Bývalá policajtka porazila Rowlingovú!

recenze

Napínavá dráma a šokujúce krimi. Príbeh ženy, ktorá uteká pred tragickými spomienkami a príbeh detektíva, ktorý sa snaží nájsť vinníka... Ako napísal New York Times, "prefíkané a dokonale šokujúce“.

Jedna perlička na úvod: keď vyšla v roku 2015 táto kniha od bývalej policajtky Clare Mackintoshovej, bola to vo Veľkej Británii literárna udalosť. Zbierala jednu cenu za druhou a román získal aj hlavnú cenu v prestížnej súťaži Theakston Old Peculier o najlepšiu britskú kriminálku. Pokoril tak J.K. Rowlingovú, alias Roberta Galbraitha s knihou V službách zla.

O čom to teda je?
Jenna Grayová prežila to, čo nikto prežiť nechce. V jedno daždivé popoludnie sa synček vytrhne mame z ruky a uteká na cestu. Zrazí ho auto...

Tragédia Jennu zničí. Aby vôbec prežila, presťahuje sa do vzdialeného kúta vetrom bičovaného Walesu a v prostej chalupe sa pokúša zabudnúť. Chce utiecť spomienke na smrť chlapčeka, zúfalo sa potrebuje spamätať a nechať za sebou celú minulosť.

Zároveň sledujeme dvoch policajných vyšetrovateľov z Bristolu, ktorým smrť malého chlapca nedá pokoj. Sledujú stopy, jednu beznádejnejšiu ako druhú, a zisťujú, že ich to k sebe ťahá rovnako neodolateľne, ako ich fascinuje nepreniknuteľný prípad, plný nečakaných zvratov.

Treba povedať, že autorka Mackintoshová pracovala dvanásť rokov v polícii, niekoľko rokov aj ako inšpektorka, a tak schémy vyšetrovania pozná veľmi dobre. A skvele ich vie previesť aj do písaného textu.
„Ako bývalá policajtka prináša obraz reálneho vyšetrovania, vrátane často zdĺhavých procesov identifikovať a vystopovať svedkov,“ píše rešpektovaný server Kirkus Review, podľa ktorého Mackintoshová nielen excelentne píše a vykresľuje postavy aj prostredie, no jej najväčšie majstrovstvo je v tom, „ako zoraďuje šokujúce, no vierohodné momenty, ktoré sa postupne zamotávajú do komplexného príbehu“.

Ak máte chuť, prečítajte si úryvok:
„Zdravím, máš čas na kus reči o prípade toho zrazeného chlapca?“
Do Rayových dverí strčil hlavu Štoplík a Kate stála tesne za ním.
Ray zdvihol pohľad. Za posledné tri mesiace sa vyšetrovanie obmedzilo, prišli iné, akútnejšie záležitosti. Ray sa aj tak zopárkrát týždenne so Štoplíkom a jeho tímom o prípade bavil, ale telefonáty ustali a celé týždne sa neobjavili nové fakty.
„Jasné.“
Vošli a posadili sa. „Nevieme sa spojiť s Jacobovou matkou,“ prešiel Štoplík rovno k veci.
„Ako to myslíš?“
„Tak, ako hovorím. Má vypnutý mobil a dom je prázdny. Zmizla.“
Ray sa zadíval na Štoplíka, potom na Kate. Tvárila sa rozpačito. „Prosím vás, povedzte mi, že je to len nejaký vtip.“
„Ak áno, tak sme ho tuším nepochopili,“ odvetila Kate.
„Je to naša jediná svedkyňa!“ vybuchol Ray. „A je to matka obete! Preboha, ako vám mohla zmiznúť?“
Kate očervenela a on sa pokúsil upokojiť.
„Porozprávajte mi, čo sa presne stalo.“
Kate pozrela na Štoplíka, ten jej kývol hlavou, nech vysvetľuje. „Po tlačovke sme sa s ňou už veľmi nekontaktovali,“ začala. „Mali sme jej výpoveď, všetko sme sa povypytovali, tak sme ju nechali v rukách príslušníčky, ktorá má na starosti rodinné prípady.“
„A ktorá to bola?“ spýtal sa Ray.
„Diana Heathová,“ odvetila Kate po chvíli ticha. „Dopraváčka.“
Ray si to poznačil do modrého diára a čakal, či bude Kate pokračovať.
„Diana tam ešte nedávno zašla, chcela sa presvedčiť, ako sa Jacobovej matke darí, ale dom našla prázdny. Tá žena sa odsťahovala.“
„Čo ste sa dozvedeli od susedov?“
„Skoro nič,“ pokrčila plecami Kate. „Nikoho z nich nepoznala tak dobre, aby tam nechala adresu, kam jej majú posielať poštu, a nikto ju nevidel odchádzať. Akoby sa vyparila.“
Pozrela na Štoplíka a Ray prižmúril oči. „Niečo ste zatiaľ nespomenuli?“
Odpovedal mu Štoplík, ale až po chvíli.
„No, tuším sa proti nej tak trochu vzbúrili. Na miestnom internetovom fóre. Niekto jej chcel narobiť problémy, tvrdil, že bola neschopná matka, a tak.“
„Ohováranie?“
„Možno aj na žalobu. Všetko už je vymazané, ale požiadal som našich počítačových technikov, aby sa tie súbory pokúsili znovu vyhrabať. Ale to nie je všetko. Vraj keď ju hneď po nehode uniformovaní kolegovia vypočúvali, prehnane na ňu zatlačili. Asi boli trochu necitliví. Jacobova matka si zrejme povedala, že jej prikladáme vinu za jeho smrť, a preto usúdila, že sa pri hľadaní toho vodiča nepretrhneme.“
„Bože,“ zaúpel Ray. Ako je možné, pomyslel si, že nič z toho náš hlavný inšpektor nezachytil? „Naznačovala nám vtedy nejako, že s postupom polície nie je spokojná?“
„Nie. Prvý raz sme sa to dozvedeli od našej kolegyne z rodinných prípadov,“ vyhlásil Štoplík.
„Ozvite sa do školy,“ navrhol Ray. „Niekto s ňou určite zostal v kontakte. A opýtajte sa aj u lekárov. V jej oblasti budú maximálne dvaja alebo traja, a keďže mala dieťa, u jedného z nich bola evidovaná. Ak ho nájdeme, tak je možné, že poslal jej lekársku kartu do inej ambulancie.“
„Vykonáme.“
„A, preboha vás prosím, nech sa bulvár nedozvie, že sa nám stratila.“ Sucho sa usmial. „Suzy Frenchová z Postu by si na nás zgustla.“
Nikto sa nezasmial.
„No, tak okrem straty kľúčovej svedkyne,“ pokračoval Ray, „vyskytlo sa ešte niečo, o čom by som mal vedieť?“
„Pri cezhraničnom vyšetrovaní som skončila v slepej uličke,“ povedala Kate. „Mihlo sa u nás zopár ukradnutých áut, ale všetky sme zaevidovali. Eliminovala som zoznam áut, ktoré v tú noc zachytili kamery pre prekročenie povolenej rýchlosti, a bola som v každom autoservise a autoklampiarstve v Bristole. Nikto si na nič podozrivé nespomína – alebo mi to aspoň tvrdia.“
„Ako pokračujú Brian a Pat so zábermi z pouličných kamier?“

Komentáře (0)