LeDock
přečtené 1226
Tri tornáda
2021,
Juraj Kováčik
Z troch doteraz vydaných beletristických Kováčikových kníh je táto najslabšia, čo však ešte vždy stačí na slovenský románový priemer. Absolútne ma nebavili tie metahrátky s textom, s ktorými som sa v poslednom čase stretol v toľkých slovenských románoch až som nadobudol presvedčenie, že jednou z podmienok dotácie Fondu na podporu umenia je mať v románe časť, kde postava píše, či spomína, román, ktorý ja ako čitateľ práve čítam. Inak by som bol rád aj kritickejší a napísal niečo o tom ako sa Kováčik stále nenaučil písať, nakoľko by som tým zvýšil svoje šance, že ma zveční vo svojom ďalšom románe (ó áno, Juraj, všimol som si to), no bolo by to klamstvo, keďže si jeho štýl písania vcelku užívam. Tentokrát je to však také neškodne priemerné, alebo aby som sa vyjadril presnejšie a odbornejšie – „meh“, že to najkritickejšie, čo môžem napísať je, že je to vcelku zbytočná kniha.... celý text
Návrat malého velkého muže
2001,
Thomas Berger
Berger si týmto pokračovaním svojho kultového románu našťastie neutrhol žiadnu hanbu, ako sa ľahko mohlo stať. No kvalít prvej knihy, žiaľ, nedosiahol. Ani som to však neočakával – latka bola predsa len nastavená príliš vysoko. Môj základný problém s Návratom veľkého malého muža je, že Crabbove životné peripetie v ňom proste už nie sú tak zaujímavé. Viaceré kapitoly by som úplne oželel (celá epizóda z indiánskej školy, návšteva Custerovej vdovy) a aj v tých zvyšných to už nie je ono. Akosi chýba atmosféra. Kým Crabbov divošský život medzi indiánmi na divokom západe v čase, keď títo ešte voľne brázdili rozľahlé prérie plné bizónov jej mal v predchádzajúcej časti na rozdávanie, posun príbehu do civilizácie po zatlačení indiánov a ich spôsobu života do rezervácií ju citeľne postráda. Najlepšie to vidieť práve na úvodných kapitolách, ktorým sa ešte darí evokovať atmosféru prvého dielu, no smrť Divokého Billa Hickoka akoby bola zároveň i smrťou legendy Divokého západu v širšom kontexte. S Hickokom odchádza i čaro (bezpochyby idealizovaného, no čitateľsky vďačného) nespútaného života a prichádza síce civilizovanejší, no o to nudnejší, svet. Ak sa vám však prvá kniha páčila a chcete si vypočuť ďalšie neuveriteľné príhody Jacka Crabba rozhodne sa tohto pokračovania nestráňte.... celý text
Děti noci
2011,
Dan Simmons
Prvých pár desiatok strán z postcaucescovho porevolučného Rumunska je skvelých. Na to, aby čitateľovi tuhla krv v žilách netreba ani nadprirodzenú výpomoc, postačuje desivá realita postupne odkrývaných hrôz čerstvo padnutého komunistického režimu a diktatúry. Je to originálne a neotrelé, bohužiaľ všetka táto atmosféra ide do hája v momente ako sa príbeh presunie do Ameriky a k pomerne otravnej a nezaujímavej hlavnej hrdinke. Kniha tým okamžite stráca svoje čaro a padá do priemeru z ktorého sa viac nevyhrabe. A nezachráni to už ani sám veľký Vlad Narážač. Začínam v Simmonsových dielach (Drood, Krutá hra a teraz i Děti noci) rozpoznávať nepríjemný vzorec – výborne rozbehnuté začiatky a následný prepad v kvalite už po pár úvodných kapitolách, pri väčšine jeho kníh ešte umocnený autorovou grafomániou. Akoby ten báječný námet s ktorým prišiel nevedel viac rozpracovať, no zároveň si uvedomoval, že je príliš dobrý na to, aby ho nechal len tak ležať ladom.... celý text
