iskrizka komentáře u knih

Víno&čary je ľahká oddychovka napísaná príjemným štýlom. Hoci je miestami trošku predvídateľná a určite sa na nej dá nájsť aj zopár chýb, na prvotinu je to, podľa mňa, veľmi slušná kniha.
Ak Vám výroba vína vždy tak trochu pripomínala mágiu, určite oceníte jej spojenie s čarovaním. V románe Víno & čary sa prenesiete do francúzskych viníc, kde žijú vínne čarodejnice - ženy s magickou mocou, ktorú využívajú pri práci vo vinohradoch.
Hlavná hrdinka tejto knihy je jedna z nich a jej príbeh sa začína v momente, keď prelomí kliatbu, ktorá ju na sedem dlhých rokov premenila na žabu. Hľadá vinníka zodpovedného za svoje prekliatie a pritom sa snaží vinicu, v ktorej vyrastala, zbaviť zhubných kúziel.
Román je pomerne akčný, hoci začiatok plynie pomalšie, ale potom sa to už rozbehne a ani sa nenazdáte a ste na konci. Svoje miesto má v príbehu aj romantika, netvorí však gro príbehu a skôr sa odohráva kdesi na pozadí. Jemne sa rozvíja a pekne opĺňa hlavnú dejovú líniu.
Mňa osobne si však kniha získala najviac podmanivou atmosférou starej francúzskej vinice, ktorú sa autorke veľmi šikovne podarilo preniesť na stránky svojho románu.
Plusom je aj skutočnosť, že sa nejená o YA, čo je pre mňa celkom príjemné osvieženie.
A hoci je súčasťou série, výborne funguje aj samostatne. Ak však u nás výjdu aj ďalšie diely, nenechám si ich újsť.

3 09.11.2021

Polnočná knižnica nie je zlá kniha.
V jej príbehu sa nájde asi každý človek, ktorý si aspoň raz za život predstavoval, aká mohla byť jeho budúcnosť, keby nejaké zo svojich minulých rozhodnutí robil inak.
Knihe samotnej sa nedá uprieť, že sa dobre číta. Dej plynie hladko a ani sa nenazdáte a ste na konci.
Zároveň je však dosť predvídateľná. Mne osobne to nevadilo, ale trochu tomu čítaniu chýba čaro, keď Vás kniha ničím neprekvapí, nie?
Viac ma však rozladilo, že som po celý čas mala pocit, akoby som takýto príbeh s nejakou drobnou obmenou už kdesi videla/čítala/počula. A nie raz. Skrátka mi do života nedal nič nové, a keďže ma z nôh nezrazil ani štýl, akým je Polnočná knižnica napísaná, hodnotím ju ako priemer.
Od románu, čo sa stal víťazom kategórie beletria portálu Goodreads 2020, som čakala omnoho viac...

5 28.10.2021

Prvý diel série Fablehaven ma celkom príjemne prekvapil. Nepredpokladala som síce, že to bude zlá kniha, ale páčila sa mi asi viac, ako som očakávala.
Číta sa ľahúčko, je celkom zábavná a námet je skvelý. Rezervácia, v ktorej žijú čarovné bytosti, sľubuje kopu možností, a autor ich neváha využiť. Knižka je na začiatku trošku tajomná, postupne sa dej rozbehne a "zakčnie", ale nájde sa v nej dosť priestoru aj na oddychové pasáže, pri ktorých spoznávame Čaroles, jeho úlohu vo svete a spôsob, akým funguje.
Výborne zvolená je aj dvojica hrdinov v zložení chlapec a dievča, ktorí sú navyše aj súrodenci, takže medzi nimi dochádza k celkom vtipným stretom, ktoré knižke dodavajú komický element.
Škoda, že už nie som vekovo cieľová skupina, pretože v detstve by sa mi táto fantasy dobrodružná knižka páčila ešte viac.
časti.

28.10.2021

Výborné. Josie Quinn ma ako postava veľmi baví a v tomto diele odhalíme jej temné detstvo, z ktorého sme sa už čo-to dozvedeli v predošlých častiach.
Dej románu je tak, ako aj pri Miznúcich dievčatách a Dievčati bez mena, hladký, plynulý a vďaka krátkym kapitolám a početným dialógom veľmi dynamický.
Pátranie tentoraz zachádza ďaleko do minulosti a Josie sa ocitne v jeho strede. Oporou sú jej kolegovia z oddelenia a mňa teší najmä Noah Fraley, ktorý, ako pevne verím, časom začne hrať v Josiinom živote aj inú úlohu. Je to správny chlap a verím, že takým aj ostane.
Samotná zápletka je dobre vymyslená, napínavá, a čo sa mi na sérii najviac páči, že aj keď opisuje odporné ľudské činy, darí sa jej to bez toho, aby skĺzla do nechutnosti či nevkusu.
Dúfam, že séria bude pokračovať rovnako kvalitne a že si nájde aj v našich končinách dostatok čitateľov, aby sme sa dočkali prekladu celej série.

7 27.10.2021

Mrzí ma, keď nedokážem oceniť literárny kúsok považovaný za klasiku, ale v prípade tejto novely nemôžem inak, ako dať jej slabé hodnotenie.
Základná myšlienka knihy je dobrá, ale to spracovanie!!! Pre bežného čitateľa takmer nestráviteľné. Pritom to mohlo byť celkom zaujímavé čítanie, psychologický horror, ale neuškodila by tomu iná forma. Mala som pocit, že čítam siahodlhý, preumelkovaný list starosvetskej dámy, ktorá chce byť nasilu duchaplná a zaujať komplikovanosťou svojho prejavu. Knižke to však viac poškodilo ako pomohlo
Vôbec som z čítania nemala pôžitok a moja pozornosť utekala všektými možnými smermi. Niektoré pasáže boli, našťastie, triezvejšie, a pri tých jediných som mala pocit, že to niekam smeruje.
Inak je kniha plná strastiplných výlevov mladej guvernantky, ktorá sa obáva o svojich zverencov, lebo tuší, že ich prenasledujú duchovia, ale jej myšlienkové pochody sú také zdĺhavé a nejasne formulované, že nie je vôbec jednoduché ich čítať.
Konverzačné pasáže sú taktiež iba náznakovité, čitateľ si musí veľa domýšľat, pričom sa môže ľahko stať, že si nedomyslí správne.
Na to, aké to je krátke, mi kniha dala riadne zabrať. Určite sa k nej už nevrátim.

1 27.10.2021

Samota je veľmi zvláštny román. Nielenže je napísaný osobitým, nie práve priamočiarym spôsobom, ale je zároveň zahalený do niekoľkých vrstiev, ktoré možno odhalíte a možno nie.

Román je trochu náročnejší na pozornosť, hoci sa tam toho na prvý pohľad veľa nedeje. Autor nevyloží všetky svoje karty rovno na stôl, je to celé plné akýchsi náznakov a symblov a občas si treba domýšľať. Miestami je to dosť frustrujúce, ale zároveň tým drží v hrsti Vašu pozornosť, pretože stále dúfate, že na ďalšej strane sa už konečne dozviete odpovede na otázky, ktoré sa neustále kopia.

Samotný príbeh sa odohráva počas niekoľkých dní v úzkom kruhu veriacich jednej katolíckej farnosti, ktorí sa počas Veľkej noci spoločne vyberú na púť. Ich cieľom je miesto zvané Samota, kam chodievali mnoho rokov, a kam sa po kratšej prestávke opäť vracajú.
Rozprávačom príbehu je mladý chlapec. Jeho starší brat je mentálne postihnutý a je aj dôvodvom, prečo sa spoločnosť vyberá na púť do miestnej svätyne. Dúfajú v zázrak, ktorý by nemého Andrewa vyliečil.
Nič však neprebieha tak, akoby si želali. Starý kňaz nedávno umrel a nový sa "účastníkom zájazdu" nezdá dostatočne zanietený pre vec, nerobí veci ako jeho predchodca a to vedie k situáciám, ktoré by boli celkom smiešne, keby sa z nich v skutočnosti človeku nechcelo až plakať zo zúfalstva nad ľudskou povahou.
Konflikty vznikajú aj medzi jednotlivými pútnikmi, vrie to medzi nimi, a k hladkému priebehu nepridajú ani strety s niektorými miestnymi obyvateľmi.

Nad tým všetkým panuje nesmierne ťaživá, ponurá atmosféra. S takým bezútešným miestom, aké autor vo svojom románe vytvoril, som sa asi ešte v žiadnej knihe nestretla.
Už pri jeho románe Hladový lán (Starve Acre) som si hovorila, ako mu to ide pri vykresľovaní prostredia a atmosféry. Pri Samote som sa v tom iba utvrdila.

Výborná je aj psychológia postáv, takže aj keď sa v knihe nedeje nič prevratné a dej napreduje malinkými krôčikmi, je to práve autorova práca s postavami, ktorá pomalému tempu dodá trochu dynamiky.

Plusom je aj nepredvídateľnosť románu. Síce matne tušíte, kam to celé smeruje, no autor Vás tam dovedie po dosť nečakanej ceste.
Cesta je to však trochu neľahká a myslím, že mnohých čitateľov odradí pomalý a ponurý dej.
Za seba však môžem povedať, že sa oplatilo vytrvať až do konca.

Aj po rokoch patrí Denník princeznej k jednej z najlepších tínedžerských sérií, aké som čítala. Štýl Meg Cabotovej je chytľavý, ľahko čitateľný.

1 25.03.2019