Živý bič

kniha od:


KoupitKoupit eknihu

Vynikající dílo slovenské literatury, vstupní svazek 5 knih (Živý bič, Hmly na úsvite, V osídlach, Zhasnuté svetlá, Kto seje vietor), jenž vyšel r. 1927. Vyvolal živou pozornost jak na Slovensku, tak v Čechách zobrazením Slovenska a jeho lidí, výrazně zpodobených v hlavních hrdinech, ve vichru první světové války a udržel si podnes aktuálnost jak dramatičností dějů, tak výrazně protiválečnou tendencí....celý text

https://www.databazeknih.cz/img/books/20_/204731/zivy-bic-204731.jpg 4.270
Série

Živý bič 1.

Žánr
Romány, Literatura slovenská
Vydáno, Československý spisovatel
více informací...
Nahrávám...

Komentáře (8)

Kniha Živý bič

Přidat komentář
JankoStirbey
10. ledna

Pre mňa ojedinelá kniha, vojnový román, do ktorého vojna preniká len odkiaľsi zďaleka, a až postupne sa približuje až svojím vlastným spôsobom pohltí aj zázemie. Mimoriadnosť by som nehľadal v zázemí, ale v tom ako naň, a teda obyvateľov vojna postupne vplýva, dusí ich, čo napokon vedie k nevyhnutnej katastrofe, knihu by som kľudne dal na roveň tej Remarqueovej.

freejazz
09.12.2019

asi jedno z najzávažnejších diel slovenskej literatúry. pri čítaní vo mne vreli emócie, citlivejieho čitateľa určite rozruší. kam sa hrabú všetci súčasní autori vymyslených zápletiek, drastických opisov a krv búriacich akčných scén... Milo Urban ich strčí do vrecka, pretože jeho príbeh je živý, dá sa naň siahnuť. a mnohí naši predkovia ho prežili na vlastnej koži a v modifikovanej podobe ho prežívajú aj naši súčasníci.
určite by táto kniha nemala chýbať v zozname prečítanej literatúry naozaj sčítaného človeka.


boxas
27.02.2019

Poslouchala jsem jako audionahrávku, takže moje hodnocení je jistě ovlivněno i tím, že slovenština není můj rodný jazyk, a proto nedokážu ocenit jazyk díla. Co se týče námětu a zpracování tato kniha mě ničím novým neoslovila.

kadgam
11.01.2017

Fantastický opis života ľudí na Slovensku v období prvej svetovej vojny.

zipporah
06.03.2015

Čítať si originálnu verziu slovenského jazyka znamená piť z vlastnej studne. Žiadne cudzopasnícke slová, skrkvané prekladateľskou mysľou. Je to cítiť, a Živý bič je živá slovenčina ako v knihe Dom v strání. Máme úžasných spisovateľov, Urban ma očaril našim jazykom už v Pomocníkovi. Obsah je cenný, z obdobia prvej svetovej vojny život na dedine a niektoré postavy som si obľúbila, stará Ilčíčka a Ondrej Koreň, obaja pripravili poslednú vôľu Koreňovej a navarili bryndzové halušky, tá časť je v kráse smutná ako časť, kedy si Ilčíčka uvedomuje, že jej syn sa už nevráti. Najväčšmi ma však zaujal záver v aktuálnom zmysle, ako Hlavaj podpálil Áronov dom a po tomto prišla skutočná sloboda. Presne tak. Ak sloboda, potom zbavme sa všetkého, čo máme, peniaze, hmoty a statky, to všetko zväzuje a zápasíme s tým každodenne. Niekedy mám plné zuby toho, ako žijeme a prezentujeme sa, naša zbožňovaná, perfektná spotrebná spoločnosť s vysokou zdravotnou starostlivosťou. Žijeme vpredu, ale je jasné, že sme v chrastavom zadku. Nič viac neznamenáme, ba menej. Aristofanes by našu spoločnosť zapriahol do kvalitnej komédie. Starovek mal Platóna a Aristotela, stredovek sv. Františka, novovek rozumne (bezbožné) vypracované duševné vlastníctvo, no čo máme my? V súvislosti s duševným vlastníctvom? Stvoriteľov internetu, ktorý vychováva nové a zdegenerované generácie? Naspeedované zmýšľanie, ktoré plodí miliardové kusy "kultúrnych bestsellerov" (vždy tak bolo, je a bude, ale nie v takom hojnom počte a v tom je ten rozdiel!). Alebo vari Jobsa a spol., ktorých výmysly produkujú prostriedky na degenerovanie? V pozitívnom slove ďalším generáciám zanechávame umelo predlžovaný život resp. utrpenie s alergiami a pokrivenými telami. Prínos modernej spoločnosti spočíva v možnostiach zapózovať si pred svetom, nik nemá čas na dejiny a vojny, ale niektorí šikovní si ho ešte nájdu. Ďalším prínosom môže byť plod úsilia človeka a to je premoženie Času, najväčšieho boha v ľudskom svete. Zdá sa, že sa s časom hrajú nielen filmári. :)

vpadysak
02.04.2014

Pre mňa je táto kniha veľké prekvapenie.
Samozrejme som ju nečítal ako povinné čítanie v škole. Myslím, že vtedy by som ju šmaril niekam do kúta...
Ale ako to už v živote býva, dozrel čas a ja som ju po 15-tich rokoch skladovania v polici začal čítať.

Dej sa odohráva v dedinke na severe Slovenska. Ale to nieje podstatné, mohol by sa odohrávať hoci kde na Slovensku v tomto ťažkom období. Obyvatelia sú takí univerzálni, že sa mi chvíľami spájali s ľuďmi z môjho detstva.

Príbeh vykresľuje dopodrobna to čo sa odohrávalo asi všade na Slovensku, alebo vo svete. Ťažký život bežného obyvateľstva počas Veľkej vojny.
Pod nepredstaviteľným tlakom okolností padajú naučené dogmy, pravidlá a pretvárky a odhaľuje sa pravá podstata človeka.
Toto odhalenie vnútro je na jednej strane až zvieracie, pudové a násilnícke, ale na druhej strane túžiace po lepšom svete a po slobode.

Autor celú knihu pracuje s protikladmi a stavia oproti sebe bohatstvo a biedu, či krásu prírody a úbohosť ľudí. Naproti tomu v povahách ľudí nevidí len to dobré alebo zlé...

Knihu určite doporučujem. Je síce ťažšia, ale núti k zastaveniu a zamysleniu sa.

Beatrice
11.03.2014

Dedina stratila ruky, ľudia sú bezmocní a príliš malí, aby sa nejako bránili čoraz viac bičujúcej vojne. Ako povedal Štúr, naša bieda leží práve v služobnosti slovenského národa. Takisto aj Ráztočania len skláňajú hlavy a nechajú sa bičovať krutými ranami panskej vojny. Avšak práve príchodom Adama Hlavaja, a v neposlednom rade burcovaním starej Ilčíčky, tieto stratené ruky dedinčania nachádzajú. Ľud dvíha hlavu a otvára oči zverstvám, ktoré sú na ňom páchané. Dvíhajú ruky na odvetu, ktorá prichádza a presahuje miestami až do davového šialenstva. Milo Urban strieda lyrické opisy s realistickými scénami a vytvára nádherný, a verný obraz dopadu vojny na ľudí, ktorí sa neocitli bezprostredne na fronte. Gradáciu cítiť v psychickej rovine postáv, ktoré musia mlčať a nevyjaviť svoje pocity. Konflikt prežívajú vovnútri, avšak raz sa musí všetko dostať von.

"Tu, v krvi sa rodil nový vek, plný smelých slov a odvážneho hovoru, plný stretania sa človeka s človekom, tu z krvi vstával nový človek, čo našiel ruky, smelé, silné ruky, ktoré už tak ľahko okovy nezomknú a ktoré sa už tak ľahko nezatrasú.“

Algren
26.03.2013

Prečítané ako povinné čítanie v škole. Zaujímavé na tomto diele je, ako dokázala vyústiť strašná nenávisť prostých ľudí. Pred rokom 1914 by si nevedeli predstaviť, priam by odsudzovali tých, ktorý by kradli a zabíjali. A teraz boli toho sami príkladom. Kedysi tak nábožensky postavený ľudia sa zmenili na niečo, kým by sami opovrhovali.
Autor tu presvedčivo ukázal život počas prvej svetovej vojny. Ukázal, že aj prostá dedina, ďaleko od frontu môže rovnako trpieť ako samí účastníci vojny.