Bolestne krásny príbeh o dospievaní a vražde

recenze

Kde raky spievajú (2019) / Lucia007
Bolestne krásny príbeh o dospievaní a vražde
Kde raky spievajú je jedna z najúspešnejších kníh minulého roka. Dojímavý príbeh o osamelom dospievaní mladej dievčiny a zároveň prípad záhadnej vraždy s prekvapujúcim koncom.
„Bolestne krásny debut, príbeh o dospievaní, oslava prírody a prípad záhadnej vraždy v jednom,“ napísal The New York Times Book Review.

Malá Kya vyrastá so staršími súrodencami, submisívnou matkou a despotickým otcom v chatrči v močiaroch Severnej Karolíny. Sem ich priviedla otcova neschopnosť zabezpečiť rodinu.

Matka aj súrodenci z biednych podmienok postupne utečú, no zanechávajú za sebou najmladšiu Kyu s otcom. Keď zmizne aj ten, Kya zostane v Bohom zabudnutej krajine úplne sama. Jej pokusy o kontakt s obyvateľmi neďalekého mestečka stroskotávajú. Predsudky voči malej divoške sa vyhrotia, keď v mestečku dôjde k vražde...

V pokojnom mestečku Barkley Cove už dlhé roky kolujú strašidelné historky o Dievčati z močiara. Vražda miestneho krásavca Chasea Andrewsa všetko zmení. Obyvatelia mestečka z jeho vraždy hneď upodozrievajú Kyu. Vraj mala s Chaseom nejaké pletky a keď sa oženil s „dobrou partiou“, nedokázala sa cez to preniesť a siahla po pomste. V osudnú noc navyše zmizol prívesok s mušľou, ktorý Kya darovala Chaseovi a stále ho nosil na krku.

Lenže Kya je citlivá a inteligentná, nikdy by nezabila. Zbiera slávky, loví ryby, údi ich a vymieňa za iný tovar. Snaží sa žiť v súlade s prírodou. Od zvierat sa učí vyhýbať nebezpečenstvu, zaobstarávať si potravu a šikovne unikať pred tými, čo by ju chceli pripraviť o slobodu.
V škole sa ukázala len jeden jediný raz – za prísľub dobrého jedla. Keď však zažila výsmech, šikanovanie a nepochopenie, zanevrela na všetkých a utiahla sa späť do chatrče v barinách...

„Neviem ani vypovedať, ako zbožňujem túto knihu! Nechcela som, aby sa príbeh vôbec skončil!“ vyznala sa slávna herečka Reese Witherspoonová.

Kya je nezabudnuteľnou hrdinkou. Prostredníctvom nej si uvedomíme, aké hlboké stopy v nás môže zanechať výchova a osamelosť. Aj keď žije ako divoška, aj ona túži po spoločnosti ľudí, po láske a dotykoch.


Ráno horelo augustovou horúčavou, vlhký dych močiara povešal na vetvy dubov a borovíc hmlu. Trsy trpasličích paliem stáli neobvykle pokojne, ozvalo sa len tiché, pomalé plieskanie krídel, keď v lagúne vzlietla volavka. A potom, mala vtedy šesť rokov, počula Kya buchnúť dvere na verande. Stojac na stolčeku prestala oškrabávať z hrnca zvyšky kukuričnej krupice a ponorila ho do nádoby plnej špinavej mydlovej vody. Nepočula nič okrem vlastného dychu. Kto vyšiel z chatrče? Mama nie. Nikdy nebúchala dverami.
Lenže keď Kya vybehla na verandu, uvidela matku. Dlhá hnedá plisovaná sukňa sa jej trepotala okolo členkov, ako obutá v lodičkách odchádzala pieskovou príjazdovou cestou. Lodičky z falošnej krokodílej kože mali tupú špičku. Jej jediné slušné topánky. Kya na ňu chcela zavolať, ale vedela, že nesmie zobudiť apa, takže len otvorila dvere a zastala na schodoch, doskách položených na tehly. Odtiaľ uvidela, že mama nesie modrý cestovný kufor. Kya zvyčajne s istotou šteniatka vedela, že mama sa vráti s mäsom zabaleným do mastného hnedého papiera alebo so sliepkou visiacou dolu hlavou. Nikdy si však na to neobula krokodílie lodičky ani si nevzala kufor.
Mama sa vždy na mieste, kde sa chodník napájal na cestu, obzrela, zodvihla jednu ruku a zamávala bielou dlaňou, potom sa otočila a vydala na cestu, čo sa vinula cez barinatý les, lagúny, kde rástli pálky, a možno, ak príliv dovolil, až k mestečku. Dnes však kráčala ďalej, potkýnajúc sa na nerovnej ceste. Jej vysoká postava sa kde-tu mihla medzi stromami, až z nej nakoniec ostali len záblesky bieleho šálu medzi lístím. Kya šprintovala na miesto, odkiaľ vedela, že uvidí cestu. Mama jej odtiaľ iste zakýva, ale už stihla zahliadnuť len to, ako mizne lodný kufor, ktorý sa do lesa vôbec nehodil. Keď sa vracala čakať na schody, hruď jej dlávila ťažoba, hustá ako čierne lávové blato.

Komentáře (0)

kniha Kde raky spievajú recenze