Generácia Všeslávie
Viktor Timura
https://www.databazeknih.cz/img/books/25_/257134/bmid_generacia-vseslavie-4JJ-257134.jpg
0
0
1
Autor podal v práci prvý ucelený pohľad na osobnosti P. J. Šafárika, J. Kollára, K. Kuzmányho (čiastočne F. Palackého) a ďalších ako na generáciu, ktorú nazval „generáciou Všeslávie“ pre ich základné myšlienkové úsilie smerujúce k všeslovanskej vzájomnosti a jednote. Novo vymedzuje ich miesto a význam pri utváraní národného povedomia a dejín Slovenska, vo vývoji všeslovanskej myšlienky a tendencií i názorov na slovensko-českú spolupatričnosť a koexistenciu. Autor vychádza z analýzy sociálno-politických, ideovo-teoretických, literárnohistorických, literárnovedných i historických, kultúrnych, filozofických a iných poznatkov a skúmaní. Smerovaním k filozofickému zovšeobecneniu a participáciou zákonitosti spoločenského vývoja, dejín a pokroku vybočuje z úzkeho špecifického rámca pojednania o jednej generácii, jej dobe a problémoch a hľadá súvislosti s európskym sociálnym pohybom a myšlienkovými prúdmi so zvláštnym zreteľom na najbližšie susedské národy a nemeckú klasickú filozofiu, no najmä na Herderovo dielo. Historická genéza (sociálna, duchovná, kultúrna, teoretická, myšlienková) s protirečivou realitou vývojového procesu umožňuje nielen nové zistenia a poznatky, ale vyplývajú z nej aj iné zaujímavé pohľady a roviny hodnotení, ktoré vedú k filozofickej syntéze. Práca preto môže byť podnetom pre ďalšie výskumy a prístupy spoločenských, najmä historických vied, aj pri skúmaní konkrétnych otázok teórie, literárnej histórie, dejín filozofie i ďalších spoločenskovedných disciplín. Odvíjajúci sa koncepčný prístup k hodnoteniu generácie Všeslávie chce oponovať doterajším koncepciám, ktoré boli do slovenského myslenia transplantované neorganicky, bez prihliadnutia na zvláštnosti dejinného vývoja na Slovensku a jeho kultúrno-etnickej špecifiky, podporované často priamo politickými záujmami vládnúcich tried. Ich marxisticko-leninské prehodnocovanie sa pre ďalší náš vývoj a osvojovanie myšlienkového dedičstva ukazuje potrebné a užitočné. Práca je zaujímavá nielen pre odborno-teoretickú a kultúrnu, ale i širšiu čitateľskú verejnosť, ktorá sa zaujíma o našu minulosť.... celý text
Přidat komentář
Štítky knihy
Slované, slovanství slovenské dějiny kulturní historie
Jedinečná práca, prvé vydanie určite odporúčam záujemcom o slovenské dejiny a/alebo spisbu. Od úplných nevykryštalizovaných počiatkov všeslovanskej myšlienky, cez správy od Mateja Bela, až po Štúra. Obrysy pozná asi každý, tak uvediem niečo, čo je menej známe – pán Timura to odborne a čítavo spracoval, a mohlo by to zaujať. Necitujem, lež veľmi voľne parafrázujem:
Po krátkych rozpravách sa ukázalo, že Slováci nemajú záujem spojiť sa s Poľskom, ktoré sa opantalo mesiášstvom. Avšak „poľsko-slovenský nezáujem“ bol záležitosťou vzájomnou, pretože nehľadiac na účasť dobrovoľníkov zo Slovenska v poľskom protiruskom povstaní (napr. Samo Chalupka), došlo v revolučných meruôsmych rokoch v poľsko-maďarskému spojenectvu (strana 94). Poľsko teda nebolo všeslovanskej myšlienke naklonené nielen pre vlastný poľský štát, opierajúci sa o silný katolicizmus a veľkopoľský svetonáhľad (útlak Rusínov...), lež i pre nedobré skúsenosti so silnejúcim ruským štátom (strana 83).
Knihu nehodnotím hviezdičkami, pretože som prečítal iba pôvodné vydanie (Tatran, 1987), ktoré síce zasluhuje 5/5 (pravda, s výnimkou ideologického nánosu), ale druhé vydanie možno nie, a preto nebudem hodnotiť. Pán Timura totiž v poslednej dobe presedlal na koňa tajných dejín, a možno sa to odrazilo aj v dotlači tejto inak výbornej knihy (viď napr. rok druhého vydania: 2018 / 7526 – jednak je nesprávne použitý znak lomené, a druhak použitý letopočet 7526 poukazuje na spätosť s V. Laubertom a jeho lživýkladom dejín). V príhovore k druhému vydaniu stojí, že do obsahu sa pri druhom vydaní zasahovalo iba zanedbateľne, no zmeny som pri porovnávaní našiel, hoci predovšetkým ideologického charakteru (z proruského komunizmu na súčasný proruský panslavizmus: namiesto bratského proletárskeho Zväzu bratské slovanské Rusko...). Určite odporúčam pôvodné vydanie, z ktorého možno citovať aj v odbornej práci, zatiaľ čo z druhého vydania nemožno.