Billy Budd

Melvilla, jednu z najrozpornejších osobností americkej, ba i svetovej literatúry, pozná náš čitateľ z vydania veľkého románu Biela veľryba (Moby Dick), a to vášnivého hľadača príčin zla, ako neúnavného, priam patologického pomstiteľa, stíhajúceho stelesnené zlo. Celou jeho tvorbou sa prelína tento ústredný motív – boj dobra a zla, hľadanie pohnútok ku konaniu zla. No kým v skorších románoch angažuje sa autor celou bytosťou v tomto tragickom boji vášní, v Billym Buddovi sa uťahuje do úzadia ako nestranný pozorovateľ a všestranne zvažuje objektívne i subjektívne okolnosti, objavujúc v myslení a konaní postáv často príkre, shakespearovské rozpory. Základný pôdorys tohoto baladického príbehu je veľmi prostý: námorník Billy Budd v spravodlivom rozhorčení udrie nižšieho dôstojníka Claggarta päsťou tak, že ho neúmyselne zabije. Kapitán Vere zvolá náhly súd a ten odsúdi Billyho na smrť obesením. Príbeh rozvíja autor vo viacerých rovinách, sleduje ho z viacerých uhlov – a z každého mu vychádza odlišný obraz, odlišný pohľad na Billyho osud. A takýto logicky neuzavretý, rozporný, spoly tragický, spoly parodický, ho predkladá ak čitateľom na rozsúdenie. Aj kritici sa značne rozchádzajú v jeho hodnotení, hľadajú v ňom až absurdné analógie (ako napr. religiózny smer vidí v Bilym Krista, v Claggartovi Stana, vo Verovi Boha Otca), ale v jednom sa svorne zhodujú: Billy Budd je Melvillovo najlepšie dielo. K Billymu Buddovi sa svojím vznikom i charakterom radia poviedky Bartleby, Zvonica, Benito Cereno, a Encantády, Veranda a Hromozvodár.... celý text