Múza odvracia smrť

Z rozsiahlej básnickej tvorby starého Ríma predstavujeme šiestich básnikov z konca republiky a zo začiatku cisárskeho obdobia: Catulla, ktorý znamená prvý vzostup rímskej poézie v tzv. predklasickom období, z tzv. klasického obdobia elegikov Tibulla a Propertia, mnohostranného lyrika Horatia, najväčšieho epika Vergilia a tvorbu Ovidiovu. V týchto šiestich básnikoch sa sústreďuje bohatstvo námetov rímskej poézie, lyrickej i epickej, mnohotvárnosť rytmu a strofických útvarov, kanonizovaných pre ten-ktorý druh. Prierez tvorbou týchto básnikov podáva celistvý obraz ich poézie, nech už ide o básnické druhy, námety alebo rytmické útvary. Rozsah výberu určuje rozsiahlosť i dôležitosť básnického diela v reláciách rímskej i svetovej tvorby. Catullus je predovšetkým známy ako subjektívny lyrik, ktorý je modernému človeku najbližší. Popri ľúbostnej poézii pestoval i lyriku príležitostnú, spoločensky zaangažovanú, v ktorej prejavil jemný humor i britkú satiru. Elegici Tibullus a Propertius sú predstaviteľmi ľúbostnej elégie. Nie je to lyrika výlučne ľúbostná. Do idylických a subjektívnych tónov sa mieša odpor k vojne, k ľudskej chamtivosti. Propertius dospel i k lyrike objektívnej, v ktorej oslavuje ľudské cnosti, statočnosť a charakter človeka. Vyvrcholenie rímskej poézie znamená lyrika Horatiova, ktorá má znaky vyjadrujúce rozpoltenosť, zúfalstvo i rezignáciu človeka na rozhraní čias. Na občianske vojny a morálny rozvrat súčasnosti najprv reagoval rozhorčenosťou mladého človeka, neskôr sa utiahol do svojho vnútra a napokon zveleboval všeľudské hodnoty. Je to poézia mnohotvárna námetove i formou, poézia subjektívna i občiansky zaangažovaná. Horatius má veľký význam i ako básnik, ktorý uviedol do rímskej poézie bohatstvo strofických útvarov gréckej poézie. To, čo v tomto období znamenal Horatius v lyrike, predstavoval v epike Vergilius, tvorca veľkého národného eposu, v ktorom neoslávil iba bájnu minulosť starého Ríma, ale i hrdinu, ktorý pred subjektívnym šťastím dáva prednosť spoločenskému poslaniu. Okrem toho Vergilius je tvorcom pastierskej idyly a „náučnej“ skladby, v ktorej našiel vrúcne slová obdivu pre roľníka, živiteľa ľudstva, a pre jeho prácu. Tvorba Ovidia, najmladšieho z týchto veľkých rímskych básnikov, je vari najrozsiahlejšia. Písal lyriku i epiku. Škála jeho lyriky je široká: hravá lyrika ľúbostná, žalospevná, poézia „náučná“, ktorá je na prechode medzi lyrikou a epikou. A nad tým všetkým sa týčia jeho Metamorfózy, zbierka drobných mytologických eposov, v ktorých sa prejavuje filozofia jednoduchého antického človeka, jeho názory na svet, na nadpozemské sily a všetko, čo určovalo jeho bytie.... celý text