Čo sa deje za zatvorenými dverami?

recenze

Iba trochu lásky (2019) / marcoz
Čo sa deje za zatvorenými dverami?
Osemnásť kníh reflektujúcich medziľudské vzťahy naprieč generáciami a Katarína Gillerová dokáže vždy prísť s niečím novým. Nečudo, že patrí k našim najúspešnejším autorkám. Jej romány rozhodne nepatria do "červenej knižnice", hoci láska je u nej pevným motívom. Katkine príbehy sa zameriavajú na široké spektrum prejavov charakteru, neunikne jej žiadny neduh a prejavuje sa nielen ako zručná rozprávačka, ale aj znalkyňa ľudského vnútra. Iba trochu lásky je ďalší exemplárny titul, kde autorka zúročuje skúsenosti s poznaním človeka a pretavuje ho do príbehu detskej opatrovateľky Eugénie, ktorá však má za cieľ niečo celkom iné ako zárobok či dozeranie na neposedných potomkov.

"Zašla som ešte niekoľko krokov ďalej a rýchlym pohľadom prešla po okolitých domoch. Potom som sa otočila a vybrala sa späť k nášmu domu. Keď som prechádzala okolo auta, nenápadne som z vrecka vysunula ruku a kľúčom som prešla po zadných dverách. Ryha bola dlhá a hlboká, rovnako ako množstvo rýh predtým na iných miestach auta. Auta vraha. Nenávisť v srdci sa mi zmiešala s ľútosťou. Sestra by mala radosť, celé roky sme to robili spolu, raz za čas, aby to nebolo príliš nápadné a vyzeralo to na náhodu." (str. 18 - 19)

Ako je u Katky Gillerovej zvykom, aj tentoraz zasahuje príbeh do niekoľkých desaťročí a je okorenený záhadou spojenou s rodinnými väzbami. Eugénia si ako hlavná hrdinka rýchlo získa vaše sympatie, najmä vďaka nadhľadu a trefným hodnoteniam pestrej palety rodín, kde pracuje. Ide o rôzne mladé páry, ktoré síce patria k majetnejšej vrstve, no potýkajú sa s problémami ako všetci iní - málo spoločne stráveného času, možná nevera, stereotyp... Eugénia ako pomocníčka mamičiek nahliada za oponu cudzích vzťahov a pátra po odpovediach na otázky ohľadom svojej sestry. Aj ona pracovala ako opatrovateľka, no keď otehotnela, zmizla. A je na Eugénii ako jedinej blízkej príbuznej, aby vypátrala dôvody jej náhleho odchodu aj identitu otca dieťaťa. Indícií, že by mohlo ísť o niektorého z manželov, je viacero, ale Eugénia postupne spoznáva ďalších teoretických "vinníkov" a popri tom sa zamotáva aj do vlastných citov. Nedeliteľnou súčasťou deja sú aj jej priatelia, ktorí tvoria príjemný kontrast s často povrchnou atmosférou výstavných bytov a domov. Je zaujímavé sledovať, kam sa posunuli vo svojich životoch z časov, keď ako žiaci základných škôl žili na jednom sídlisku a pomaly spoznávali kontúry reálneho sveta.

"Ľutovala som, že moje staré topánky mama vyhadzovala. Aj keď boli zodraté, aspoň by Emku netlačili. Pomohla mi Sabina, u nich sa nevyhadzovalo nič, a tak sa sestrine nohy nemuseli tlačiť v tesných topánkach. Občas som pozorovala Vilmu a rozmýšľala, čo by ju napĺňalo šťastím. V jej živote sa nenašiel muž, ktorý by si ju vzal. Bolo spokojná vtedy, keď žila v Bratislave? Ani tam nebola priveľmi spoločenská, podľa toho, ako sme ju poznali, nikam nechodila, iba občas s nejakou kolegyňou do divadla." (str. 182)

Ako vidno aj z úryvku, stačí zopár viet a prejaví sa Katkin cit pre rôzne charaktery. Čo postava, to iný osud. Je radosť vidieť, ako si dokáže hravo poradiť s množstvo postáv, ktoré nie sú len menami na papieri, ale odrazom komplexných osobností. Až sa zamýšľate nad tým, či skutočne nejde skôr o reálne osudy ako autorkinu fantáziu. Iba trochu lásky je román, ktorý pohladí dušu každého romantika s kvapkou nostalgie. Nielenže vám skráti predlžujúce sa večery, ale navyše vás môže ľahko prinútiť zaspomínať si na vlastné detstvo a niekdajších kamarátov. Aspoň v mojom prípade to tak bolo :-) Oceniť musím aj motív pátrania po identite otca, Katka Gillerová sa krásne pohrala s očakávaniami čitateľa, aj ja som jej sadol na lep. Moje tipy išli niekoľkokrát mimo, s konečným odhalením som však bol nadmieru spokojný. A verím, že budete aj vy!

Komentáře (0)

kniha Iba trochu lásky recenze