Dielo IV.

Martin Kukucin je z klasikov slovenskej literatury asi jediny, ktoreho som schopny stravit. A to vdaka jeho humoru. Ako nam povinne citanie na skolach dokazalo znechutit nasich spisovatelov je skoro neuveritelne. Ale bacika z Chocholova, Rysavu jalovicu, mozem citat znova a znova. Ine diela su uz vaznejsie, maju temnejsi ton, zaoberaju sa silnejsimi temami. Kukucin ale vynika plastickymi skvele stvarnenymi postavami, charakterizacia mu nerobila nijake problemy. Vdaka mojej laske k humoru, Kukucinom splacam dlh mojej lasky k slovenskej povinnej literature :)
PS: Do tretice prijemne citatelnych knih nasich luhov a hajov spomeniem Kalinciakovu Restavraciu.