luciadola komentáře u knih
... plakať je ľudské. Plakať znamená cítiť a na tom nie je nič zlé. Nie je nič zlé na tom sa zrútiť a poriadne sa vyplakať. Neznamená to, že sme slabí, znamená to, že žijeme, že naše srdce bije, strachuje sa, horí citmi. Nemusíme sa báť, keď sa cítime nedokonalí. To sme všetci a rozprávky existujú aj pre tých, ktorí si myslia, že si ich nezaslúžia, i pre tých, ktorí sa cítia byť príliš iní a nedobrí, než aby mohli dúfať v šťastný koniec. Hľadajte ich. Hľadajte rozprávky...
Táto kniha je nádherná paleta farieb z citov a emócií. A budete plakať!
"Chcem žiť v normálnej, nie vo významnej krajine," povedal som. "V krajine, ktorá nezabíja svojich vlastných."
"Nie je to ironické, že kat sa stáva obeťou a obeť katom? Náš systém, keď sa nad tým zamyslíš, je úplne geniálny: kati a obete sú tí istí ľudia. Motor smrti je v pohybe už desaťročia a nikto nie je vinní, pretože všetci sú vinní."
Nečítalo sa mi to celkom jednoducho, ale veľmi pekný zaujímavý príbeh. Odporúčam.
Príde mi to, akoby pani autorka v živote nebola v Európe a nemala žiadnu predstavu o tom, ako to fungovalo v koncentračných táboroch. Neuveriteľné, plytké, neosobné.
úžasný hlboký čitateľský zážitok .... nádhera .... kniha, ktorá vo vás ostane navždy ...
genialna kniha