Plavby a návraty

25.07.2021

Som strašne šťastná, že nejaký nositeľ Nobelovej ceny splodil báseň s názvom Veľký štiač. A áno, je to o moči. O močovej záplave… Hneď mám pocit, že nie sú všetci kdesi na piedestáloch vo výšinách nebeských.

Plavby a návraty sú úctyhodná zmes. Od pre mňa nezáživných erotických básní o láske a žene (teda o X ženách, ten cap bol das tri razy ženatý), cez v dnešnej dobe politicky nekorektné vyjadrenia („… nie sú to Spojené štáty, ale Krvou opojené štáty.“), až po nádherné osobné básne:

Je nás veľa

Z toľkých ľudí, čo som, čo sme,
ani jedného nenachádzam:
stratili sa mi pod odevom,
odišli do iného mesta.

Keď všetko mám už pripravené,
aby som predviedol, aký som múdry,
hlupák, ktorého nosím v sebe,
sa v mojich ústach ujme slova.

Neraz sa stane, že zaspím
uprostred vznešenej spoločnosti,
a len čo v sebe začnem hľadať statočného,
náhli sa zbabelec, ktorého nepoznám,
urobiť s mojou kostrou tisíce
rozkošných bezpečnostných opatrení.

Keď oheň zachváti vzácny dom,
namiesto požiarnika, ktorého volám,
sa do plameňov vrhne podpaľač,
a tým som ja. Nemám v tom poriadok.
Čo robiť, ako si v sebe vybrať?
Ako sa ospravedlniť?

Vo všetkých knihách, ktoré čítam,
sa oslavujú skvelí hrdinovia,
vždy presvedčení sami o sebe:
kvôli nim idem od závisti zomrieť
a vo filmoch, kde svištia guľky, víchry,
jednostaj závidím jazdcovi,
jednostaj obdivujem koňa.

No vždy, keď budím usilovného,
zjaví sa vo mne starý lenivec,
a tak už neviem, ktože som,
neviem už, koľko som či koľko je nás.
Veľmi rád by som zazvonil
a vytiahol zo seba to svoje pravé ja,
pretože ak sa ešte potrebujem,
nesmiem sám seba skrývať pred sebou.

Zatiaľ čo píšem, nie som tu,
a keď a vrátim, som už preč:
musím sa pozrieť, či aj iným ľuďom
sa vodí rovnako tak ako mne,
či sú tiež mnohí, tak ako som ja,
a či sa ponášajú sami na sebe.
Až tomu jedného dňa prídem na kĺb,
pochopím súvislosti natoľko,
že v snahe vysvetliť im svoje problémy,
budem rozprávať o celom svete.

Prišlo mi to ako fazuľky každej chuti z Harryho Pottera. Človek nevedel, aká bude ďalšia báseň. Odporúčam, bola to zábavná jazda. Ale trochu sa pred začiatkom obrňte, Neruda si nedáva servítky na ústa, tak aby vás ešte nakoniec nejak neurazil.