Castrum Salis - Severné pohraničie Uhorska okolo roku 1000

Castrum Salis  - Severné pohraničie Uhorska okolo roku 1000 https://www.databazeknih.cz/img/books/33_/339779/bmid_castrum-salis-severne-pohranicie-uh-Vfn-339779.jpg 4 3 3

Castrum Salis bol v 11. - 12. storočí jediným hradom v severnom pohraničí Uhorska na hraniciach s Poľskom a Rusou. Spomína sa v najstarších uhorských naračných prameňoch v Gesta Hungarorum od anonymného notára Bela III. a v Uhorsku-poľskej kronike. Zachovalo sa o ňom iba veľmi málo údajov, a preto sa zaradil medzi tie včasnostredoveké hrady, ktoré sú medzi historikmi predmetom rôznych dohadov, pochybností či zmätočných interpretácií. Napriek tomu Castrum Salis umožňuje lepšie pochopiť nielen dejiny severného pohraničia Uhorska v 11. - 12. storočí, ale aj najstaršie dejiny Šariša. V čase arpádovských kráľov strážil severné pohraničie Uhorska a cestu za Karpaty, po ktorej sa vyvážala soľ zo Sedmohradska do okolitých krajín. A práve vďaka svojej polohe a významu, ktorý zohrával v soľnom obchode dostal meno Castrum Salis (soľný hrad).... celý text

Přidat komentář

Petok
29.12.2022 4 z 5

Autor sa obratne zaoberá neľahkou témou existencie rannostredovekého hradu - Castrum Salis na území obce Solivar pri Prešove (dnes mestská čast Prešova). Napriek tomu, že o tomto hrade sú v zásade len dve písomné zmienky, tak analogicky na množstve príkladov dedukuje jeho existenciu, polohu, rozsah spravovaného územia či jeho funkciu, účel apod. Na základe týchto dedukcií niekedy až (ako local patriot) preceňuje význam toho prezumovaného hradu. Nechce sa totiž veriť tomu, že ak by tento hrad skutočne existoval a mal také významné postavenie (hraničného hradu), aké autor predpokladá, že by o ňom nebolo žiadnej zmienky ani v 12. či 13. storočí. Veci nepomáha ani skutočnosť, že ani o samotnom zániku hradu, ktorý mal nastať niekedy po vpáde Tatárov cca po roku 1241 vlastne neexistuje žiadna písomná zmienka, ktorá by pomohla doložiť jeho existenciu a význam. Použitá analógia niekedy pôsobí krkolomne, ale je nepochybné, že v oblasti Solivaru existovalo (pravdepodobne už slovanské) hradisko, ktoré tak vymedzilo do budúcna vývoj a postavenie celej priľahlej oblasti (a pritom tam žiaden hrad v skúmanom období cca od roku 1000 stáť už ani nemusel). Každopádne je len dobre, že sa niekto tejto témy dôstojne zhostil.

Ivan53
19.11.2022 5 z 5

„Z východného Slovenska nemáme spred 13. storočia nijaké písomné správy. Ak, pravda, odhliadneme od Anonymovej kroniky.“ (strana 174, Stopy dávnej minulosti 4)

Napriek tomu sa s námetom popasoval pán Hudáček nie zle, a na základe dvoch strohých stredovekých písomných zmienok o Soľnohrade vypracoval veľmi zaujímavé dielo, hodné prečítania. Kniha stojí za to o to väčšmi, že východné Slovensko je na mape Arpádovského Uhorska naozaj pre mnohých bielym miestom (vieme o Bratislave, Nitrave, Honte, no toto je úplný severovýchod krajiny).


iskovsky
29.03.2020 3 z 5

Vadil mi dosť nepresvedčivý spôsob argumentácie, ktorý však autor v niektorých prípadoch pokladá za neochvejnú pravdu... na dvoch zmienkach o hrade Salis v starých kronikách, je vystavaná celá táto kniha... na druhej strane v tej omáčke okolo toho plavú aj nejaké historické zaujimavosti a drobné veci ...

Štítky knihy

Uherské království slovenské dějiny pohraničí 9.-12. století

Autorovy další knížky

Pavol Hudáček
slovenská, 1981
2017  0%Stredoveké mesto a jeho obyvatelia
2017  80%Castrum Salis - Severné pohraničie Uhorska okolo roku 1000
2019  100%Gestá, symboly, ceremónie a rituály v stredoveku