Komnenos
komentáře u knih
Keď detstvo bolí
Lindsay Gibson
Mnoho dospelých si nesie traumy z detstva, ktoré ich ovplyvňujú v mnohých oblastiach života. Niečo ich ťaží, ale nevedia popísať čo. Táto kniha pomáha tieto veci pochopiť a zároveň dáva rady ako sa s tým naučiť žiť a ako vychádzať s rodičmi, ktoré tieto traumy spôsobili. V tomto ohľade je to veľmi prínosná kniha a určite by si ju mal prečítať každý kto má takýto problém.
Krotitelia displejov
Slávka Kubíková
Jednou z najväčších výziev pre súčasných rodičov je problém obrazoviek valiacich sa na deti z každej strany. Je ich toľko, že nie je možné im uniknúť. Treba sa preto naučiť s nimi žiť. Táto kniha ponúka rady ako na to. Usiluje sa aj komplikované technologické a psychologické otázky podať zrozumiteľne a s nadhľadom, preto sa číta sa pomerne ľahko. Kameňom úrazu nielen tejto, ale aj iných podobných kníh, však býva, že rýchlo zastarajú. Technológie idú dopredu míľovými krokmi a okolnosti sa menia. Veľmi dobre to vidno napríklad na pandémii Covid-19, ktorá v tejto oblasti veľmi zamiešala kartami.
Obklopeni knihami
Ángel Esteban
Keď som videl túto knihu venujúcu sa spisovateľom, ktorí boli knihovníkmi, vedel som, že ju musím prečítať. Sám som totiž knihovník a už mám aj čo-to publikované. Priznám sa však, že od knihy som čakal trochu viac. Pri niektorých spisovateľoch bola ich práca knihovníka spomenutá len letmo. Dalo by sa povedať, že išlo o krátke medailóny známych spisovateľov z čoho vyplýva, že mnoho informácií bolo o nich všeobecne známych. Aj tak som sa však z knihy dozvedel veľa vecí o ktorých som predtým nevedel. Záverom ešte jedna poznámočka k dvom českým spisovateľom spomínaným v knihe. Mal som pocit, že tam boli nasilu vsunutí pre české vydanie a tiež som mal dojem, že ich nepísal autor knihy, ale dopísal ich niekto iný.
Filmové miesta
Tomáš Galierik
Takáto kniha na Slovensku dlho chýbala. Česi majú knihy na tento spôsob už dávno a dávno už fungujú aj internetové stránky s touto tematikou. Prvenstvo je teda hlavným prínosom knihy. Tá je výsledkom dlhoročného fanúšikovského nadšenia autora, ktorý zbieral informácie o filmových miestach sprvoti len sám pre seba. Potom z toho urobil takúto zaujímavú a pútavo napísanú knihu. Štylistika miestami trošku pokryvkávala, ale to bola jediná chybička krásy knihy. Mnoho ľudí si po prečítaní knihy povie, že im tam chýba veľa ďalších filmových miest. Autor sa k tomu vyjadril v tom zmysle, že kniha nemá byť kompletným výpočtom filmových miest, ale iba výberom. Je to autorova voľba, preto s tým nemám problém. V súvislosti s tým by však bolo možno dobré urobiť pokračovanie, lebo autor podľa mňa materiálu na vydanie ešte určite má.
Rozhovory s luteránmi
Ivana Havranová
O tejto knihe platí približne to, čo som napísal pri prvom diely série s názvom "Luteráni." Navyše by som ešte dodal, že podľa môjho názoru to mohla byť jedna 290 stranová kniha, nemuseli byť dve po 160 a 128 strán, keď už je téma v podstate tá istá.
Luteráni
Ivana Havranová
V prvom rade oceňujem myšlienku urobiť rozhovory so známymi slovenskými evanjelikmi. Poznáme ich ako známe tváre spoločenského a kultúrneho života, ale o ich duchovnom živote nevieme prakticky nič. To sa snaží poodhaliť táto kniha. Prekvapilo ma koľko je medzi známymi osobnosťami veriacich evanjelikov. Viacerých z nich som považoval za neveriacich. Treba však povedať, že v rozhovoroch sa väčšina z nich ukázala ako ľudia, ktorí majú síce luteránske korene, ale v súčasnosti vieru neberú príliš vážne, prípadne na ňu majú pomerne svojské názory. Trochu mi na knihe vadilo, že autorka sa snaží zo svojich respondentov dostať silou mocou niečo o ich duchovnom živote, pričom často bolo vidieť, že viacerí z nich tým nie sú príliš nadšení. Vieru chápu ako intímnu záležitosť a neradi to dávajú na verejnosť. Prílišné tlačenie na pílu zo strany autorky mi teda vadilo najviac.
Chameleon jemenský
Nataša Velenská
Prehľadne spracovaná publikácia pre záujemcov o chov chameleóna jemenského z pera pracovníčky pražskej Zoo a odborníčky na túto problematiku.
Ako neprísť o dieťa
Viliam Dobiáš
Stotožňujem sa s autormi, že táto kniha by mala byť povinnou súčasťou knižnice každej domácnosti s dieťaťom. Starosť o zdravie a život našich blízkych by mala byť totiž prioritou pre každého jedného z nás. Samozrejme za nejaký čas na väčšinu z toho čo som v nej čítal zabudnem. Ak by však prišlo k nejakému problému, viem, že mám takúto knihu po ruke. Je spracovaná veľmi prehľadne, pričom autori ju napísali s nadhľadom mnohoročných skúseností. Plusom je tiež to, že vyvracia viaceré mýty spojené s prvou pomocou.
Historky spod Nitrianskeho hradu
Imrich Točka
Autor v knihe podáva zbeletrizované historické udalosti, ktoré súvisia s Nitrou a okolím. Hoci je to skôr regionálna záležitosť, zaujala aj mňa, keďže je napísaná veľmi pútavo a o udalostiach, ktoré sa diali aj inde na Slovensku. Zaujímavá je aj grafická a výtvarná stránka knihy vďaka ktorej zanecháva publikácia ako celok veľmi príjemný dojem.
Tyranie metrik
Jerry Z. Muller
Téma knihy je mimoriadne aktuálna. Práve preto ma zaujala. Moje očakávania však splnila len čiastočne, lebo mi prišla dosť odťažito napísaná a pomerne ťažko sa mi čítala. Ešte dobre, že má len taký malý rozsah. Napriek tomu si myslím, že je to dôležitá kniha na zamyslenie sa nad zmyslom dennodenného naháňania sa za číslami.
On, Pišťanek
Peter Darovec
Skvelá analýza Pišťankovho literárneho diela. Jej čítanie ma nabudilo po dlhšom čase vziať opäť do rúk niektorú z Pišťankových kníh a nechať sa uniesť jeho drsnou poetikou. Vďaka za túto knihu, Peter Pišťanek si to jednoznačne zaslúži.
Syn pána sirôt
Adam Johnson
Kniha ma dosť sklamala. Na to že autor za ňu dostal Pulitzerovu cenu som čakal od nej čosi viac. Veľmi ťažko sa mi čítala. Kým niektoré knihy človek zhltne na jeden šup, s touto som sa trápil veľmi dlho. Knihe by veľmi pomohlo ak by nemala 500 ale tak 300 strán. V rámci celej knihy sa vydaril najmä strhujúci záver. Keby bola celá kniha taká, mohlo to byť o niečom inom.
Atlas zemí, které neexistují
Nick Middleton
Kniha už napohľad zaujme nevšedným grafickým spracovaním. To je jeden z jej najväčších kladov. Výnimočnou ju robí aj samotný nápad spracovať štáty, ktoré nie sú uznané. Navyše sú príbehy týchto štátov spracované stručne a pútavo čo knihu robí prístupnou pre široké masy. Čo by som knihe vytkol je, že niektoré štáty mi tam vyslovene chýbajú. Autor síce píše, že vybral len niektoré a je to jeho subjektívny výber, ale podľa môjho názoru ich tam nemuselo byť 50, ale pokojne aj 70, či 80. Pretože také ikonické neuznané štáty ako Baskicko, či Kurdistan tam jednoducho mali byť.
Augustín Morávek : Od arizácií k deportáciám
Stanislav Mičev
Augustín Morávek je jedným z najväčších zločincov v slovenských dejinách. Napriek tomu sa o ňom takmer nevie. Preto je veľmi dobré, že o ňom vyšla kniha. Táto skutočnosť je jej najväčším kladom. Kniha má však viacero mínusov. Jazyková úprava síce nesúvisí s obsahom knihy, ale ak je tých chýb veľa, zbytočne to znižuje úroveň publikácie. To je presne prípad tejto monografie. Po obsahovej stránke sa kniha na 90% venuje pôsobeniu A. Morávka v rokoch 1939-1942. Preto by bol vhodnejší názov pre knihu "Činnosť A. Morávka v r. 1939-1942." K jeho životu pred tým a potom je síce veľmi málo materiálu, ale podľa mňa by stálo za námahu k tomu poskúmať viac, aby sa vytvoril plastickejší obraz jeho osobnosti. Záverom by som ešte spomenul, že na fotografii, ktorá je aj na obálke knihy nie je A. Morávek, ale jeho brat Karol. Skutočná podobizeň A. Morávka sa našla až po vyjdení knihy.
O problému, který měl nebýt: Drogy v socialistickém Československu
Jan Kolář
Obhajcovia komunizmu pri výpočte toho, čo bolo za komunizmu dobré, hovoria okrem iného aj o tom, že vtedy sa nedrogovalo a drogy sem prišli až po roku 1989. Priznám sa, že aj ja som mal o drogách za komunizmu len hmlisté predstavy. Vďaka tejto knihe som si však rozšíril obzory. Jej najväčším plusom, je to, že na túto tému ešte podobná kniha nevznikla. Vďaka nej sa čitateľ môže dozvedieť, že drogy za komunizmu boli a neboli len importom zo "zlého" Západu, ale príčiny toxikománie v ČSSR boli aj iné. Trochu mi vadilo, že kniha nebola celkom tým za čo sa vydávala. Autor na začiatku tvrdil, že bádal v archívoch v SR a ČR, avšak v citáciách pod čiarou bolo uvedených len niekoľko archívnych dokumentov. Za vedeckú monografiu teda knihu nie je možné považovať. Aj tak však ide o prínosné dielo, vďaka sviežemu jazyku prístupné širokému publiku.
Klub nerozbitných detí
Slávka Kubíková
Kníh o výchove je nespočetné množstvo. Nedá sa prečítať ich všetky a aj keby sa dalo, človek by v tom mal len chaos, keďže často si protirečia. Ako bolo písané v jednej z recenzií na túto knihu, ak by ste si mali prečítať len jednu knihu o výchove, neurobíte žiadnu chybu, ak si prečítate práve túto. Je písaná ľahkým, pútavým spôsobom, na správnych miestach vhodne okorenená štipkou humoru. Kniha hovorí o siedmych hlavných témach, ktoré sú vo výchove najdôležitejšie. S tým sa ja osobne stotožňujem, rovnako ako s konkrétnymi výchovnými tipmi. Čo sa týka mňa, v mnohých veciach ma utvrdila a v ďalších dala návod ako pristupovať k výchove ešte lepšie. Oceňujem aj to, že je šitá na slovenské reálie čo je veľkou výhodou oproti knihám, ktoré vyšli na Západe.
Po stopách dávnej Bratislavy
Vladimír Tomčík
Ide o knihu zloženú z článkov, ktoré vychádzali v bratislavskej prílohe denníka SME. Nápad je to dobrý, ale mám k nemu zopár výhrad. Má to byť kniha málo známych zaujímavostí o Bratislave, ale väčšina informácií je dostatočne známa. V knihe je tiež častým javom to, že nadpis len málo súvisí s ďalším textom. Jednou vetou: knižka nenadchne, ale ani neurazí.
Korupcia
kolektiv autorů
Kolektívna monografia "Korupcia" pôsobí pomerne uceleným a vyváženým dojmom. Jej editori odviedli veľmi dobrú prácu o čom svedčí aj odkazovanie autorov jednotlivých kapitol na seba navzájom. Autori pri tvorbe knihy vychádzali z dôkladného archívneho výskumu podkutého remeselnou metodologickou zručnosťou. Vhodne bol zvolený aj doplňujúci obrazový materiál. Najväčším prínosom publikácie je jej prvenstvo v tejto oblasti výskumu. Čitateľ sa vďaka nej môže dozvedieť o tom ako sa korupcia vyvíjala na našom území od 18. storočia až po súčasnosť. V každom dejinnom období sa vyskytovali názory, že nikdy nebola taká miera korupcie ako je v súčasnosti. Túto vetu si mnohí povedia i dnes, avšak práve prečítanie tejto publikácie ich pomôže vyviesť z omylu. Korupcia tu bola totiž stále, len sa menili jej formy. I keď je korupcia negatívnym javom, rôznorodá vynachádzavosť našich predkov je fascinujúca. Odhaľovaniu korupcie sa v súčasnosti venujú predovšetkým investigatívni novinári. Preto, kvôli poznaniu širších dejinných súvislostí, by mala byť táto kniha povinnou výbavou každého z nich. Pretože aj keď publikácia neponúka návod ako sa korupcie zbaviť, predostiera jej pomerne podrobný opis v rôznych historických obdobiach a vďaka tomu možnosť ponaučenia pre súčasnosť. Ide o výnimočné dielo, ktoré je skvelým východiskovým bodom pre ďalší výskum dejín korupcie.
Vavro Šrobár – Osudové prevraty 1918 – 1944 – 1948
Ľubomír Olach
Vavro Šrobár je jednou z najvýznamnejších postáv slovenských dejín. Značnou mierou ovplyvňoval vývoj slovenskej spoločnosti takmer celú prvú polovicu 20. storočia. Stál pri všetkom dôležitom čo sa vtedy stalo. Preto je zarážajúce, že o tak významnom človeku sa doteraz tak málo popísalo a je takmer neznámy a zabudnutý. Preto som sa potešil, že o ňom vyšiel román. Myšlienka dobrá, avšak realizácia bola veľkým sklamaním. Nechápem ako mohol niekto o takom dobrodružnom živote napísať takú nudnú knihu. Šrobárov príbeh bol nesmierne šťavnatý v každom slova zmysle, avšak tu je podaný ako suchý vecheť. V románe nefunguje prakticky nič. Postavy sú ploché, málo uveriteľné. Málo uveriteľné sú najmä dialógy, či skôr monológy. Vetné konštrukcie sú ťažkopádne a odťažité. V románe musia byť vety na štyri riadky výnimkou, nie samozrejmosťou. Spôsob rozprávania je chaotický. Raz je rozprávačom Šrobár, potom autor, inokedy niekto iný a človek sa v tom dosť stráca. Časové roviny sú tiež pomerne neprehľadné. Nevyznamenala sa ani korektorka, keďže kniha obsahuje nespočetné množstvo preklepov a gramatických chýb. Ďalšou stránkou knihy je jej neobjektívnosť. Šrobár je vykreslený ako takmer výlučne pozitívna osobnosť, ako dobrý strýčko. Vyplýva to z toho, že autorova stará mama bola Šrobárovou neterou. A z toho plynie hlavný kameň úrazu. Ak niekto píše historický román s ktorého hlavnou postavou je rodinne, alebo inak spriaznený, väčšinou to nedopadne dobre. Chýba potom totiž potrebný nadhľad. Šrobár sa v mnohých prípadoch zachoval negatívne, čo sa však v knihe veľkoryso prehliada. Ani slovom tu napríklad nie je spomenutý jeho škandál s obrazmi a dvojročná ministerská účasť v komunistickej vláde je prebehnutá na štyroch bagatelizujúcich stranách. Naopak často je venovaný priestor úplným nepodstatnostiam, ktoré ani nesúvisia so Šrobárom, alebo súvisia len veľmi okrajovo. Čo sa týka faktov, tie väčšinou sedia, i keď aj tu sa nájdu chyby. Napríklad plebiscit o pripojení Spiša a Oravy k Poľsku sa nekonal (v knihe sa píše, že konal), alebo je uvedený dokonca nesprávny dátum Šrobárovej smrti (v knihe 9. 12. 1950, v skutočnosti 6. 12. 1950). Autor ako keby nevedel, či chce písať román, literatúru faktu, spomienky rodiny na Šrobára, alebo historické dielo a nakoniec z toho vznikla zlátanina všetkého spomenutého.
Spišská tragédia
Ján Petrík
Počas 40 rokov komunistického režimu sa o bombardovaní Spišskej Novej Vsi maďarským letectvom v roku 1939 z pochopiteľných príčin nemohlo veľmi hovoriť ani písať. Prelomil to až Ján Petrík, ktorý spracoval knižne túto tému. Je to dôležitá súčasť dejín Spiša i celého Slovenska a tak veľmi oceňujem, že vznikla i keď sa v nej nájdu i nejaké tie chyby.