Fantasysvet komentáře u knih

Napriek tomu, že leporelo obsahuje iba 7 posuvných obrázkov, sprievodný text dopĺňajú informáciami nasiaknuté ilustrácie Jakuba Cenkla, ku ktorým sa môžu deti spoločne s rodičmi i pedagógmi stále vracať a objavovať nové skutočnosti, ktoré z úplne obyčajných vecí robia veci strašidelné. Inscenácia, po ktorej autorka knihy siahla, aktívne organizuje a rozkladá rôznorodé parametre obrazu, a to od zaostrenia a kompozície, cez výber uhlu záberu i postáv, po hru so svetlom či tieňom. Abstraktný jazyk vizuálnych komponentov vo vnútornej štruktúre obrazu umocňuje či už dynamiku prítomnej sekvencie, ako aj rôznych drobných scén, z ktorých sa výsledná ilustrácia pre dieťa skladá. Technický scenár vďaka tomu funguje prirodzene a od prvej strany zdôrazňuje a podčiarkuje takú informáciu, ktorú sa prítomný rozprávač (ukrytý niekde v úzadí) snaží detskému príjemcovi za výraznej pomoci rodiča alebo pedagóga odovzdať.

Interaktívna kniha Už sa nebojím tmy oplýva zmyslovosťou, konkrétnosťou, názornosťou, hravosťou, reálnosťou i fantastickosťou. Všetkými dôležitými atribútmi, ktoré detská kniha musí mať. Ak máte doma hrdinu, ktorý už dávno nemá dva roky a stále sa bojí tmy, kúpte mu rozprávkový návod Heleny Haraštovej, ktorý ho naučí poraziť nielen strašidlá v rohu jeho detskej izby.

15.09.2016

Zrátame si to teda. Máme tu super zloducha z konca 19. storočia a agentku FBI. Máme tu aj príbeh o stroji času, niekoľko hmlistých informácií o misiách agentúry, v ktorej Chevie pracuje, ako aj pár vrážd. Chýba nám teda ešte niekto! Možno niekto, kto by poznal napríklad takého Garricka? Každý zloduch má predsa svojho poskoka, asistenta, sluhu, skrátka niekoho, kto pozná jeho slabiny a kto sa v tej najviac nemožnej chvíli umúdri, a tak trochu chce spasiť svet i neprávie, ktoré sa na ňom páchalo. Túto osobu nám Colfer predstavuje ako Rileyho, Garrickovho učňa s nie príliš veselou minulosťou. A napriek tomu, že sa to zdá takmer nemožné, odrazu tu máme pozoruhodne zaujímavú kombináciu hlavných postáv, ktorým síce trvá, kým v príbehu isté časti dajú do pohybu, ale urobia to s takou nonšalanciou, až nie je možné ich zvláštnemu čaru odolať. Práve vďaka Rileymu, na ktorom autor nešetril či už svojím talentom, alebo dobrými nápadmi, mení sa rozprávanie na dobrodružstvo plné napätia, napínavých bojov o život, dobrého vtipu a toho pravého viktoriánskeho smradu!

Cestovanie časom, bohaté aj chudobné štvrte viktoriánskeho Londýna, ako vždy prihlúpli agenti FBI a mnoho ďalšieho, toto všetko na vás čaká v tomto napínavom dobrodružstve, ktoré si určite nájde veľa fanúšikov. Čo sa mňa týka, teším sa na druhý diel a dúfam, že ma autor milo prekvapí! (A vyvaruje sa istým chybám. Veď na to má!)

12.09.2016

Ak ste si niekedy mysleli, že nová generácia vám prinesie niečo, čo by vám vyrazilo dych, a tak trochu nadväzovalo na výroky slávnej spisovateľky, či nebodaj zhmotnilo vaše závery, ktoré ste si na základe pekne naservírovaných informácií z HP univerza vyvodili, musíme vás sklamať. Príbeh, ktorý pred sebou máte a ktorý sa budete nútiť čítať do konca už len pre tú známu nostalgiu, je podľa slov nejedného recenzenta, blogera, čitateľa a aj oddaného fanúšika zle napísanou fanúšikovskou fikciou. Na stránkach ožívajú tie najbizarnejšie konšpiračné teórie, z ktorých si aj dnes robíte s priateľmi srandu. Čím hlbšie sa do hry vnárate, tým viac vás desí všetko, čo sa začína drať na povrch. A aj tu to začína úplne klasicky – postavami.

Zatiaľ čo knižná séria popri Chlapcovi, ktorý prežil ponúkala priestor dozrieť aj iným knižným hrdinom, divadelná hra to jednoducho ignoruje. Tvorcov nezaujíma, nakoľko dôležité je priblížiť zmeny, ktoré so sebou priniesla ďalšia etapa života po páde Temného pána, v živote Harryho priateľov, kolegov i rivalov. Ignorujú vnútornú či vonkajšiu charakteristiku dôverne známych postáv, na ktorú ste zvedaví, pretože si uvedomujete, koľko času od posledného príbehu uplynulo. Psychologický aspekt je servírovaný povrchne, lebo stredobodom pozornosti bude, a to sa až do konca hry nezmení, konflikt medzi synom a otcom. Ten má vyzdvihnúť rodinné nezhody či temnotu, ktorá privoláva na Harryho rodinu nešťastie a opäť prebúdza Harryho jazvu k životu. Na scénu vstupuje zlo a vám jeho príchod pripomína jednu z tých krásnych knižných historiek profesora Lockharta. Akurát sa z obálky knihy nemá na vás kto tak oslnivo usmievať.

Nebudeme zaryto tvrdiť, že divadelná hra nebude ani v divadle fungovať. To, čo je v texte pred naším zrakom ukryté, dokážu zruční herci divákovi prirodzene a pútavo priblížiť. Umocnia zážitok z prežívaného, ale len sťažka zachránia zlý scenár, nevýraznú zápletku, tuctový motív, prvoplánové postavy a tony otravných emotívnych replík vystrihnutých ako z tej najgýčovej YA fikcie.

Harry Potter and the Cursed Child sa všade pýši honosnou nálepkou „ôsmy príbeh“. Tohto označenia však nie je hodný. Autori jednoducho neporozumeli odkazu, ktorý v sebe univerzum Harryho Pottera nesie a je smutné, že J. K. Rowlingová dovolila, aby sa hra v takejto podobe vôbec dostala von. Nový príbeh, okrem mien a známych miest, nemá s našim Harrym Potterom nič spoločné. Isteže, v niečom by iný mal byť, ubehlo predsa 19 rokov od pádu Voldemorta a takmer 9 rokov od vydania poslednej knihy.

J. K. Rowlingová má svoj svet, v ktorom býva náš Harry Potter, dobre premyslený. Práve vďaka jej Pottermore v nás tlela nádej, že ak sa raz do sveta Harryho Pottera vrátime, bude to s plnou parádou a tým dôverným pocitom, ktorý aj naše vlasy prinútiť stáť v pozore. Nič z toho sa však nesplnilo.

9 04.09.2016

Štvrtá rozprávková kniha od Andrey Gregušovej je trošku rozporuplná. Nehrá sa s plastickým rozprávkovým svetom naplno. Nevyužíva svoj potenciál a neprináša nič nové ani lepšie spracované, ak ide o rozprávky alebo fantastické príbehy. Na druhej strane ponúka príbeh, ktorý je nasiaknutý dobrom, neuveriteľne krásnymi opismi, zvučnou slovenčinou a jednou jedinou unikátnou postavou, za ktorú by ste v istých momentoch chceli položiť svoj vlastný život. Volá sa Slnečnica a stretnúť ju je takmer nemožné, pokiaľ neostanete bdieť až do neskorej noci.

Ak teda vyhľadávate jednoduché oddychové čítanie, čítanie bez mravoučného podtónu, čítanie pre radosť, čiže niečo, nad čím nemusíte hĺbavo premýšľať, je Nina pre vás ako stvorená. Neurazí vaše čitateľské ja. Decentne vás prevedie jednou súčasnou modernou rozprávkou a vnesie do vášho príbytku i svetlo. A možno raz aj ten neposedný Dym, s ktorým by ste si mali aspoň raz rezko zatancovať.

Rozprávková kniha, ktorá sa nám z vydavateľstva Slovart prihovorí v septembri, presne v ten kúzelný moment, kedy sa začína aj Ninine dobrodružstvo, chce osloviť mladých čitateľov od 12 do 15 rokov. Veríme, že sa jej to podarí, pretože nápad má napriek svojim chybám potenciál, zapadá do vzorcu populárnych oddychových kníh pre deti a mládež. V správnom pomere dávkuje kúsok romantiky, štipku napätia, uncu strachu i metrák neopakovateľných fiktívnych zážitkov. Je inšpirovaná skutočným príbehom a nemotorne (ale v dobrom slova zmysle) sa snaží motivovať k tomu, aby sa nikto nikdy nevzdal. Snáď si nájde svoje stále miesto v knižnici rovnako pojašenej princeznej či statočnej dievčiny, čo zvádza dlhý a únavný boj so svojím vlastným zlým Dymom. Ale to vonkoncom nevadí. Práve naopak – nás to iba poteší!

20.08.2016

Hadie listiny sú jedným veľkým paradoxom. Zaujímavé sú preto, že sa snažia priblížiť klasickej detektívke. Chcú to urobiť tak, aby sa odlíšili od jej monotónnej schémy, ako to pred časom urobila napríklad Maureen Jenningsová. Zároveň sa snažia šokovať mystickou zápletkou a nadprirodzeným prvkom v duchu Guillerma del Tora alebo Brama Stokera. Sú nasiaknuté zaujímavými informáciami, faktografickými pasážami, znepokojivými úryvkami a vôňou prastarých kníh. Ich knižná úprava však pohorela na plnej čiare. Autorka nezvládla svoj prvý debut. Násilne chcela byť iná a stoj čo stoj zaznamenať každý jeden detail, a to bez ohľadu na dĺžku knihy, čím si zbytočne uškodila. Môžete vynaložiť veľa úsilia na to, aby ste sa jej dielom prelúskali. I tak sa pravidelne vyskytnú situácie, kedy to s príbehom vzdáte a tú či onú pasáž preskočíte. A toto vaše rozhodnutie vám prekvapivo neuškodí, pretože vynechané veci nie sú a ani nikdy nebudú pre dej dôležité. Ich vynechaním sa o nič neukrátite, len si prakticky skrátite svoje trápenie.

Kniha Jessicy Cornwellovej tak trochu predstavuje telenovelu. Prvý diel vás pohltí, ten zvyšok je bezvýznamný, koniec neprekvapí, ale výstižne vysvetlí všetko, čo sa medzi začiatkom a koncom udialo. Ak máte chuť ponoriť sa do emočne vyprahnutého sveta upotenej Barcelony, nebudeme vám v tom brániť. Len si vás dovolíme upozorniť na to, že táto voľba nie je šťastná.

2 18.08.2016

Rick Riordan, J. K. Rowlingová, John Flanagan, Michael Ende, J. M. Barrie, ale aj Cressida Cowellová a mnohí ďalší autori pre deti a mládež ukryli vo svojich dielach unikátne posolstvá. Boli rozmanité a predsa mali niečo spoločné. Ich hlavné postavy boli iné. Nezapadali do vzorca, ťažšie sa včleňovali do kolektívu, niesli na pleciach tiaž celého sveta. Okúsili trpkosť straty, priskoro prišli o detstvo, museli dospieť, aby prežili. Nepochádzali z úplnej rodiny, niekedy nemali žiadnu rodinu, alebo, podobne ako Serafína, hľadali kúsok zo seba, ktorý sa stratil v okamihu, keď prišli na svet. Zatiaľ čo o iných hrdinov sa starali ich mamy alebo vzdialení príbuzní, v prípade Cowellovej Štikúta a Beattyho Serafíny sú to práve otcovia. Veľkí, trošku nemotorní, zanietení pre svoju prácu a so svojským ochranárskym komplexom, ktorý ukrýva to najväčšie a najmilujúcejšie srdce na svete. Bez nich by príbehy o záchrane detí či sveta vo všeobecnosti neboli také lákavé a knihy také živé. Bez nich by sme my, dospelí, nemali nad čím roniť slzy a vy, deti, by ste zase chceli rýchlo dospieť.

Robert Beatty vonkoncom nie je zlou voľbou. A neuškodí vám, ak jeho knihami skrášlite poličku vo svojej knižnici, pretože jeho tvorba v sebe mieša všetko, čo máme radi. Fikciu, horor, detektívku, mágiu, odvážnu hlavnú hrdinku, verného kamaráta, nezbedného psa, honosné staré sídlo, ktoré naozaj existuje, a otca, čo sám oddane vychováva svoju dcéru.

3 01.08.2016

Byť je Sojčák poměrně útlá kniha čítající pouhých 128 stran, může se chlubit už tím, že se dostal do nejužší nominace Eisnerovy ceny za rok 2015. Příběh je zde sice jednodušší, ale na daném rozsahu dostačující, a ač může některým čtenářům vadit různorodá interpretace některých načatých témat či nejednoznačností, základní linka je poměrně přehledně daná a jasná. Pro finální efekt však nejde ani tak o příběh samotný, ale spíše o temné vyznění a propracovanost psychologické stránky. Psychologický aspekt komiksu je jeho největší předností. Cílovou skupinou ani přes líbivé postavičky pochopitelně nejsou děti, ale dospělí a dospívající čtenáři. Sojčák je takovou melancholickou hororovou miniaturou, komorním lehce psychologickým dramatem, u něhož máte opravdu chvílemi pocit, že jste ve vzdálené ozvěně pocítili Kafku nebo díla od Philipa K. Dicka. Jak si vyložíte závěr a souvislosti, pak ponechávají autoři jen na vás. Možností jak knihu číst je hned několik, můžete se ji pokoušet šťouravě rozebírat a vymýšlet alternativy nebo si říct, že autorům se nechtělo promýšlet epický příběh s poselstvím, a tak načrtli jen neurčitý mustr, anebo se prostě nechat pohltit, knihu si užít a po dočtení zírat do zdi.

3 01.08.2016

Jaký je tedy asijský steampunk?

Je jiný než ten evropský a americký. Prakticky v každé povídce nalézáme narážky na dobu útlaku, kdy byly země jako Malajsie, Indonésie, Filipíny a ostatní z oblasti jihovýchodní Asie buď koloniemi Británie, nebo pod nadvládou Číny. Tady nikdy nevládl královnin mír a gentlemani z Londýna tu vždy byli považováni za okupanty.

Každá povídka je však originální a má své kouzlo i poselství.

Velice mě potěšil nejen fundovaný doslov (jak jsem zmínil již v úvodu), ale také medailonky nejen všech autorů, ale také editorek, překladatele a ilustrátora. U posledně jmenovaného se chci zmínit o tom, že pro české vydání Krocení sopek oslovilo nakladatelství vietnamského grafika a ilustrátora Hài Hoànga a byla to skvělá volba. Obálka knihy je nejen mnohem hezčí než obálka původního amerického vydání, ale ilustrace na ni použitá je inspirovaná jednou z povídek v knize, a to je opravdu hezký nápad.

A i když Krocení sopek možná není antologií mapující celou historii asijské fantastické literatury, určitě naplňuje všechna výše zmíněná kriteria.

2 01.08.2016

lustrácie Jiřího Tesaře sú jednak čiernobiele a jednak pôsobia ako z undergroundových komiksov z pred desiatok rokov, lenže komiksu Tisíc masek tento retro štýl vôbec neprekáža. Jiří zrejme nepotrebuje kráčať s dobou. To ona kráča s ním. Odkazy na diela H. P. Lovecrafta (napríklad Dagon, Dunwická hrôza a ďalšie) a atypická kresba (hlavne čo sa týka stavby tela a celkovej povahokresby postáv) skvelo sekunduje ponurej atmosfére. Okrem niekoľkých vulgarizmov a incestov nájdete u bratov Tesařovcov aj niekoľko násilných úmrtí, pochybných hrdinov, pár satanistických rituálov a oblúd, ktoré spolu rozohrajú hororovú hru o jednu nenápadnú dedinku (a možno i o celý svet).

11.07.2016

Technický scenár a následná inscenácia upriamujú zámerne vašu pozornosť k jednotlivým ilustráciám. Tie nie sú, tak ako sme väčšinou zvyknutí, čiernobiele, ale farebné. A práve farby sú ďalším výrazným prvkom Petersenovho rukopisu. Pomáhajú vašej predstavivosti zhmotniť si čokoľvek, čo na papieri vizuálne vnímate, čím sa príjemne pošteklia iné vaše zmysly. A vy odrazu vo vzduchu jeseň nielen cítite, ale aj počujete.

Spolu s hlavnými hrdinami tak môžete naozaj ochutnať miestne špeciality Kůrkovej Kamenice, pocítiť ostrie hrdzavého meča na vlastnej koži, od hlavy po päty sa ušpiniť ľadovým blatom, vnímať opojné bzučanie včiel či nechať sa vystrašiť ťaživou atmosférou, ktorú so sebou prináša zrada a zradca stojaci pred bránami tajnej základne myšej hliadky. Pri strate uroníte nejednu krokodíliu slzu, a rovnako tak sa bojíte prichádzajúcej bitky, pretože nechcete, aby sa ktokoľvek zranil. A to či už z tých dobrých, alebo tých zlých postáv, aj keď prítomná povahokresba vlastne aj z prehnitého člena myšej hliadky urobí hrdinu, s ktorým súcitíte.

Ani postavy teda nie sú čiernobiele. Myši preberajú všetky ľudské vlastnosti a s ich pomocou nútia čitateľa zamýšľať sa aj nad bežnými otázkami etického a morálneho charakteru. Výrazná, nie však okázalá typizácia, prirodzená expresivita i rétorická konvergencia dodávajú Petersenovým ilustráciám realistickosť, po ktorej čitateľ hlavne epickej fantasy prahne, a, paradoxne, pomáhajú aj detskému príjemcovi porozumieť významovej zložitosti predkladaného príbehu. Takže dieťa rozprávanie o jednej neobyčajnej myšej hliadke spoznáva prostredníctvom zmyslovosti, konkrétnosti, názornosti, obraznosti i fantastickosti ukrytej v obraze, ktorý len minimálne dopĺňa text samotný. A podobné vlastnosti nesie akákoľvek rozprávková kniha.

Myší hlídka 1: Podzim 1152 bola, je a aj bude správnou voľbou, pokiaľ aj vy hľadáte presne to, čo vám Comics Centrum ponúka. Nemusíte zachádzať do hĺbky, aby ste si ju užili. Ak sa však predsa len rozhodnete preskúmať ju detailnejšie, dajte si pozor iba na to, aby ste na nej neostali závislí. Nezáleží na tom, že ste už z rozprávok vyrástli. A nie je dôležité ani to, k akému fantastickému podžánru vás to ťahá. Či máte v obľube komiksy, alebo sa ich stránite. Myší hlídka zbúra akékoľvek predsudky a hoci vás nebude mraziť tak živelne ako Maus od Arta Spiegelmana, zanechá vo vás hlbokú stopu.

11.07.2016

Kniha je psána ve stylu klasických epických fantasy románů, takže v ní nechybí jak politické intriky, tak boje, mytologie a vše, co k tomu patří. Začátek může někomu přijít mírně zmatečný, neboť autorka čtenáře vhodí rovnou do děje a spoustu termínů vysvětluje až během příběhu. Toto však osobně považuji za pozitivum, protože se ze začátku nemusíme zdržovat načítáním slovníčků a vysvětlivek, ale vše je nenásilně vysvětleno přímo při čtení. Za další pozitivum považuji fakt, že ačkoli se jedná o knihu zařazenou do kategorie young adult a její hrdinové jsou mladí (jak už bylo řečeno výše), nedochází ke klasické zápletce, kdy se hrdinovi řekne, aby něco nedělal, on to udělá a pak celou knihu napravuje svou chybu. Naopak Hirka je na svůj věk vyspělá a je vhozena do víru událostí, kterým stěží rozumí. I přesto se snaží z nastalých problémů vybruslit a vydat se cestou nejmenšího odporu. Autorce se u svých postav podařilo vykreslit zdařilou psychologii a motivaci, takže má čtenář pocit, že čte o osudech někoho staršího, ale najednou se objeví scéna, díky níž si uvědomí, že Hirce je teprve patnáct. Tyto scény jsou naštěstí nenásilné a lidsky napsané, takže kniha jako celek působí velmi příjemným a vyzrálým dojmem. K její komplexnosti přispívá i závěr, díky kterému se Ódinovo dítě dá číst i jako samostatný román s uzavřeným příběhem (ačkoli některé otázky zůstávají nezodpovězené a čtenář se může těšit na pokračování).

4 02.07.2016

Pretože Plášť je sám o sebe adaptáciou poviedky, neočakávajte od neho žiadny príbeh epických rozmerov, ani enormne veľké množstvo postáv. To ale neznamená, že vám Joe Hill a Zach Howard (ilustrátor) nesprostredkujú ojedinelý zážitok. Zabudnite na superhrdinov, ktorí nosia plášte len preto, že sú v móde. Táto superhrdinská zbytočnosť hrá v tomto príbehu rovnako dôležitú rolu, ako aj jej nositeľ Erik Chase, ktorého nemožno radiť k hrdinom ani omylom. Erikova schopnosť spočíva vlastne len v neschopnosti vymaniť sa zo stereotypu. Práve problém začleniť sa do spoločnosti z neho robí skôr sociopata ako hrdinu. To, že vďaka magickému plášťu dokážete lietať, z vás hrdinu predsa nespraví. Dôležité je, akí ste vo vnútri. Náš „hrdina“ si to síce z časti uvedomuje, no namiesto toho využíva nadobudnuté schopnosti, aby zničil aj posledné, čo mu v živote zostalo - rodinu!

Ryanov román má 464 strán a dva mínusy. Pre niekoho veľké, pre niekoho úplne štandardné. Podobne tak ako detektívne romány J. K. Rowlingovej aj tie od Roberta Ryana strácajú body pri svojej dĺžke. Dnes nie je problém prečítať takmer 500-stranovú knihu do niekoľkých dní (aj skôr), pokiaľ je vystavaná pútavo. Ryanov román pútavý je, ak ide o historické pozadie, miestami trošku prikrášlené, ako na to upozorňuje autor v doslove, čo sa však už nedá povedať o všetkých jeho kapitolách. Na jednej strane ako čitateľ a milovník dobrej detektívky, aj tej historickej, si uvedomujem, že isté aspekty, ktoré so sebou vojna vo všeobecnosti prináša, je potrebné rozviesť. Na druhej strane dejová odbočka v podobe nemeckého ostreľovača s určitým cieľom bola jednoducho zbytočná. Okrem istých sympatií k nepriateľom na druhej strane zákopov, ktorých už od prvej kapitoly vnímate ako ľudí z mäsa a kostí, s vlastnými pocitmi, ilúziami, útrapami aj povinnosťami, nevniesla do príbehu žiadne nové skutočnosti, zistenia ani stopy. Príbeh skôr brzdila. Nikam ho neposúvala, a to aj napriek tomu, že rozvíjala isté konšpiračné dohady o možnom plánovanom atentáte na Winstona Churchilla.

12.06.2016

Atmosféra časů, kdy se po světě proháněli vikingové na svých dračích lodích, plenili křesťanské kláštery a nechávali za sebou hromady mrtvých, vtáhne čtenáře už od první stránky. Je to svět, který se s nikým nemazlí a zdánlivě neporazitelný hrdina může být v příští chvíli zajat, zraněn, nebo rovnou usmrcen. Ani něžnější pohlaví se zde nesetká se zvláštním zacházením, a když už získáváte dojem, že víte, jak to bude dál, hned na další straně jste vyvedeni z omylu. Vykreslení prostředí se střídá s hojnými akčními scénami a myšlenkovými pochody postav. Ať už se jedná o touhu po slávě a kořisti většiny válečníků, nebo o Leifovu snahu zapomenout na svou záhadnou milou v náručí jiných žen, postavy působí velmi realisticky.

07.06.2016

Niet pochýb, že Mark sa už dávno stihol vypísať a k dokonalosti mu zostáva už len napísať niečo originálnejšie a hlavne s chladnou hlavou. Autor sa totiž zhruba od polovici knihy akosi zvláštne „rozbehne“ a začne sa čoraz častejšie opakovať. Možno sa mu ten opis brutalít tak zapáčil, až sa rozhodol nám ich niekoľko ráz pripomenúť. Alebo len jednoducho horel termín, či jeho dvorný editor zaspal na vavrínoch... to vlastne nevedno. No je to škoda, pretože príbeh sa jednoducho vďaka tomuto nikam neposúva.

Nečudo, že čitatelia omámení úvodom, ktorý je naozaj umne napísaný a vtiahne vás okamžite do svojho obsahu i svojej vízie, vkladajú do tejto zbierky také veľké očakávania. A dostanú, bohužiaľ, iba nejaké ľudožrútske béčkové orgie. Kniha navyše stráca na atmosfére a uveriteľnosti práve tam, kde je to najviac potrebné a praktiky kanibalského kmeňa pripomínajú skôr referát ako beletrizovaný text, a tým pádom sa to negatívne odráža aj na postavách či exotickom prostredí. Postavy aj prostredie pôsobia veľmi zaujímavo, no zatieňujú práve autorov zámer – zámer vystrašiť kanibalskými praktikami čitateľa až na smrť. Takže odstránenie semenníkov a znásilnenie bezbrannej dievčiny tesne pred tým, ako sa bude pitvať zaživa, pôsobia fádne. A tým, že nie sú témami pre každého a menej zručne spracované, čitatelia vlastne pohoršia a nie zaujmú. Na druhej strane treba autorovi uznať, že zámerne vzbudiť v čitateľoch znechutenie až odpor, nie je také jednoduché, ako sa na prvý pohľad môže zdať (a za to klobúk dole).

Veruže je menej niekedy naozaj viac a nejedného čitateľa zamrzí, ak záver knihy síce na jednej strane prekvapí, ale na tej druhej vlastne sklame tým, že vôbec neprináša to, čo sa o zbierke autorom vyhlásilo a na čo vlastne celý jej názov odkazuje. Finále je samo o sebe grandiózne a nejeden raz mi pri ňom skrútilo žalúdok.

2 05.06.2016

Paolo Bacigalupi se narodil v Coloradu a studoval na St. Berlin College v Ohiu, kde si jako hlavní obor zvolil čínštinu. Po studiu se začal živit tvorbou webových stránek. Netrvalo dlouho a napsal svou první sci-fi povídku Plná kapsa dharmy, ovšem na radu Harlana Ellisona se začal věnovat mainstreamu. Když v něm stále nemohl uspět, vrátil se k fantastice. Ta mu rychle poskytla doslova žeň všech možných literárních cen (Hugo, Nebula, Compton Crook Award, Theodore Sturgeon Award, John W. Campbell Memorial Awards…) a nominací (National Book Award). Jeho povídky otiskují prestižní časopisy zabývající se literární fantastikou, například Asimov´s Science Fiction nebo The Magazine of Fantasy and Science Fiction.

Na fantastické scéně debutoval roku 2008 sbírkou povídek Čerpadlo 6. Svět jeho povídek je krutý. 21 století je dobou kdy svět ovládly kalorické korporace, ropný věk pominul a díky genetickým zásahům do základní struktury rostlin a potravin se svět dostal do potravinové krize. Tomuto světu blízké budoucnosti zůstal věrný i ve svém prvním románu Dívka na klíček. V následujících knihách Prachožrouti a Potopená města si odskočil k dnes tak populárnímu žánru Young adoult fantasy.

V novince Vodní nůž se vrací k dospělým čtenářům. V příběhu sice opustil svou oblíbenou Asii, ale nabídl čtenářům neutěšené prostředí Phoenixu, který stejně jako Las Vegas a mnoho jiných amerických měst zápasí o jediný zdroj vody, jenž je představován řekou Colorado.

Velká korporace řízená tvrdou a nemilosrdnou rukou Catherine Caseové má své právníky a ti získávají vodní práva. Tedy práva čerpání vody z řeky Colorado. Kdo prohraje soudní spor, ten je od zdroje životodárné tekutiny odstřižen. Pokud se brání a dělá problémy, pošle za ním Catherine Caseová své elitní zabijáky - Vodní nože.

A právě do Phoenixu přijíždí nejlepší z vodních nožů - Angel Velasguez. Úkol je prostý, pomoci tamnímu zástupci korporace s jeho problémy. Jenže nic není tak jednoduché jak se na první pohled zdá...

Musím uznat, že vykreslení umírajícího města se všemi jeho slumy, revivalovými stany a beznadějí je natolik strhující a barvitý, že jsem neměl problém fikčnímu světu uvěřit. Vlastně i postavy jsou uvěřitelné, a to ať už jde o zabijáka Angela, který je se svým osobním morálním kodexem ne nepodobný noirovým hrdinům, tak i novinářku Lucy, která přišla o Phoenixu napsat jen pár článků a město ji prostě pohltilo. Stejně tak i „prostá“ dívka Maria které v umírajícím městě uvízla je vykreslena hodně dobře.

Zápletka sama je naopak dost prostá a vlastně jakoby vypadla z již zmíněných noirových detektivek. Na rozdíl od autorova románu Dívka na klíček je příběh (a to kvituji s nadšením) svižný a má spád. Dokonce i rozjezd, který v předchozím románu autorovi dělal problémy, je tady mnohem svižnější, což je jen a jen dobře.

I přes hezkou dynamiku jsem měl dojem, že akčních scén je přesně tak akorát a přirozeně se střídají s poklidnějšími částmi. Ano, je pravdou, že na rozdíl od předchozích knih Baciagalupi zvolil možná (a to nejen díky japonským anime) příliš ohrané téma, tedy boj o vodu, a někomu to může připadat jako vykalkulovaný tah na branku, ale já si myslím, že téma vody uchopil hodně neotřele a většině fanoušků postapo žánru jeho odklon od tématu kalorické krize zas až tak vadit nebude.

Ve své podstatě je Vodní nůž klasickou noirovou gangsterskou zasazenou do postapokalyptického světa.

Což je možná něco, co ctitelům Čerpadla 6 a Dívky na klíček možná nebude vyhovovat, ale většina fanoušků postapo žánru bude z knihy nadšena.

2 18.05.2016

Kniha Jet: Zrada začíná přesně tam, kde končí předchozí díl. Hlavní hrdinka se na konci minulého dílu dozvěděla, že má dvouletou dceru kterou si teď jde vyzvednout z domu jejích pěstounů. Ale to by nebyl Russel Blake, aby nechal Jet v klidu. A tak hned po té, co se Jet podaří odvést svou malou dcerku z domu adoptivních rodičů, ocitá se ve spárech Artura. Právě Arthur (hnusně znetvořený, jak má spráný záporák být) byl tím, kdo v minulém díle pomohl Jet a jejímu šéfovi a milenci Davidovi zlikvidovat jejich cíl. Teď si jeden z nejvlivnějších mužů CIA vybral Jet, aby splatila dluh svého bývalého šéfa. Oplátkou za zabití zběhlého agenta CIA Hawkera jí vrátí dcerku „živou a zdravou“. A tak se Jet vydává do Thajska, kde musí najít překupníka s bílým masem který je jediným mužem, jenž by ji snad mohl přivést ke zběhlému agentovi CIA schovávajícím se uprostřed nebezpečných džunglí Laosu a Manmaru.

Příběh je docela zamotaný, ale překvapivě drží pohromadě. Jet je i v tomto díle onou neohroženou bývalou superagentkou Mossadu, která nemá problém vyřídit deset členů drogového kartelu pouhými pěstmi. Jenže ani ten nejlepší agent by nebyl ničím, kdyby neměl nějakého toho pomocníka. Tím se stane Rob Jetin - kontakt v Bangkoku. Právě s ním Jet začne poznávat thajskou metropoli a především pozadí toho, čemu u nás v Evropě říkáme sexuální turistika, ale ve skutečnosti je to sprostý obchod s bílým masem.

Především Blakeúv náhled za oponu thajského života a sexuálního byznysu je na knize nejzajímavější. I když jde o oddechovou literaturu, je jasně vidět, že se autor touto tématikou hluboce zabýval. A věřte mi, nebude vám dobře, až se budete s Jet a Robem brodit morálním bahnem Nana Plaza.

O akční scény a souboje není nouze už v Bangkoku a poté, co se Jet s Robem přesunou do džungle, je akce ještě zběsilejší. K tomu všemu přihoďte slušnou dávku cynismu, kterým Jet srší při každé příležitosti, a několik dost drsných dějových zvratů a máte tu solidní akční thriller, kterému odpustíte i trochu natahovaný začátek. Pokud hledáte další trilogie Milénium, musíte zamířit jinam. Protože tady Lisbeth Salanderová nebydlí. Ale pokud vám ke štěstí stačí kvalitní akční thriller s jistým přesahem, jste na správné adrese.

Začiatkom roka 2016 nám vydavateľstvo Slovart prinieslo jeden z najlepších fantasy románov posledných rokov. Naozaj! Jonathan Strange a pán Norrell je fenomenálny príbeh, aký som zatiaľ mohol čítať. Je to príbeh o dvoch odlišných mágoch zo začiatku 19. storočia, ktorý si prirodzene žije vlastným životom. A napriek tomu je úplne návykový. Vlastne, je ťažké určiť, kedy mu úplne prepadnete.

Áno, hlavné postavy tu máme dve. Do istej miery sú stereotypné. Veď to poznáte, na jednej strane tu máte pána Norrella, opatrného, úzkostlivého a uzavretého učenca, ktorý nechce nič iné len študovať mágiu a slúžiť vlasti. Na strane druhej tu je Jonathan Strange, jeho žiak. Je mladý, búrlivý a neopatrný. Čiže presný opak svojho mentora. A potom tu máme samotnú autorku diela, ktorá dokonale vystihla rozdielnosť týchto dvoch mužov. Jej rukopis je nielenže nasiaknutý prímesou už spomínaného 19. storočia, kedy bola situácia medzi Anglickom a Francúzskom do značenej miery napätá, ale aj vôňou čarovného dobrodružstva, akým by nepohrdol ani taký Harry Houdiny. A to ani vtedy, ak by situácia, v ktorej sa odrazu ocitol, bola značne nelichotivá, pretože vo Francúzsku nebol pri moci nikto iný ako sám Napoleon Bonaparte. Nuž a táto zaujímavá zmes dala vzniknúť takmer 800-stranovému napínavému príbehu s pozoruhodným nádychom tajomnosti. A keďže je mágia na ústupe, s čím sa poslední mágovia nechcú zmieriť, je otázne či sa im ju podarí vrátiť naspäť do Anglicka...

Prečo vlastne po tomto románe siahnuť? Z viacerých príčin. Predovšetkým však kvôli perfektnému vykresleniu postáv! Niektoré sú vyobrazené do posledného detailu a iné len základnými poznávacími znakmi, čím dávajú priestor čitateľovi upraviť si ich podľa vlastnej vôle a predstavivosti. Takže sa nemáte čas nudiť. A 800 strán vám ujde rýchlejšie, ako by vám to bolo milé.

Priznám sa však, že niekedy som sa pristihol, že som nechápal, ako na seba jednotlivé časti vlastne nadväzujú. Rozprávač skákal od deja k deju, od príhody k príhode, a to dosť neohrabane. Aspoň na prvý pohľad. Našťastie sa isté postupy (aj autorský zámer) vyjasnili či už po niekoľkých stranách, alebo hneď v ďalšej kapitole. Bolo potrebné iba pozorne čítať. A to bolo niekedy ťažké. Veď vás rozptyľovalo toľko úžasných vecí! Odolať im, naozaj nebolo v mojich silách.

Sem-tam sa stávalo, že postavy zámerne odkazovali na nejaké miesto, imaginárne vzácne knihy alebo autobiografie. Aby týmto narážkam čitateľ pochopil, autorka svoj zámer vyriešila zručne, a to poznámkami pod čiarou. Takže sa nemusíte báť, že nebudete odrazu vedieť, o čom (alebo o kom) sa postavy vlastne rozprávajú. Vtipné, v dobrom, je hádam len zistenie, že niekedy sa na strane nachádza viac poznámok ako hlavného textu. Čo už :).
Román Jonathan Strange a pán Norrell vám spôsobuje stavy beztiaže. Aj preto je vhodný pre každého správneho fanúšika fantasy či mágie ako takej. O jeho kvalite a veľkom úspechu vás presvedčí aj fakt, že od roku 2015 BBC vysiela seriál s rovnakým názvom, ktorý síce svojím zvláštnym spôsobom, ale čo už, vychádza priamo z knihy. Môj celkový dojem je však veľmi pozitívny. Nenašiel som nič, čo by som mohol vytknúť, pretože si to to vytknutie žiadalo. Jednoducho som si všetko po celý čas užíval. Každú stránku. Každé písmenko. Každú postavu. Každé magické miesto... všetko! Jonathan Strange a pán Norrell od Susanna Clarkeovej môžem vrelo a hlavne každému odporučiť.

Jedno zastarané, zato nepísané pravidlo hovorí, že každý hororový fanúšik by sa mal aspoň raz za život stretnúť s tvorbou Stephena Kinga. Ja osobne skôr patrím k milovníkom mysterióznych thrillerov a k vyvolaniu zdesenia žiadne potoky krvi nepotrebujem. S Kingovou tvorbou som sa stretával výhradne prostredníctvom filmových adaptácií jeho kníh. Dodnes mám v poličke tri Kingove knihy, na ktoré ešte stále sadá prach. Tá štvrtá od vydavateľstva IKAR ma ale presvedčila, že to čo je staré a dobré, treba predsa len oprášiť. Donedávna som žil v presvedčení, že autorov titulov REVIVAL ma navštívil iba náhodou. Dnes už ale viem, že to bol osud. Práve vďaka Revivalu sa plánujem k starším Kingovkám vrátiť. Už teraz mi je jasné, že pôjde o oveľa uveriteľnejšie spracovania, než aké ponúkajú filmy. Áno, na nič nové pod slnkom som neprišiel - väčšinou to tak býva vždy. Najlepšie si je to však pekne overiť.
Na Revival nemožno nalepiť jednoznačnú nálepku a označiť ho ako horor, pretože ide skôr o štruktúru žánrov, ktoré k sebe pasujú ako kocky z lega. Niektoré pasáže idú ťažšie, iné ľahšie, no vo výsledku ponúka Kingova stavebnica príjemne mrazivý zážitok.
Revival na mňa pôsobí ako mysteriózny thriller, ktorý sa spočiatku (a pomerne dlho) tvári ako životopisná dráma vyhasínajúcej rockovej hviezdy. To, aká kniha sa k čitateľovi dostala, odhalia až posledné kapitoly. Práve tie sú nasiaknuté onou tajomnou a dych vyrážajúcou atmosférou.

Označiť titul za čiastočne životopisný a dramatický si dovoľujem hlavne pre schopnosť autora rozobrať (fanúšikom určite známe) časové obdobia ťahajúce sa až niekoľko desiatok rokov do minulosti (1962-2014) hlavného hrdinu, a to bez vyvolania akýchkoľvek pochybností o reáliách. King narába z reáliami naozaj pracne, čím dodáva celému príbehu na jeho uveriteľnosti. Ak aj vynecháme vzostupy a pády hlavných postáv, smerujúce až za hranicu života, a zameriame sa na hlavné mystériá, ešte stále budeme mať pred sebou natoľko uveriteľný príbeh, že by sa pokojne mohol stať hocikomu z nás. Netuším nakoľko sa nechal Stephen King ovplyvniť vlastnými zážitkami, no udalosti opísané v knihe pôsobia navonok skutočne, a práve v tom tkvie podstata hororu. Ku podivu ešte aj tie strašidelné výjavy vypožičané od Lovecrafta (to je ten druhý kráľ hororu) vyznejú dôveryhodne, nakoľko nám svoje zážitky rozpráva James Morton, ktorý to po niekdajších skúsenostiach s drogami zrejme nemá v hlave až tak úplne v poriadku.

Pre niekoho vymyslený, pre iného až príliš skutočný – taký je Revival.
Máte pred sebou knihu, ktorá zanechá stopy. Aké, to už závisí na čitateľovej fantázii a autorovej mystifikácii. K tomu, aby si vás omotal okolo prsta, tentoraz nepotrebuje mimozemského klauna ani zombie zvieratká. Úplne si vystačí so šialeným reverendom, mužom posadnutým elektrizujúcou „božskou“ energiou.

Charlie Jacobs poznačený tragédiou sa s tajuplnou energiou zbližuje a aj keď sa spočiatku zdá, že jej účinky využíva na uzdravovanie, v skutočnosti má svoje vlastné plány. Pokiaľ ste zbehlým a pozorným čitateľom, tak mi určite dáte za pravdu, že dobrá kniha potrebuje nielen dobrý príbeh, ale aj neumelé, živé postavy. A takými Charlie a James skutočne sú. Ich osudy vám určite nebudú ukradnuté, pretože postavy sa budú behom príbehu vyvíjať a nejeden raz za ne uroníte neviditeľnú slzu.

Na prvý pohľad to tak možno nevyzerá, no Revival Stephena Kinga nie je len o Charliem a Jamesovi. V prvom rade kniha rozoberá život ako taký, pričom ironickým spôsobom poukazuje na tragické následky plynutia času.





Aký dopad majú na seba neplánované udalosti a neuvážené rozhodnutia? Tak presne na tieto otázky budete chcieť nájsť hľadať odpoveď. A verte, že autor vás prinúti prehodnotiť vlastné rozhodnutia a písmenko po písmenku pred vami vyskladá mozaiku konca, ktorá nenechá nikoho bez poškvrny.

Ani o napätie, strach či krviprelievanie nebude núdza. Keďže všetko má svoj čas a výsledný efekt je obzvlášť dôležitý, to čo za normálnych okolností robí horor hororom, príde až v poslednej chvíli. Všetko napísané predtým je len veľmi dobre zvolená ingrediencia, vďaka ktorej zhltnete každé jedno slovo až do písmenka (aj s návnadou).
Revival je dôkazom Kingových nestarnúcich staviteľských schopností. Kráľ hororu predsa musí vedieť, ako vystavať príbeh. Využíva k tomu pritom osvedčené (fanúšikom známe) metódy, ktoré asi nikdy nesklamú.

Príbeh držia pokope skutočne silné, miestami až atypické piliere. Najsamprv ich nájdete v podobe nádejnej idylickej rodinky Mortonovcov, no a keď už budete konečne prežívať rodinnú idylku, príde nečakaný zvrat, ktorý nastolí knihe druhú tvár a sami nebudete vedieť, až kam je ochotný autor zájsť.

Pokiaľ máte radšej hudbu ako knihy a Revival sa k vám nejakou náhodou dostane, nezúfajte, nezostanete sklamaní. Už názov – REVIVAL - napovedá, že dôležitú úlohu nezohrá len putovná atrakcia (s rovnomenným názvom), ale bude to s veľkej časti aj o hudbe. Keď hovorím o hudbe, nemyslím gospel, ale gitary a revival bandy. Takže tu máme náboženstvo, drogy, liečivú elektrizujúcu silu, šialeného pastora, nahrávacie štúdiá, rodinné útrapy, bremená osud, života a hrôzostrašné vízie smrti. Málokto by predpokladal, že takáto rôznorodá zmeska by mohla fungovať, no kráľ Stephen vie, ako rozohrať partičku a zároveň aj to, kedy vytiahnuť eso z rukávu.
Názov síce vzbudzuje isté pochybnosti, no ako som poznal sám na sebe, tie sa behom prvých stránok rozplynú a celá atmosféra knihy sa vám vryje pod kožu. Po dočítaní napokon zistíte, že názov knihy - REVIVAL - je cielený, dvojzmyselný, presne taký ako celý života hudobníka Jamesa Mortona

Jmenuje se Peter Grant a ještě nedávno byl obyčejným četnickým zelenáčem v řadách londýnské Metropolitní policie. Jedné noci se však při vyšetřování vraždy zapletl s duchem, a díky tomu si ho všiml vrchní inspektor Nightingale - poslední čaroděj Anglie. A teď stojí jako člen dvoučlenné speciální policejní jednotky v márnici nad tělem zavražděného jazzmana a snaží se z jeho mrtvého těla získat záznam melodie. Tedy důležitou stopu ve vyšetřování jeho vraždy. To fakt umí. A nejen to. A tak ví, že v Soho řádí vrah, který má nadpřirozené schopnosti a jedině on je schopen ho zastavit.

Měsíc nad Soho sice přímo navazuje na předchozí Řeky Londýna, ale je v mnohém jiný a díky Mámě Temži lepší. Stejně jako v Řekách nás celým příběhem provází policejní konstábl Peter Grant, rodilý Londýňan, čarodějnický elév a syn kdysi opravdu dobrého jazzového muzikanta. A o jazz tu jde především. Protože „Hudba, stejně jako zločin, nikdy nespí.“

Zdá se, jako by se Ben Aaronovitch poučil z předchozích chyb a ubral hodně ze zdlouhavých exkurzí do historie metropole nad Temží. Navíc jsou zmíněné exkurze prodchnuty ironickými a suchými komentáři pana Granta. Právě humor a úcta k jazzu jsou největší devizou knihy. Autor pochopil, že v tom je jeho síla, a já si vlastně až při čtení této knihy uvědomil, že Peteru Grantovi ich forma perfektně sedne. K detektivní zápletce snad jen několik poznámek: moc se mi líbilo zasazení příběhu do známé čtvrti Soho a celá ta záležitost s úmrtími jazzových hudebníků mi přišla jako skvělý nápad. Jen mi trochu vadilo, že se Ben neudržel a rozjel dva případy zároveň. Dva případy, a tudíž i dvě vyšetřování a do toho ještě exkurze do minulosti Peterova čarodějnického mentora Nightingalea, to už je podle mého skromného úsudku na jednoho čtenáře trochu moc a občas se může ztratit. Dozvědět se něco o historii čarodějnické komunity, jejíž součástí Peter Grant je, by bylo fajn a já jsem rád, že se mi Měsíc nad Soho poodhalil nejen kouskem jazzovým, ale i kouskem magickým. To a jedna detektivní linie by mi ke štěstí bohatě stačilo.

Hodně čtenářů si chválí popis policejních postupů a vhled do policejní mašinerie. To považuji u detektivky (byť fantasy) za standart. Naopak s nadšením jsem kvitoval těch několik akčních scén a honiček, které celému příběhu dodaly správný spád. Navíc autor svůj svět obohatil o skvělou jazzovou kapelu, či úžasnou femme fatale Simone.
Vypadá to, že Ben Aaronovitch autorsky dospěl a stává se z něj suverénní vypravěč, stejně jako se z četnického ucha Petera Granta stává ostřílený policajt, který dokáže bez větší pomoci svého učitele či kolegyně Lesly vyřešit zapeklitý případ.

Osobně se těším na Šepot podzemí.

3 18.04.2016