Diplomat II

Vďaka znalostiam jazykov, predovšetkým perzštiny a ruštiny, dôvernému poznaniu iránskych pomerov a napokon aj vďaka osobným vlastnostiam ocitá sa mladý anglický vedec Ivre MacGregor vo svete diplomatov. Ako pomocník lorda Essexa, navonok uhladeného, no ostrieľaného a prefíkaného, bezohľadne brániaceho mocenské záujmy britského impéria na Blízkom a Strednom východe, prichádza s „osobitným poslaním" do Moskvy a spoznáva zákulisie britskej diplomacie. Povinnosti ho opäť privedú do rodného Iránu, kde sa stretáva zoči-voči s krutosťami feudálnych pánov, zaostalosťou a biedou prostého ľudu a ako zajatec" mokrínskych kočovníkov spoznáva záhadný a hrdý Kurdistan ... Aj tu, uprostred kurdskej divočiny, je svedkom, ako lord Essex aj bez rokovacieho stola naďalej intriguje v úsilí podporiť autoritu teheránskej vlády a potlačiť prebúdzajúce sa demokratické hnutie za sociálne a národnostné oslobodenie. Po návrate do Londýna vrcholí MacGregorova osobná kríza, keď cíti, že sa už nemôže nečinne prizerať diplomatickým intrigám, že musí vystúpiť proti lžiam, a prichádza k poznaniu, že je povinnosťou aj vedcov nemlčať vo chvíli, keď sa rozhoduje o tom, kam svet bude kráčať zajtra. Hoci MacGregorove konfrontácie s pravdou sú neľahké, zmysel pre čestnosť, objektívnosť a spravodlivosť ho po mnohých peripetiách, skĺbených s citovým vzťahom ku krásnej a inteligentnej Kataríne Olivovej, privedie k jednoznačnému postoju. Román Diplomat vznikol roku 1949 ako bezprostredná Aldridgeova reakcia na vývin konkrétnych udalostí na prelome povojnových rokov 1945-46 a pre dnešného čitateľa má popri umeleckom zážitku aj veľkú poznávaciu hodnotu. James Aldridge ako novinár precestoval takmer celý svet, žil dlhé roky v Iráne, a tak problémy, o ktorých píše, dôverne pozná. James Aldridge (nar. 10. 7. 1917) celým svojím dielom, ktoré vychádza ustavične v nových a nových vydaniach, zaujíma význačné postavenie medzi pokrokovými spisovateľmi na Západe. Svojím hlboko ľudským dielom sa zaradil medzi bojovníkov za mier a ľudské práva. Román Diplomat bol roku 1953 odmenený Medzinárodnou cenou mieru a jeho autor sa stal roku 1973 laureátom Medzinárodnej Leninovej ceny mieru.... celý text