Kenji komentáře u knih

Prvá kniha v spolupráci s bratom. Je to ešte stále ten Reacher na ktorého sme zvyknutí?
Premýšľam, či by som sa na knihu pozeral inak, aby by na titulke svietilo len Lee Child. Takto si zrejme len podvedome podsúvam, že je to trochu iné.
Je tam Reacher. Rôzne kaviarne, motely, fúra kávy. Zápletka. Veci, ktoré vyzerajú inak ako pôvodne sú. Bitky. Reacherove slovné sundávačky.
Nahováram si, že tam bolo menej malomestskej atmosféry a akoby tam bolo naschvál spomenuté všetko, čo musí Reacher mať systémom:
Kúpa oblečenia v obchode – je tam.
Scéna v kaviarni – je tam.
Stopovanie – je tam.
Spomenutie skladacej zubnej kefky – je tam.
Je to v pohode Reacher. Nie môj najobľúbenejší, ale čítalo sa to presne ako každý iný.
Stále lepšie ako polovica iných alfa male príbehov.

1 18.09.2021

(SPOILER) Milujem Lee Childa, väčšinu jeho kníh som čítal viackrát, preto keď som narazil na poviedku, ktorú som ešte nečítal, skočil som na to.
Spolupráca so známou autorkou Karin Slaughterovou, ktorá má vlastnú sériu s Willom Trentom dávala nádaj na zaujímavú spoluprácu, ako v jednej poviedkovej zbierke Rozstřel, kde rôzni autori spojili osudy svojich hrdinov dohromady.
Akurát, že príbeh, točiaci sa okolo starej vraždy v Margrave (Reacherove Jatka) je trochu pobiednejší. Vykreslenie Reacherovho brata Joa mi nesedí z popisu Childových kníh.
Dojem kazí, že mierne nikdy nestárnúci Reacher je tu explicitne označený za 55 ročného muža, čo si človek pri čítaní kníh nepripušťa a je to večný štyridsiatnik.
Navyše to celé pôsobí, že to napísal niekto, možno Karin Slaughter a Lee Child si to možno prečítal ale skôr si to prečítal len jeho agent a vypítal si šek.
S Childom to má pramálo spoločné. Akčné scény sú nijaké a obe zápletky sú slabé, druhá dokonca divná a vôbec som nepochopil, že prečo vlastne by sa to udialo tak, ako sa to udialo.

2 26.07.2020

Nápad, že US vláda naverbuje samovrahov na misie po celom svete vzbudzoval od začiatku nedôveru a zvyšok knihy to len potvrdil. Či už išlo o vojenský tréning, plánovanie, alebo misiu samotnú. Autorka o týchto veciach asi veľký prehľad nemá a bola to jedna hlúposť za druhou. Malo to aj vzťahovú líniu, ale aj keď som sa snažil vsugerovať si do hlavnej úlohy Zaca Efrona, nič to so mnou neurobilo.
Takže military priaznivci ruky preč.

2 14.06.2017

AlesXXX - zhodou okolností je KGB a Studená vojna zas vcelku aktuálna :D

03.04.2015

Jack Reacher. Bývalý vojenský policajt. Major degradovaný na kapitána a znovu povýšený na majora. Veliteľ špeciálnej jednotky vyšetrovateľov. Zásadový. Nekompromisný. Stodeväťdesiatpäť centimetrov, stodvadsať kilo svalov. Skvelý strelec, výborný bojovník a hlavne neskutočný sympaťák. Lee Child stvoril hrdinu, ktorého si obľúbite aj keď nechcete.

K Lee Childovi som sa dostal okľukou. Jeho prvý román „Jatka“ som mal v rukách niekoľkokrát, no keďže je napísaný v prvej osobe, tak som ho vždy odložil späť. / Tento typ rozprávania veľmi neobľubujem. /
Po čase som zistil, že autor píše svoje príbehy aj v tretej osobe a tak som sa do toho pustil. Odvtedy čítam Lee Childa pravidelne a s radosťou. Nečítam chronologicky. Jednotlivé príbehy si vyberám podľa obsahu a nálady. Podľa toho či mám náladu na malomesto, veľké mesto, alebo obdobie kým bol Reacher ešte v armáde.
Niektoré časti sú lepšie, iné horšie. Niektoré geniálne a aj tie horšie sú stále vyšší štandard.

Posledne som čítal Zítra bude po všem, tak napíšem o ňom.
Kto pozná Jacka Reachera vie, že nikdy nezostáva dlho na jednom mieste. Užíva si, že môže cestovať a spoznávať Spojené štáty. Len tak. S neplatným pasom, kreditnou kartou a zubnou kefkou. Kedysi používal len hotovosť, ale časom niektoré zvyky poupravil.
Príbeh začína v New Yorku. V metre. Spočiatku som si myslel, že príbeh bude rukojemníckou drámou odohrávajúcou sa v jednom vozni, no po dvadstiatich stranách a jednej samovražde sa Jack Reacher púšťa do vyšetrovania. Dopredu ho ženie pocit viny, že smrti zamestnankyne Pentagonu nedokázal zabrániť a možno jej rozhodnutie ešte aj urýchlil.
Ako to už býva zvykom – dej sa zamotáva. Okrem NYPD sa do prípadu zapletie FBI, ministerstvo obrany a nájomní pištoľníci súkromných bezpečnostných služieb.
Jack Reacher ide po nitkách pavučiny tajomstiev a lží. Príbehov ktoré by mali zostať utajené. Spoznáva sa s kongresmanom zo Severnej Karolíny. Bývalým príslušníkom elitnej Delta Force. Od začiatku je jasné, že niečo tají. Čo? Má to niečo spoločné s matkou a dcérou pochádzajúcou z bývalého sovietskeho satelitu? Ich životný príbeh Reacherovi ukazuje kongresmana v úplne inom svetle. Ale hovoria pravdu? A čo od neho v skutočnosti chcú? A čo sa snaží Pentagon utajiť? Súvisí zmiznutie syna zamestnankyne Pentagonu s jej samovraždou? Alebo sa jedná len o mladícku zaľúbenosť?
Jack Reacher na náhody neverí. Preto svojim dôvtipom, analytickým myslením a keď nezostane nič iné tak tvrdými päsťami a presnou muškou nachádza cestu svojou obľúbenou metódou pokus – omyl. Jedno je isté. Nezastaví sa, kým prípad nevyrieši.

Lee Child píše skvele. Dej odsýpa. Nemá hluché miesta. Občas necháva Reachera tápať, ale čitateľ je tam s ním. Drží mu palce, baví sa na skvelých dialógoch a užíva si akciu.

Táto časť rozhodne za 10/10

4 27.10.2014

Na úvod by sa patrilo napísať pár slov pre tých, čo Toma Clancyho poznajú len zbežne, vôbec, alebo len 'jeho'novšiu tvorbu.
V prvom rade treba povedať, že nás Tom Clancy v roku 2013 opustil. Znie to pateticky, ale keď hovorím o autorovi, ktorý pre mňa predstavoval číslo jedna, tak to inak neviem.
Jeho ostatné knihy ( neoficiálne ) od Tygří zuby a ( oficiálne ) Živý nebo mrtvý nie sú jeho prácou. Koľko percent podielu má je otázne. Môžeme sa utešovať tým, že mohol dať námet. Poprípade osnovu, alebo sujet. Jedná sa o spoluprácu s niekým, ale v podstate ide o tom, že tomu dal podobu niekto iný. Používa postavy vytvorené Clancym a jeho meno, ktoré predáva. Fanúšik, ktorý má jeho staré knihy načítané niekoľkokrát spozná rozdiel. Jedná sa o spôsob písania, vrstvenie deja a zapájania vedľajších postáv a motívov. Priepastný rozdiel je hlavne v akčných pasážach.
Takže pre všetkých, ktorí si myslia, že Clancy je super autor a čítali len knihy z posledných rokov, tak vám hovorím, bežte si kúpiť jeho staré kúsky
( Hlavne: Jasné nebezpečí, Bez výčitek, Duhová šestka, Z rozkazu prezidenta... )
Tí, čo si myslíte, že to nebolo bohviečo, urobte to isté.
Cílená hrozba je štvrtý titul zo série, kde hrá hlavnú rolu syn Jacka Ryana. Po prvotnej ostýchavosti co-autora Marka Greaneyho využívať staré postavy Toma Clancyho sa to v štvrtom pokračovaní dostalo do tých správnych koľají. Máme tu Univerzitu, mizernú čínsku ekonomickú situáciu a riešenie v podobe útoku na Taiwan, pribudli hackari v službách ČĽR ( Ktorí sa aj keď v obmedzenej miere dostávali do deja už v predošlom Živý terč )
Jack Ryan sr. je stále prezidentom. Hlavná dejová línia o počítačových útokoch ma popravde až tak nebrala. ( To už sa mi zdala lepšia štandardná téma v Živý nebo mrtvý )
Tajomný Center využívajúci virtuálnu sieť a sieť svojich žoldnierov, aby pripravili podmienky pre víťazstvo Číny vo vojne.
ČĽR začne s blokádou Juhočínskeho mora a dôjde k niekoľkým bojovým stretom stíhačiek.
Kameň úrazu. Greaney nie je Clancy. Jeho znalosti, respektíve schopnosť rozohrať kompletnú hru na bojovej mape je slabá ( respektíve mizerná ) Kde sú staré časy keď sme sledovali napínavé naháňanie ponoriek kapitána Mancusa, tankové boje generála Diggsa, alebo nervydrásajúce scény v kanceláriách Bieleho domu?
Aby sme nekrivdili, niečo tam je. Postavy sa mihnú, niečo urobia, ale nedozvieme sa o nich prakticky nič nové. Greaney nemá ten cit, nevytvoril tie postavy, takže nedokáže hádzať do pľacu trefné poznámky, či informácie. Nevie zužitkovať vzťahy, ktoré boli vytvorené na tisíckach predošlých strán série.
Viem, v dnešnej dobe sa ľuďom nechce čítať hrubé knihy, nemajú radi dlhé úvody.
( Tým hrubá kniha myslím 600 až 1000 strán a dlhý úvod 200 strán predstavovania postáv v úvodných situáciách. )
Ale čo môže byť krajšie ako namiešať mix desiatok hlavných postáv a stovky vedľajších. Päť – šesť dejových línií, ktoré sa päťsto strán stretávajú a rozchádzajú, aby na seba narazili a explodovali v záverečnom finále? To je tá nádhera. To už dnes fakt nikoho nebaví?
Dostane sa aj na boje, aj na prestrelky. Ale stále sa nedokážem ubrániť pocitu, že ma nedokážu vtiahnuť „do“ ako to bolo u Clancyho.
Takže čo s tým?
Starí priaznivci Clancyho už len s nostalgiou spomínajú a viac-menej so zaťatými zubami kupujú knižky zo sveta Jacka Ryana. Patrím medzi nich.
Tí noví? Vždy sa budem čudovať, keď budú hlásať, že čítali nového Clancyho a že je to super kniha. Treba ich vyviesť z omylu. Nie je to Clancy a v porovnaní s originálnymi knihami to vôbec nie je super.
Hodnotenie dávam pre dve skupiny.
Noví čitatelia 8/10
Ortodoxní fanúšikovia skutočného Clancyho 5/10

2 03.08.2014