Nejstarší zákony lidstva: Chammurapi a jeho předchůdci

30.11.2019

Vedecká práca Jozefa Klími z roku 1979 predstavuje pomerne dobre pochopiteľné priblíženie spoločnosti, práva ako aj právnej chronológie z obdobia starovekej Mezopotámie. Preklady písomných pamiatok z oblasti práva do češtiny formou odborného výkladu boli naozaj veľmi podnetné. Jednak samotný text viacerých prameňov práva, tak aj výklad k nim. V knihe sú preklady, nápisov Entemeny vladára Lagašu, nápisy Urukaginu vladcu Lagašu a Girsu, Nápisy Gudey vladára Girsku a Lagašu, zákony Urnammua vladára Uru, zákony LIpit- Ištara vládca Isinu, Zákony z Ešnunny a nakoniec zákony Chammurapiho vládcu Babylonu.

Pre mňa najzaujímavejšími bol poznatok, že už od 4422 rokmi vznikla v spoločnosti potreba upravenia vzájomných vzťahov a to formou písomných pamiatok. Za zmienku tiež stál fakt, že vedci dlho riešili či samotné písmo vzniklo kvôli potrebe práva alebo pre zachytenie iných písomných prameňov ako eposov a pod. Podnetnú domnienku, že právo stálo pri zrode písma sa našťastie podarilo vyvrátiť, dnes panuje presvedčenie že písmo vzniklo primárne ako ekonomické záznamy. Písané pramene práva pred Chammurapim predstavujú rôzne zlomky riešení právnych situácií. Mne osobne pripadali tak, že išlo o zjednotenie rozdielnej rozhodovacej praxe. Pravidelné, resp. veľmi časté boli opatrenia vládcov, ktorí hromadne odpúšťali dlhy prípadne oslobodzovali osoby, ktoré sa kvôli dlhom dostali do zlej finančnej situácie alebo do otroctva. Skutočným „zákonom“ však bol až Chammurapiho zákonník. Obsahujú približne 282 paragrafov, ktoré sa týkajú väčšiny problémov prvoposposlej spoločnosti. Obsahuje najrôznejšiu úpravu zmlúv, ustanovenia o manželstve, majetkových právach, dedení, ale aj prvky trestného práva a ďalšie. Pritom Chammurapiho zákonník v čase diela nebol doložený ako živí zákonník, teda zákonník, ktorý by mal reálnu právnu silu. Dokonca sa ani nevedelo, či sa jednalo o sumarizačný kódex podobne ako Corpus Iuris Civilis v starovekom Ríme alebo vlastný zákon. Tak alebo onak, nemožno uprieť obrovskú hodnotu Chammurapiho stély, jednak pre právo ako aj históriu samotnú. Len čítane týchto ustanovení nám o vtedajšej spoločnosti veľa neprezradí. Klímov podrobný právny rozbor jednotlivých inštitútov, komparácia jednotlivých ustanovení či ďalších zákonov a vyhlášok alebo citácia ďalších klinopiseckých pamiatok, napr. zmluvných tabuliek, nám napomáha k ozrejmeniu, naozaj sofistikovanej spoločnosti, ktorá vzhľadom k svojmu stupňu rozvoja na vysokej úrovni a to aj z dnešného pohľadu hľadala riešenia na jednotlivé spoločenské problémy. Veď len posúďte sami:

§ 102 Keď obchodník dal zmocnencovi bezúročne peniaze a on tam , kam prišiel, stretol sa so stratou, vráti obchodníkovi celú hotovosť peňazí.

§ 113 Ak má niekto voči niekomu pohľadávku pre obilie alebo peniaze a bez súhlasu majiteľa obilia si obilie vzal zo skladu alebo z mlyna, tohto človeka usvedčia že vzal bez súhlasu majiteľa obielia zo skladu alebo z mlyna, a on vráti všetko obilie ktoré vzal a stratí všetko čo dal ako pôžičku.

§ 122 Ak sa niekto chystá dať niekomu do úschovy striebro, zlato alebo čokoľvek iné, všetko čo chystá dať do úschovy, ukáže to svedkom, vyhotoví zmluvu a dá do úschovy.