Exemplárne umelecké využitie kontrastov

recenze

Růže bílá, černý les (2019) / marcoz
Exemplárne umelecké využitie kontrastov
Niekoľko rokov sa aj u nás vyskytuje trend oživovania príbehov z čias druhej svetovej vojny. Tragické osudy dokážu zasiahnuť širokú škálu čitateľov, či už sú postavené na reálnych základoch alebo fantázii spisovateľov. Väčšinou si zakladajú na hrôzach, akých boli (sú) schopní dopustiť sa fanatici na bezbranných obetiach v koncentračných táboroch. Občas sa však vyskytne dielo, ktoré si razí inú cestu a potrebu nádeje a dobra dokáže dať do popredia aj komornejšie - a o to údernejšie. Krásnym príkladom je augustová novinka z vydavateľstva Ikar. Biela ruža, Čierny les je štvrtým románom írskeho autora Eoina Dempseyho a ako napovedá samotný názov, protiklady sú jeho najvýraznejším prvkom.

"Nechcela tu zostať takto dlho. Nachádzalo sa tu priveľa duchov. Lenže teraz nemala na výber. Ak by odišla a nechala ho tu samého, znamenalo by to, že gestapo opäť zvíťazí. A to nedopustí. Odniesla termofor do kuchyne a naplnila ho teplou vodou. V rukách ju príjemne hrial, akoby sa do nej opäť vlieval život. Priložila si ho na hruď a vrátila sa do spálne. Čo ak je naozaj Nemec? Ale prečo by potom zo spánku hovoril po anglicky?" (str. 40)

Príbeh je zameraný na dve postavy, ktoré zvedie dokopy náhoda - alebo osud? Franka má už dosť života v tieni vojny, ťažoba zo straty blízkych je priveľká, aby s ňou zvládala denne bojovať, a tak sa vyzbrojená otcovou pištoľou vydá do lesa, aby nasledovala svojich milovaných. Keď natrafí na vojaka s dolámanými nohami, prebudí sa v nej niekdajšia zdravotná sestra, a rozhodne sa mu pomôcť. Príslušník Luftwaffe však v delíriu rozpráva po anglicky a Franku bodne nepríjemné podozrenie, že ide v skutočnosti o spojeneckého špióna. Za jeho ukrývanie by ju gestapo bez milosti poslalo na druhý svet, no keďže Franka už dávno stratila chuť žiť, ani vidina smrti jej nezabráni odviezť raneného muža do horskej chaty a postarať sa oňho. Dej je zasadený do obdobia prelomu rokov 1943 a 1944, keď Nemecko pomaly zostupovalo zo stupňa víťazov, ale cesta ku konečnej porážke bola stále v nedohľadne. Franka sa právom potýka s úvahami o tom, čo je správne a aké dôsledky bude mať jej rozhodnutie. Werner Graf na ňu nepôsobí dôveryhodne, a dôvera ako taká sa už dávno stala nedostatkovým tovarom. Ani Werner (John) netuší, čí môže mladej žene uprostred zasnežených hôr veriť. Síce mu pomohla a ošetrila ho, ale čo ak niekomu prezradí, že ho našla? Okolnosti doby preveria charaktery mnohých postáv, počiatočný intímny príbeh sa postupne rozvetvuje a pozadie hrdinov spoznávame aj cez návraty do minulosti. Názov Biela ruža, Čierny les odkazuje na odbojovú organizáciu a dejisko románu, zároveň však príbeh ukazuje, že nič nie je ani zďaleka iba čierno-biele. Nepriatelia pod vplyvom vojny, láska a nenávisť, dôvera a zrada, pravda a lož, život a smrť, tieto i ďalšie kontrasty sa prelínajú a vytvárajú neodolateľný kolorit. Kniha Eoina Dempseyho je primárne o láske, vojna predstavuje kulisu, ktorú autor využíva v plnej miere. Nezabúda - a spolu s ním ani my - že ľudia sa nemajú prečo nenávidieť či zabíjať bezdôvodne a v prvom rade je potrebné pomáhať si bez ohľadu na rasu či štátnu príslušnosť.

"Už celé roky neplakal. Vôbec netušil, že je toho ešte schopný. Toto však nebolo vhodné miesto na emócie, preto sa poobzeral okolo seba, aby sa presvedčil, že ho nikto nevidí. List stále zvieral v ruke, nedokázal ho odložiť. Vôbec netušil, že ju stále miluje. Už dlho svoje city k nej potláčal a nechával si ich na vhodnejší čas. Myslel si, že možno raz, keď sa vojna skončí, nastane chvíľa, keď ju bude môcť opäť milovať." (str. 161)

Biela ruža, Čierny les bolo mojím prvým stretnutím s tvorbou írskeho spisovateľa a môžem povedať, že neostane iba jednorazovou záležitosťou. Eoin Dempsey je zručný autor, ktorý má cit pre vykreslenie charakterov aj dávkovanie napätia. Tiež musím povedať, že úvod románu je v rámci súčasných prozaických tendencií dosť netradičný. Spočiatku nájdete dialóg len ťažko, všetko stojí na pásme rozprávača, no nemusíte sa báť, čoskoro sa dej rozvinie a aj text získa na dynamike. Som rád, že vojnová tematika je spracovaná aj s romantickým nádychom, v záplave iných diel je to vítané spestrenie, preto verím, že sa románu dostane zaslúženej pozornosti.

Komentáře (0)

kniha Růže bílá, černý les recenze