásluha, a teší sa na to, až sa zas začne prechádzať po odľahlom anglickom vidieku.

Áno, pochopili ste to správne. K tomuto románu som dosť cynická Bol predvídateľný. Príliš prekomplikovaný. Neprežívala som napätie, ba naopak. Silva v knihe umiestňuje snáď všetky známe postavy a záhadne ich vzájomne prepája. Vieme, že si „kopíruje“ niektoré odstavce z predchádzajúcich kníh. V tejto knihe je tých „prekopírovaných“ sekcií na môj vkus až príliš veľa.

Celkovo by som to zhrnula asi nejak uprostred. Silvu mám rada a vždy, túto knihu nevynímajúc, ma zaujme príbehom z holokaustu a tým, ako to vie spracovať a prepojiť z prítomnosťou. Na druhej strane na mňa táto kniha pôsobila príliš predvídateľne a jej kostra až nápadne kopírovala predchádzajúce. Dám si teraz dlhšiu pauzu, a dúfam, že jeho ďalšie knihy si už náležite užijem.

Komentáře (0)

Přidat komentář