netopýr088
komentáře u knih
Chlapec a holubica
Meir Šalev
pre mňa táto Šalevova kniha ostáva v mysli ako najlepšia, hoci všetky sú dobré až výborné! Po rokoch som sa k nej vrátil a opäť potešila dušu!
Jeseň leteckého esa
Louis De Bernières
Vrátiť sa po troch rokoch do sveta Pittovcov a McCoshovcov nebolo pre mňa bez problémov, predsa len som trošku stratil kontakt s príbehom, ale de Berniéres umne pripomína udalosti predchádzajúcich dielov jemnými vláknami. Nakoniec som sa vrátil hlboko späť do príbehu a v takých pocitových polohách som sa ocitol, ako už veľmi dlho nie. Je to smutná, nadmieru smutná kniha, ale aj plná radosti zo života a sem tam humorných situácií.
Návrat
Dulce Maria Cardoso
Nie pre všetkých ľudí, ktorí v roku 1975 opustili Angolu a Mozambik, bola cesta do Portugalska návratom, mnohí jednoducho utekali, z krajiny, kde ich čakala smrť do krajiny, v ktorej klinčeková revolúcia zanechala množstvo neistôt. Cardosová ukazuje širokú škálu problémov, ktoré sprevádzali navrátilcov z koloniálnych zemí, od kultúrnych rozdielov až po šikanu a diskrimináciu, dokonca aj vo vlastných radoch. Niekedy mi vadili heslovité vety, najmä zo začiatku som ich zaznamenal priveľa, ale po tom, ako som si zvykol na autorkin štýl, musel som žasnúť.
Čtyři domovy a stesk
Eškol Nevo
Román o tom, ako vonkajšie okolnosti otravujú ľudské vzťahy, ktoré sú už vo svojom základe (teraz nájsť správne slovo) nedokonalé, a naše strachy a neistoty sa premieňajú na cnenie po dávnych istotách. Cestou von je porozumenie najprv sebe a potom svojim blízkym. Na prvotinu autora skvelé, len som si všimol zvláštneho fenoménu, ktorý ale môže byť chybou prekladu a redakcie, pretože na niektorých miestach sa tento text bezdôvodne rýmuje a vety majú akoby rytmus. Vypísal som zopár príkladov:
Prosím tě, vždyť ty už si nic nepamatuješ, ty ťulpasi.
Já, že si nic nepamatuju? To tvoje paméť je jak děravý kraťasy!
Děravý kraťasy, jo? Mám tě vytahat za vlasy!
Když se Jachja objeví, duch ho vždycky převeze, naoko se vytratí - a po čase zas vyleze.
V Maoz Cijon je horká noc. Vzduch stojí, spát nejde, aspoň ne moc.
V próze nemôžte napísať vetu typu: Prišiel som k rieke, zdvihol som kameň, a švihom ruky vykúzlil žabku, pretože to nie je próza, to je rap! Treba to rozbiť detailami: Prišiel som k pokojne plynúcej rieke, z jej brehu som zvihol plochý kameň, očistil z neho piesok, až zostal hladký a hrejivý teplom slnka a mojej dlane. Švihom ruky som ho poslal nizučko ponad hladinu vody a on na nej vykúzlil žabku zanechajúc po sebe miznúce krúžky vĺn. Trebárs tak.
Ostrov bez pamäti
Jóko Ogawa
Vôbec nechápem, prečo to tým ľuďom niekto robí? Prečo je Pamäťová polícia zlá? Načo sú dakomu mocnému ľudia bez ľavej nohy a pravej ruky... ako to tí hore robia, že môžu takmer všetci zo dňa na deň zabudnúť, že ešte včera boli ruže, klobúky, vtáci... toľko vecí v tejto knihe ostane nevysvetlených, že som nepristal na autorkinu hru... nič mi to nehovorí!
Ale písať autorka určite vie...
Andělé v Ritzu
William Trevor
Poviedky so silným morálnym akcentom! Kedysi dávno som Trevora čítal, a považoval som jeho dielo za jednoduché, lebo sa to úžasne dobre číta, ale teraz, verím že zrelší, zisťujem, že treba mi urobiť revíziu názoru na tohto autora, pretože tie témy, ktoré tu rozvíja, nie sú nijako jednoduché. Trevor je výborný pozorovateľ, majster!
Idiot
Fjodor Michajlovič Dostojevskij
čítal som to kedysi dávno, druhýkrát som to už nezvládol dočítať...pri tejto knihe si musíte viac písať poznámky ako čítať...a ani to vám nezaručuje, že všetko pochopíte.
O tele duše
Ljudmila Jevgeňjevna Ulickaja
Budem sa opakovať. V knihách Ľ. Ulickej sa krásne aj umiera. A my, ktorí čítame jej knihy v slovenčine, máme šťastie, že nám ich vo väčšine prípadov, a v ostatnom čase pravidelne, prekladá práve Ján Štrasser, bo robí to majstrovsky. Ďakujem obom spomínaným! Krásne.
Strašné deti
Jean Cocteau
s touto knihou sa tak míňam ako vlastne s celým surrealizmom v literatúre...nie som kompetentný to vôbec hodnotiť.
Malý kamarád
Donna Tartt
D.T. miestami šuští papierom, mnohé veci sú zbytočne rozvláčne a pritom jednu celú knihu podobného rozsahu ponechala v prázdne za koncom knihy. Toľko nezodpovedaných otázok...ach jaj!
Prebuď sa, Siréna – prespievaný Ovídius
Nina MacLaughlin
Miestami je to písané naozaj skvelým jazykom, ale je to v konečnom dôsledku len o dvoch veciach, buď žene ublíži nejaký muž, alebo jej ublíži žena toho muža. Ak je ľudská skúsenosť takto jednotvárna, tak naozaj nemá zmysel čítať. Vlastne je to taká darwinovská kniha o tom odkiaľ pochádzajú všetky tie teliatka božie, čo ich na svete je...všetko sú to premenení ľudia, a je jedno, či za trest, alebo ako únik pred bolesťou. Nevládzem čítať ďalej, musím tú knihu odložiť po 200 stranách, nečakajúc na príhodnejšiu dobu...k tomuto sa nevrátim.
Dobrodružství v Bruselu
José Rodrigues Miguéis
detektívky nečítam, takže toto nemôže byť detektívka...ale ako existenciálny román s detektívnou zápletkou, o tom ako jednoduché je obviniť človeka zo zločinu, ktorý nespáchal, to obstojí a má to v sebe humor, filozofiu a napätie. Moje hodnotenie vidíte. Zaráža ma, že túto knihu nečítalo viac užívateľov DK...
Trstiny vo vetre
Grazia Deledda
Tri kratšie romány a zbierka noviel tejto sardínskej spisovateľky mi pripadá svojím uchopením ukotvená ešte v devätnástom storočí, so všetkými prednosťami toho obdobia.
Milé a ľudské príbehy naskutku, s atmosférou až biblickou nám Deleddová približuje prostredie svojho ostrova, ukazuje nám nedokonalosť ľudí s ich poverami a hriechmi, ale necháva nám východiská, aj keď si pri tom sem-tam znesiteľne zamoralizuje.
Blázen
Hubert Klimko-Dobrzaniecki
Vo všetkých tých poviedkach som si našiel niečo, nad čím som mohol uvažovať, usmiať sa, alebo len tak zodvihnúť obočie...
Pochodeň v uchu
Elias Canetti
memoáry už sa jednoducho nedajú napísať lepšie, toto je vysoká škola štýlu a precíznej práce s jazykom. Nečítal som predchádzajúci diel, a nič to nestratilo na svojej pochopiteľnosti, pretože autor sa v Pochodni v uchu na Zachránený jazyk nijako neodvolával. Canetti si aj po päťdesiatich resp. šesťdesiatich rokoch pamätá na také detaily, že mu závidím buď pamäť, alebo imagináciu.
Strom beze jména
Drago Jančar
Zložitá konštrukcia tohto románu mu trochu uberá na čitateľnosti (ako aj sadzba sem tam krkolomne neskorigovaná), a posledných pár kapitol je vyradených na začiatku knižného bloku. Autor tak vytvoril akúsi špirálu (konkrétne tunel pod červeným domom, bývalý kryt) po ktorej nás vedie z minulosti do prítomnosti a späť. V anotácii sa o príbehu dozvedáme kostru, ale je tu ešte mäso a srdce a vzpriamovače chlpov! Všetko čo sa deje, aj sa kedy udialo, deje sa teraz. Pretože archivár nezabúda! Treba ešte vyjadriť vďaku vydavateľstvu za odvahu vydať túto knihu, a Petrovi Mainušovi za preklad! Pokojne v tom pokračujte!
Pedro Páramo
Juan Rulfo
je náročné čítať túto knihu, niežeby nemala dej, ona ich má hneď niekoľko a všetko sa deje akoby naraz, aj mŕtvi prehovárajú, magický realizmus to ale nie je, skôr realistická fantasy, a pekných viet by ste tam nenašli mnoho, ale to, aké je to celé poskladané, je nadčasové...
Nikdo nic nikdy
Juan José Saer
Ak je to alegória na pomery v Argentíne sedemdesiatych rokov, tak je príliš alegorická a nepriechodná. Stále sa opakujúce jednoduché obrazy (aj keď napísané štylisticky zložito, v nelineárnom čase), videné z pohľadu niekoľkých postáv, ktoré na seba nabaľujú nové a nové významy, až zostane naozaj pocit, že nikto nič nikdy...vchádzajúce tak do zabudnutia, rozumej nekonečného opakovania sa... Viem, čo chcem povedať, neviem ale ako...z tejto knihy bude nejeden čitateľ zmätený, nie je to len môj prípad...ale nech to nikoho neodrádza, prosím, odpad to rozhodne nie je, v žiadnom prípade!
Uspávanka pre obesenca
Hubert Klimko-Dobrzaniecki
na 60tich stránkach textu toľko...
zábavy, smútku, lásky, múdrosti, človečiny, že je to až neunesiteľné.
tlieskam!