Roberto Pazzi

italská, 1946

Populární knihy

Nové komentáře u autorových knih

Nemoc času Nemoc času

Velice velice pozoruhodná novela. Ač napsána na konci osmdesátých let, je zdá se stále více aktuální. Je to vlastně vyprávění o Apokalypse. Autor zřejmě znal i "Krátkou legendu o Antikristu" slavného ruského filosofa Vladimíra Solovjova. Vždyť "apokalypsis", to jest přeci kniha Zjevení - vypráví nejen o konci světa, ale i "posledních dnech", kdy se svět katastrofou obnoví. Pazzi píše hodně hodně o konci technocivilisace, o Čase, který přestává být lineární, mluví o tom, jak se začínají bortit tak jasné a přehledné dějiny, jak se rozpadá zdánlivě jednotný svět... Mistrovské dílo!... celý text
PeterRainhard


Konkláve Konkláve

Po knihe R.Harrisa s rovnakým názvom, som siahol po tejto knihe. Možno aj vďaka porovnaniu s Harrisom, pre mňa osobne trocha sklamanie, očakávania som mal väčšie. Nejako mi tá kniha proste nesadla.... celý text
Lagander


Konkláve Konkláve

Poznáte ten pocit, keď si na konci roka chcete otvoriť nejakú krátku knižku, ktorú by ste radi za dva večery prečítali? A padne Vám do rúk starý zaprášený kus, kúpený už ani neviete prečo za euro vo výpredaji? S názvom evokujúcim thriller, z edície, ktorá však thrillery nevydáva? A s nič nehovoriacou anotáciou? Proste akási neurčitá kniha - o čom to teda bude? A potom bum! Po prvých riadkoch sa odpája z Vášho vedomia svet okolo, vy padáte do príbehu, strácate sa v tmavých chodbách pápežského paláca, raňajkujete so starými talianskymi kardinálmi a či už veríte v Boha alebo nie, začínate za tým celým tušiť niečo väčšie... Ešte stále čakáte voľajaké tie cirkevné intrigy a oni nič a z ničoho nič, celkom prirodzene sa začínajú diať iné veci, čudá o ktorých rozmýšľate či ste to čítali niekde v Druhej knihe Mojžišovej, alebo niekde u Marqueza. Čo to pre pána je? Desať rán egyptských či magický realizmus? A potom sa pozriete na dom oproti, na okno v ktorom sa ešte pred chvíľou svietilo a zrazu je tam tma. Konkláve je vynikajúca kniha. Formálne - jej jazyk a preklad by som charakterizoval ako mäkký a citlivý. Pútavá – i keď sa v knihe vlastne nič nedeje, teda deje, ale strašne pomaly, stále má autor o čom písať a robí to tak, aby ste to chceli čítať a to hneď. Ale aj čo do informácií. Posledné (vlastne jediné) dve konkláve, ktoré som zažil, som sledoval skutočne len veľmi okrajovo. Že som v priamom prenose videl „Biely dym“ keď zvolili súčasného pápeža považujem za drobný zázrak. Moje informácie z Vatikánskej kuchyne sú úplne marginálne, no i pre takéhoto laika Roberto Pazzi dokázal sprostredkovať plnohodnotný „inside“ zážitok z voľby pápeža. Pri čítaní som prvý raz (a asi aj naposledy) v živote na chvíľu zatúžil byť vysokým cirkevným hodnostárom, čo považujem za dôkaz, že sa autorovi podaril zázrak vskutku monumenálny!... celý text
bondula