Extratrieda medzi trilermi

recenze

Vlezie vám pod kožu od prvých strán, naštartuje a vezme na divokú jazdu plnú prekvapení. Strhujúci psychotriler, z ktorého vás bude mraziť.

Ilustrátorka komiksov Linda sa utiahla na ostrov Helgoland v Severnom mori, aby unikla bývalému priateľovi, ktorý ju ustavične prenasleduje. Brat jej zabezpečil útočisko v priateľovom dome, ale Linda si je zrazu istá, že tam nie je sama. Vydesená vybehne von v ústrety blížiacemu sa orkánu, ktorý odrezal ostrov od pevniny. Na pláži objaví mŕtvolu.

Mŕtvy muž má pri sebe pánsku tašku, ktorú Linda vezme so sebou. Zrazu v nej zazvoní mobil... po dlhšom váhaní preberie hovor. Na druhej strane sa jej ozve Paul Herzfeld, súdny lekár a odborník na ťažké prípady. Herzfeld má pádny dôvod na tento telefonát. Pri obhliadke brutálne znetvoreného ženského tela našiel v lebke mŕtvoly meno svojej dcéry Hannah a číslo mobilu mŕtveho muža na Helgolande.

Hannah uniesli, preto Herzfeld okamžite zavolá na nájdené číslo. Zúfalý súdny lekár prehovorí mladú ženu, aby urobila obhliadku a pitvu mŕtvoly, či nenájde ďalšie indície. Preňho je cesta na ostrov pre nepriaznivé počasie nemysliteľná. Začínajú sa preteky s časom, ide o každú minútu, aby otec stihol zachrániť život svojej dcéry...

Izolovaní vás dostanú už od prológu, ktorý správne zamrazí, naženie zimomriavky. Postupne hustne atmosféra, silnie napätie a ide do tuhého. Dvaja hlavní protagonisti, Linda a Paul, sa prejavia ako silní, vynaliezaví a bystrí ľudia, odhodlaní urobiť všetko preto, aby zastavili zvrátenú hru nebezpečného psychopata.

Fitzek sa ukazuje v najlepšej forme. Na scénu privedie psychopatického únoscu, k tomu vypreparované ľudské telá a indície zanechané v rozkladajúcich sa mŕtvolách.
Surový, šokujúci a nepredvídateľný príbeh. Zvrátený psychopat má bizarný zmysel pre humor. Zahráva sa s Paulom aj Lindou, zanecháva indície na tých najčudnejších miestach.

Ak ste si obľúbili Fitzeka v jeho predchádzajúcich trileroch – Balík, terapia, Pasažier 23, Strach z lietania a Pacient – prídete si opäť na svoje. Znova nič nie je také, ako sa na prvý pohľad zdá. Fitzek sa hrá so svojimi postavami, ale aj s čitateľom a majstrovsky nás vodí za nos. Vďaka prvotriedne rozohranému príbehu s rafinovanými falošnými stopami, výborne zobrazenými charaktermi a detailnou prácou súdneho lekára sa od knihy neodtrhnete. Izolovaní je kniha pre silné povahy a dobré žalúdky.

Chodník pred ňou sa zužoval, vinul sa do otáčavej zákruty medzi hustými borovicami a vyústil na lesnej ceste. Len čo Fiona vyšla spod ochranných korún stromov, oprel sa do nej silný vietor a začali jej slziť oči. Preto si takmer nevšimla rozsvietené zadné svetlá.
Kombi malo zelenú, čiernu alebo modrú farbu. Jednoducho bolo tmavé. Stálo pri hromade zoťatých kmeňov a motor bežal. Auto malo otvorený kufor a Fiona v slabom svetle zbadala, že sa v ňom niečo hýbe.
Srdce jej išlo vyskočiť z hrude ako vždy, keď bola rozrušená.
Ale choď, veď nie si bojko. Už si zažila veľa nebezpečných situá­cií, tak prečo sa zase bojíš?
Opäť zrýchlila a čo najviac sa držala kraja cesty. Stalo sa to, keď bola od auta iba niekoľko metrov. Z kufra sa vystrčila ruka.
Alebo to tak aspoň na prvý pohľad vyzeralo. Naozaj sa hompáľala nad zašpinenou poznávacou značkou a zvyšok tela ležal na podlahe kufra.
„Pomôž mi!“ ozval sa mužský hlas. Dotyčný bol starý, teda aspoň podľa Fioniných kritérií. Všetci nad tridsať boli už jednou nohou v hrobe. Hovoril tak potichu, že zvuk motora ho takmer úplne prehlušil.
„Pomoc!“

Komentáře (0)