Světlana Alexijevič

Světlana Alexijevič, Světlana Aleksijevič · pseudonymy

běloruská, 1948

Související novinky

Návrat Ellie a další knižní novinky (20. týden)

Návrat Ellie a další knižní novinky (20. týden)
V aktuálním týdnu od 12. do 18. května se opět můžete těšit na velké množství nových knih. My jsme si pro vás připrav... celý text

Populární knihy

/ všech 5 knih

Nové komentáře u knih Světlana Alexijevič

Obálka knihy Vojna nemá ženskú tvár Vojna nemá ženskú tvár

„Trója padla. Gréci vyhrali. A predsa by som nechcela byť na mieste nikoho, kto sa z tej vojny vracal domov. Toto mi začalo chodiť po rozume, keď som toto leto išla do kina na Nolanovu Odyseu a zároveň čítala Vojna nemá ženskú tvár od Svetlany Alexijevičovej. Obe veci sa mi nejako spojili, hoci každá rozpráva o úplne inej vojne a inom čase. Alexijevičová skladá knihu z výpovedí žien, ktoré bojovali v druhej svetovej vojne – ostreľovačiek, tankistiek, zdravotníčok, spojárok či kuchárok. Najprv v ich spomienkach počujete vlasť, povinnosť, hrdinstvo a víťazstvo. Čím ďalej však čítate, tým viac sa tento veľký príbeh rozpadá. Zostáva strach, hlad, špina, smrť, brutalita a zneužívanie. A hlavne človek, ktorý sa po vojne musí nejako naučiť žiť s tým, čo zažil. Pri čítaní som myslela na svojho deda. Kým žili moji starí rodičia, chcela som od nich počuť vojnu tak, ako si ju pamätali oni. Nie tú z učebníc. Dedo mi rozprával o ukrývaní v pivnici, o strachu z Nemcov, ale ešte o väčšom strachu zo sovietskych vojakov. Jeho príbeh sa nikdy veľmi nehodil do čistého príbehu osloboditeľov. A práve preto mi do toho tak zapadla Odysea. Gréci Tróju dobyli. Sovietsky zväz porazil nacistické Nemecko. Vieme povedať, kto vyhral. Lenže keď sa pozriete na ľudí, ktorí sa z tých vojen vracali, slovo víťaz začne byť zrazu trpké. Odyseus sa vracia z Tróje a vojna je skončená. Lenže on si ju nesie so sebou. Ženy z Alexijevičovej sa vracajú z frontu a zisťujú, že skončiť vojnu neznamená jednoducho prestať strieľať. Vojnu nemožno vyhrať ani na mape, ani v človeku.“... celý text
— adorjas


Obálka knihy Černobyľská modlitba: (Kronika budúcnosti) Černobyľská modlitba: (Kronika budúcnosti)

„Čo zostane ľuďom, keď už ani nádej nie je? Ďalšia fantastická, ale hrozne ťažká, reportáž z pera bieloruskej autorky Svetlany Alexijevič. Tentokrát nás zavedie do vylúčenej zóny s perimetrom 30 km. Áno, reč je o atomovej elektrárni v Černobyľe. Nezachádza do detailov k vzniku katastrofy, skôr svojim typickým hlasom prechádza a zbiera spomienky ľudí zo zasiahnutej oblasti. Ako ich to ovplyvnilo, čo im havária spôsobila, a ako sa im životy od roku 1986 zmenili... Neodporúčam slabým povahám, pretože neprávosť, ktorá sa týmto ľuďom a nenarodeným obyvateľom stala, je.... (neviem na to nájsť vhodný výraz). A to akým ohavným spôsobom situáciu zvládali bežní ľudia je tiež absolútne na plač. Veľmi odporúčam!“... celý text
— adorjas


Obálka knihy Vojna nemá ženskú tvár Vojna nemá ženskú tvár

„Po dlhých rokoch som si knihu znova prelistovala (sústredene a kontinuálne ju prečítať nedokážem), pripomenula som si všetky tie hrôzy, absurdity násilia, to vedomé budovanie bezcitnosti v záujme zachovania zvyškov "zdravého rozumu" pri konfrontácii s útočiacim nepriateľom a číhajúcou smrťou. Tie straty blízkych príbuzných, priateľov, spolubojvníkov a to dokola opakované želanie (či záväzok?): nikdy, už nikdy nič také nedopustiť! Ako je teda možné, že vnučky postáv tejto knihy zrazu tak ľahostajne znášajú to isté, o čom ich babičky s bolesťou a hrôzou rozprávali? Len preto, že sa to nedeje im, ale ony to robia iným?! Mám chuť poslať Mariji Zacharovovej svoj výtlačok, či by ju to neprebralo ....“... celý text
— Koka



Obálka knihy Doba z druhé ruky: Konec rudého člověka Doba z druhé ruky: Konec rudého člověka

„Velmi čtivá literatura faktu, mapující rozpad Sovětského Svazu skrze příběhy obyčejných lidí. Autorka zcela poctivě vybrala osudy lidí tak, aby vznikl celistvý obraz kolosálního a všehoschopného státního útvaru, jež se neštítí použít a využít lidí, jen aby mohl udržet světovládu.“... celý text
— ujira


Obálka knihy Modlitba za Černobyl Modlitba za Černobyl

„... tehdy mi bylo deset let. Až postupem jsem se někdy něco dozvěděla. Ale tady jsou výpovědi místních, ze kterých mrazí. Jak se najednou změní život. Mnohdy platilo, když ptáčka lapají, pěkně mu zpívají. Sliby nebyly dodrženy, lidem se lhalo, informace se utajovaly. Místy byly ale věty tak zvláštně napsány, že jsem smysl nechápala, tudíž těžké čtení.“... celý text
— VladkaBU

Zavřít

Vypněte si reklamy na Databázi

Za 99 Kč vám vypneme všechny reklamní bannery na CELÝ ROK:

Chci vypnout reklamy

Nebo se staňte členem DK Premium a využijte Databázi naplno - více o DK Premium