Kenji
přečtené 35
Paradox
2024,
Mark Lipsky
Slovenský Andy Weir? Začnem tým, že knihy v prvej osobe až tak neobľubujem, ale raz za čas to zvládam a príbeh s vesmírnym mechanikom, ktorý musí zistiť, čo sa to dopekla deje, si to tak trochu pýtal. Úvod počas ktorého sa hlavný hrdina dynamicky preberá a snaží sa dostať z komory umelého spánku ma dosť potrápil. Hlavne preto, že z anotácie vieme, že to dokáže a bude riešiť úplne iné veci, takže 30 strán o hľadaní spôsobu ako zo seba dostať kanylu, alebo očami dokončiť proces preberania, bolo až príliš roztiahnutých. Do polovice knihy sa zoznamujeme s hlavným hrdinom, AI, ktorá je mu nápomocná a blízkou budúcnosťou do ktorej je dej posadený. A tiež, čo sa vlastne stalo, čo sa po ňom chce, no a začne sa to komplikovať. Následky dilatácie času, komplikácie na Zemi, nečakaný objav tajomnej žiarivej gule, loď uväznená v priestore, čínska sonda, ktorej plán navštíviť vzdialenú galaxiu buď nevyšiel, alebo vyšiel až príliš dobre? A do toho asteroid, ktorý má síce bezpečne minúť Zem, ale… Od strán 100 až 200 je to totálny pageturner. Letel som po stranách a chcel vedieť čo, ako, prečo a keď dôjde k rozhodnutiu ako to vyriešiť, začne zbesilá jazda, pri ktorej netušíte, či to bude stačiť, prežije Mark? Ľudstvo? Všetci, alebo nikto? Pecka! Bez toho, aby som nejako spoiloval mimo oficiálnej anotácie, tak záver ma trochu sklamal. Autor nám totiž dal na poslednej strane výber z niekoľkých možností, čo sa vlastne stalo. Pritom ak by si aspoň jednu zvolil a rozvinul nejakú dejovú linku napr. prečo z celej posádky zobudili práve jeho, mohol prísť zaujímavý plot twist ako vo filme Pandorum. Ak by sa zameral na čínsku sondu, mohlo tam byť pozadie v štýle Horizont udalostí, alebo Problém troch telies. Alebo Crichtonova Guľa. Proste niečo. Takto sme dostali útlu, 220 stranovú knižku s parádnym stredom knihy (a aby sme nekrivdili, anotácia hovorí, že je to survival sci-fi a toho survivalu sa dočkáme v dostatočnej miere :) Ak by si autor vybral jedno s predostretých možností rozuzlenia a venoval mu viac priestoru, možno by to prirovnanie k Andy Weirovi, nebolo až tak prestrelené. *3,5-4/5... celý text
Prvá kniha v spolupráci s bratom. Je to ešte stále ten Reacher na ktorého sme zvyknutí? Premýšľam, či by som sa na knihu pozeral inak, aby by na titulke svietilo len Lee Child. Takto si zrejme len podvedome podsúvam, že je to trochu iné. Je tam Reacher. Rôzne kaviarne, motely, fúra kávy. Zápletka. Veci, ktoré vyzerajú inak ako pôvodne sú. Bitky. Reacherove slovné sundávačky. Nahováram si, že tam bolo menej malomestskej atmosféry a akoby tam bolo naschvál spomenuté všetko, čo musí Reacher mať systémom: Kúpa oblečenia v obchode – je tam. Scéna v kaviarni – je tam. Stopovanie – je tam. Spomenutie skladacej zubnej kefky – je tam. Je to v pohode Reacher. Nie môj najobľúbenejší, ale čítalo sa to presne ako každý iný. Stále lepšie ako polovica iných alfa male príbehov.... celý text
Čisté zlato
2019,
Lee Child
Milujem Lee Childa, väčšinu jeho kníh som čítal viackrát, preto keď som narazil na poviedku, ktorú som ešte nečítal, skočil som na to. Spolupráca so známou autorkou Karin Slaughterovou, ktorá má vlastnú sériu s Willom Trentom dávala nádaj na zaujímavú spoluprácu, ako v jednej poviedkovej zbierke Rozstřel, kde rôzni autori spojili osudy svojich hrdinov dohromady. Akurát, že príbeh, točiaci sa okolo starej vraždy v Margrave (Reacherove Jatka) je trochu pobiednejší. Vykreslenie Reacherovho brata Joa mi nesedí z popisu Childových kníh. Dojem kazí, že mierne nikdy nestárnúci Reacher je tu explicitne označený za 55 ročného muža, čo si človek pri čítaní kníh nepripušťa a je to večný štyridsiatnik. Navyše to celé pôsobí, že to napísal niekto, možno Karin Slaughter a Lee Child si to možno prečítal ale skôr si to prečítal len jeho agent a vypítal si šek. S Childom to má pramálo spoločné. Akčné scény sú nijaké a obe zápletky sú slabé, druhá dokonca divná a vôbec som nepochopil, že prečo vlastne by sa to udialo tak, ako sa to udialo.... celý text
Pouštní včela
2017,
Veronika Matysová
Nápad, že US vláda naverbuje samovrahov na misie po celom svete vzbudzoval od začiatku nedôveru a zvyšok knihy to len potvrdil. Či už išlo o vojenský tréning, plánovanie, alebo misiu samotnú. Autorka o týchto veciach asi veľký prehľad nemá a bola to jedna hlúposť za druhou. Malo to aj vzťahovú líniu, ale aj keď som sa snažil vsugerovať si do hlavnej úlohy Zaca Efrona, nič to so mnou neurobilo. Takže military priaznivci ruky preč.... celý text
Zítra bude po všem
2010,
Lee Child
Jack Reacher. Bývalý vojenský policajt. Major degradovaný na kapitána a znovu povýšený na majora. Veliteľ špeciálnej jednotky vyšetrovateľov. Zásadový. Nekompromisný. Stodeväťdesiatpäť centimetrov, stodvadsať kilo svalov. Skvelý strelec, výborný bojovník a hlavne neskutočný sympaťák. Lee Child stvoril hrdinu, ktorého si obľúbite aj keď nechcete. K Lee Childovi som sa dostal okľukou. Jeho prvý román „Jatka“ som mal v rukách niekoľkokrát, no keďže je napísaný v prvej osobe, tak som ho vždy odložil späť. / Tento typ rozprávania veľmi neobľubujem. / Po čase som zistil, že autor píše svoje príbehy aj v tretej osobe a tak som sa do toho pustil. Odvtedy čítam Lee Childa pravidelne a s radosťou. Nečítam chronologicky. Jednotlivé príbehy si vyberám podľa obsahu a nálady. Podľa toho či mám náladu na malomesto, veľké mesto, alebo obdobie kým bol Reacher ešte v armáde. Niektoré časti sú lepšie, iné horšie. Niektoré geniálne a aj tie horšie sú stále vyšší štandard. Posledne som čítal Zítra bude po všem, tak napíšem o ňom. Kto pozná Jacka Reachera vie, že nikdy nezostáva dlho na jednom mieste. Užíva si, že môže cestovať a spoznávať Spojené štáty. Len tak. S neplatným pasom, kreditnou kartou a zubnou kefkou. Kedysi používal len hotovosť, ale časom niektoré zvyky poupravil. Príbeh začína v New Yorku. V metre. Spočiatku som si myslel, že príbeh bude rukojemníckou drámou odohrávajúcou sa v jednom vozni, no po dvadstiatich stranách a jednej samovražde sa Jack Reacher púšťa do vyšetrovania. Dopredu ho ženie pocit viny, že smrti zamestnankyne Pentagonu nedokázal zabrániť a možno jej rozhodnutie ešte aj urýchlil. Ako to už býva zvykom – dej sa zamotáva. Okrem NYPD sa do prípadu zapletie FBI, ministerstvo obrany a nájomní pištoľníci súkromných bezpečnostných služieb. Jack Reacher ide po nitkách pavučiny tajomstiev a lží. Príbehov ktoré by mali zostať utajené. Spoznáva sa s kongresmanom zo Severnej Karolíny. Bývalým príslušníkom elitnej Delta Force. Od začiatku je jasné, že niečo tají. Čo? Má to niečo spoločné s matkou a dcérou pochádzajúcou z bývalého sovietskeho satelitu? Ich životný príbeh Reacherovi ukazuje kongresmana v úplne inom svetle. Ale hovoria pravdu? A čo od neho v skutočnosti chcú? A čo sa snaží Pentagon utajiť? Súvisí zmiznutie syna zamestnankyne Pentagonu s jej samovraždou? Alebo sa jedná len o mladícku zaľúbenosť? Jack Reacher na náhody neverí. Preto svojim dôvtipom, analytickým myslením a keď nezostane nič iné tak tvrdými päsťami a presnou muškou nachádza cestu svojou obľúbenou metódou pokus – omyl. Jedno je isté. Nezastaví sa, kým prípad nevyrieši. Lee Child píše skvele. Dej odsýpa. Nemá hluché miesta. Občas necháva Reachera tápať, ale čitateľ je tam s ním. Drží mu palce, baví sa na skvelých dialógoch a užíva si akciu. Táto časť rozhodne za 10/10... celý text
Cílená hrozba
2014,
Tom Clancy
AlesXXX - zhodou okolností je KGB a Studená vojna zas vcelku aktuálna :D