Fantasysvet komentáře u knih

Magizoológ Maurice Leonard Orlando Kornelius (M.L.O.K) Scamander vydal svoje memoáre pred 16-timi rokmi. Prvá príručka a vedecká dišputa o výskyte magických zverov bola opatrená predslovom od Albusa Dumbledora a bola určená nielen pre čarodejnícku verejnosť, ale aj muklov, ktorí, bohužiaľ, prišli do styku s fantastickým zverom a nedopadlo to dobre. Toto mimoriadne vydanie ochotne podporila J. K. Rowlingová či vydavateľstvo Ikar, pretože zisk z predaja bol určený pre nadáciu Comic Relief (Pomoc smiechom), ktorej cieľom je získavať finančné prostriedky na projekty podporujúce sociálnu spravodlivosť v boji proti chudobe.

Druhé upravené vydanie je o celých 56 strán hrubšie, o niekoľko centimetrov vyššie a oveľa farebnejšie. Jednotlivé kapitoly, ktoré ostali nepozmenené, dopĺňajú sprievodné ilustrácie Tomislava Tomica, ktorý uchopil ducha knihy pozoruhodne originálne. Vyobrazenia vám pripomínajú staré drevorezy, ktoré sa prvýkrát objavili koncom 14. storočia a ktoré neskôr výrazne rozvinul Albrecht Dürer.

Fantastické zvery a ich výskyt je dobré mať doma, a to či už v podobe učebnice, ktorú ste si mohli obstarať pred takmer dvoma desaťročiami, kedy Harry Potter mal ešte len vstúpiť do Fénixovho rádu, alebo v novej reedícii, ktorá vyšla cez leto pri príležitosti osláv 20. výročia narodenia Chlapca, ktorý prežil. Oba kúsky sú unikátne, fundovaným spôsobom polemizujú o výskyte magických tvorov v našom svete, a ponúkajú oveľa praktickejšie rady ako učebnica Dráčtiny z Dubohlavoskej knižnice neďaleko ostrova Berk.

2 13.08.2017

Pán Guľôčka vám na 52 stranách vyrozpráva 11 krátkych príhod, ktoré zažil so svojimi priateľmi počas obyčajného dňa. Možno ich budete poznať aj vy, pretože nie sú ničím fantastické, sú úplne, ale úplne bežné a prešiel si nimi snáď každý z nás. Svoje čaro však má nejedno dobrodružstvo, ktoré sa k vám prihovorí. Wojciech Widłak má dar rozprávania. Vtiahne vás do deja, ani neviete ako, a medzi riadkami vám vysvetlí, čím je konkrétna situácia zaujímavá, ako sa v nej správne zachovať, alebo prečo k nej došlo. Hravé ilustrácie od Elżbiety Wasiuczyńskej doplnia jeho príhody o zaujímavé momenty, a hoci ich nie je veľa, formátom sú polstránkové, niekedy ani to nie, vyčarujú vám úsmev na tvári. Ich farebné tóny sú také rezké ako pán Guľôčka sám.

Pán Guľôčka je názov knihy o starnutí, prežívaní bežného dňa v živote dôchodcu, ale aj o trávení času s vnúčatami. Ponúka čitateľom pestré ilustračné momentky, z ktorých môžete kedykoľvek niečo vyťažiť aj v hektickej realite, alebo sa nimi jednoducho inšpirovať, ak sa stane, že si odrazu so svojím starým otcom nemáte čo povedať. Pán Guľôčka vám ponúka i nahliadnutie do sveta seniora, ktorého ani tak netrápia zdravotné problémy, malý dôchodok, nevrelí ľudia alebo zľavy v supermarketoch, ktoré vlastne zľavami ani nie sú. Skôr sa bojí toho, že odrazu zostane sám, pretože je pre okolie a rodinu málo zaujímavý, úplne out, priveľmi staromódny, čudne vychovaný... jednoducho starý. A všetky tieto obavy ukrýva za vľúdny úsmev, dobrú náladu a dôvtip, ktorým si vás jednoducho získa.

1 29.07.2017

Čarodejnica Kvetka vám rozpovie 39 dobrodružstiev. V každom z nich sa zoznámite so zaujímavým obyvateľom Lipového hája, ktorého čosi trápi. Hoci všetky príhody majú rovnakú kostru, len iného hrdinu, ktorému Kvetka pomôže, obsah a zámer knihy tým netrpí. Práve naopak, hravou formou, stálym opakovaním, slovnými hračkami, nápadnými menami hlavných hrdinov, ako aj postavou samotnej čarodejnice, pomáha deťom naučiť sa z ríše rastlín čosi zaujímavé. Zapamätať si, aké bylinky vedia tíšiť bolesť, a to aj napriek tomu, že sú jedovaté. Dať si pozor na dávkovanie, alebo aj na to, čo z liečivej bylinky treba použiť. Pomáhajú im rozpoznať rozdiel medzi záparom, čajom, tinktúrou i liečivým olejom, a v neposlednom rade sa im snažia vysvetliť, že aj pacienti sú iní. A nie každému sa dá dohovoriť, vyhovieť a ihneď mu pomôcť od bolesti.

Čarodejnica Kvetka vašim deťom vysvetlí aj to, že bylinky treba vedieť nájsť, mať s nimi kopu trpezlivosti, poriadne ich vysušiť, zbytočne netrhať, ak sa nemajú na čo použiť a že nie všetky čarodejnice lietajú na zubných kefkách, alebo snívajú o peknom nose bez bradavíc. A sem-tam vám trošku nevrelo pripomenie, že ani ona nemá na všetky choroby liek a rovnako tak nie je vševediaca. Všetko, čo vie, sa poctivo naučila. A aj taká pomoc v núdzi potrebuje istú prax.

1 29.07.2017

Málinko vás zamrzí nevyváženosť slovenského a českého zastúpenia. Priznajme si, plodných českých autoriek je predsa len viac, ale z tých trinástich poviedok sú len dve slovenské, a to, dovolím si tvrdiť, nie sme v tomto smere nejako ochudobňovaní. Na druhej strane, i prvý diel sa skladal z podobného pomeru, takže mi ostáva len dúfať, že sa to v ďalšej časti trošku zmení.

V zbierke sa nenašla ani jedna poviedka, o ktorej by som mohla povedať, že bola nezaujímavá, nudná či jednoducho zle napísaná. Samozrejme, nesadlo mi do nôty všetko a nie všetko bolo podľa môjho gusta. Jediná vec, ktorá knihu trošku kazí, sú občasné preklepy: spoluatorsky → spoluautorsky, ve ěcech → ve věcech, deťaťom → dieťaťom, alebo zlé tvary slov, napr. Kioto sa u nás píše Kjóto. Bohužiaľ, za posledné roky som nevidela knihu bez podobných chýb (hlavne ty, Ikar, mal by si sa polepšiť...), takže to už beriem viac ako smutnú samozrejmosť. Tak či tak, som veľmi rada, že som sa k nej dostala, a teda, ak rozmýšľate, čo by ste si zaobstarali na leto, mám tu pre vás tento príjemný knižný tip. Veď, kto by sa nepotešil aj tým tarotovým kartám?

29.07.2017

Zatúlaný Gombík je prvou ilustrovanou rozprávkovou knihou o ľuďoch bez domova. Má pútavý prebral, výrazné ilustrácie a tri obsiahle tematické celky, ktoré prevedú deti a ich rodičov ulicou za oknami. Hlavný hrdina, psík Gombík, vám v úlohe šarmantného rozprávača predstaví 9 krátkych príbehov, v ktorých dôležitú úlohu budú hrať nielen bezdomovci, ale aj kúsok šťastia, odvahy, vytrvalosti a porozumenia. Spolu so svojím dvojnohým priateľom Šimonom vás bude sprevádzať skutočnými miestami (útulkami, kanálmi, lesmi aj konkrétnymi uličkami) i situáciami, aby vám vysvetlil, že nie každý človek na ulici si za svoj osud môže sám. Táto netradičná a takmer rozprávková dvojica pomáha deťom aj dospelým pochopiť, ako sa môže človek ocitnúť z ničoho nič na ulici a čo všetko musí každý deň prekonávať, aby sa z ulice dostal späť.

Zatúlaný Gombík je názov knihy, ktorú nekúpite v žiadnom kníhkupectve. Ide o synonymum pre skutočnú výpoveď človeka na dne, ale s odhodlaním niečo zmeniť. Preto si k vám cestu nájde iba cez predajcov pouličného časopisu, ktorým tak pomôžete zarobiť si či už na jedlo, jeden deň na ubytovni, alebo nájomné, ktoré aj oni musia platiť, ak nechcú spať pod holým nebom. Rozprávanie zatúlaného štvornohého Gombíka síce svet nespasí, ale pomôže porozumieť a urobiť prvý krok k zmene. I malé gesto v sebe ukrýva veľké činy, a kto iný by vám mal niečo o ľuďoch na ulici porozprávať, ak nie pes, ktorý bez domova končí oveľa častejšie ako my?

27.07.2017

Oceľové žezlo, podobne ako väčšina fantastických románov Juraja Červenáka, pracuje nielen s dobovými postavami, historickými reáliami, ruskými bylinami (vzhľadom na obdobie, v ktorom sa príbeh odohráva), ale aj s netradičnými archetypmi. Práve nevyváženosť fiktívnych charakterov, ich zlozvyky, menej hrdinské móresy, drsný až takmer nepríťažlivý zjav alebo podrezaný jazyk, harmonicky ladia s epochou, v ktorej spolu s hlavným hrdinom prežívate jedno dobrodružné ťaženie za druhým.

Napriek tomu, že isté zvraty v deji pôsobia až rozprávkovo, jazdu na koni po boku kniežaťa Svjatoslava a jeho družiny si užívate, pretože Juraj Červenák pomer žánrov, po ktorých siahol a ktoré vzájomne skombinoval, vyvážil pozoruhodne dobre. Príjemne sa vyhral i s pomerom fantastických (subjektívnych) a realistických (objektívnych) momentov, ktoré sú príznačné pre ľudovú prózu a v súčasnosti sú stále považované za znak kvality ľudového rozprávania, o ktoré v tomto románe nie je núdza. Ani prítomný motív nepredstavuje surový výsek skutočnosti alebo života, práve naopak. Juraj Červenák plasticky nahliada či už na zovšeobecňovanie, alebo typizáciu v medziach dobových zákonov krásy, a ponúka tak čitateľovi čo najmenej prikrášlený zápis najväčšej vojnovej výpravy všetkých čias.

7 27.07.2017

Callum Lynch je sympatický anti-hero charakter. V novelizácii ho spoznávame o niečo viac, vidíme lepšie aj detailnejšiu jeho minulosť. Vedľajšie postavy taktiež dostali priestor, ich vývoj je podstatne viditeľnejší a pôsobia menej do počtu. Kniha je lepšie zorganizovaná ako film, a aj podstatne lepšie napísaná ako scenár. Prišlo mi, že opisy prostredia boli zvládnuté lepšie ako opisy súbojov, ktoré mne osobne pôsobili na začiatku o niečo viac kostrbato, ale postupne sa dostali na dobrú úroveň. A samozrejme, rovnako ako vo filme aj tu sú dve dejové línie postupne sa prepletajúce, dotvárajúce celý celok „Aquilarova minulosť - Callumova prítomnosť“. Kým v hrách chcú ľudia podstatne viac prítomného času, u filmu boli ľudia sklamaní len menšou porciou minulosti. Tá zas nie je taká malá a bez prítomnosti by celá adaptácia bola veľmi nesúmerná a svojím spôsobom aj bez hlavy a päty. Christie Goldenová je však veľmi dobrá spisovateľka a našla si svoju cestičku ako misky váhy vyvážiť bez problémov.

Dúfala som, že autorka mierne pozmení koniec, kde mi rozhodnutia istej postavy prišli mierne nelogické. Ale dosť o tom, aby som náhodou neodhalila zápletku. Hlavným dejom avšak kniha nekončí, na konci nájdeme ešte bonusových približne štyridsať strán obsahujúcich samostatné informácie o ostatných subjektoch/postavách. Vďaka tomu sa dozvieme viac o ich predkoch a znovu tu padnú mená, ktoré poznáme aj z hernej série.

1 06.07.2017

Hovorí sa, že vo dvojici sa cestuje lepšie. V prípade Jasona Dessena a Amandy to, žiaľ, neplatí. Paralelné svety sú totiž zdrojom ich spoločných rozhodnutí. Ampulky sa míňajú, realita sa vzďaľuje a paradox tvorí ďalší paradox, tak ako myšlienka tvorí svety...

Nemusíte sa báť, Blake Crouch je zručný autor a príbeh sa preto nezmení na žiadnu prehnane bláznivú paralel-road-movie. Práve naopak. Ku koncu dostanete skutočne atmosférický thriller a ukážka niektorých realít nebude ani zďaleka to jediné, čo vás prekvapí.

Temná hmota interpretujúca kvantovú mechaniku prostredníctvom románu Blaka Croucha sa dá považovať za bestseller hodný akejkoľvek reality a možno práve to je tajomstvom jej úspechu. Naskočte teda na vlak, čaká na vás jedno z mnohých nezabudnuteľných dobrodružstiev.

4 26.06.2017

Norr sa čítal veľmi dobre, oči mi hltali písmenká a človek sa ani nenazdal a bolo po čítaní. Veľmi ma prekvapila autorova široká slovná zásoba, ktorá sa spolu s predstavivosťou a znalosťami odrazila aj na výborne vykreslených súbojoch, hlavne v poviedke Terence Norr a Dračia žena. Mojím osobným veľkým plusom je miestami parodická atmosféra vytvorená aj vďaka známym postavám z britskej literatúry 19. storočia. Už spomenutý Van Helsing, ale aj Sherlock Holmes či Dorian Grey, dokonca aj sám Rasputin vám vyčaruje úsmev na tvári. A tou najlepšou správou pre ľudí, ktorí poviedky neobľubujú, je to, že tieto poviedky nie sú len z kontextu vytrhnuté krátke príbehy, ale zapadajú do jedného väčšieho celku, takže sa nikto nemusí báť väčšej absencie deja, akcie, postáv, rôznych zápletiek, stagnujúceho prostredia alebo vyšetrovania.

Mínusy sú dva, jeden väčší a druhý taký kozmetický, a tým je, samozrejme, dĺžka. Kniha má síce 200 strán, ale zhltnete ich príliš rýchlo. Dobrou správou je, že sa chystá pokračovanie. Pošuškáva sa, že je takmer na spadnutie. My budeme zatiaľ dúfať, že jedného dňa sa Norr s Cate dočkajú aj plnohodnotného románu. Druhým, už väčším mínusom je poradie poviedok. To trošku mätie, človek si neuvedomí hneď, že číta niečo, čo sa odohralo ešte pred predošlou poviedkou viac v minulosti. Chvíľu trvá, kým sa čitateľ zorientuje, zblíži s postavami a porozumie univerzu, ktorý Peter Jelínek vytvoril. Keďže je kniha vystavaná dobre, na tento nedostatok si zvyknete a časom vám nebude prekážať.

3 26.06.2017

David Petersen nemusí nikoho presviedčať o tom, že vytvoril komiksové dielo v klasickom fantastickom šate, ktoré vás už prvým obrázkom zavedie do krajiny hodnej Tolkienovho obdivu. Rovnako ako táto ikona fantastickej literatúry aj autor Myšej hliadky vie, že ak chce čitateľa uspokojiť, musí to urobiť zručne. O to ťažšia je to úloha, ak sa siahne po netradičnej forme. David Petersen komiksom žije, a tak má jeho poetiku v malíčku. Neprekvapí vás, ak sa v jeho práci objavia menej typické prvky, ktoré sa s vnútornou štruktúrou jeho diel hrajú do posledného detailu. To, čo pritiahne vašu pozornosť, je autorova nápaditosť v miešaní známych literárnych žánrov, typov rozprávača alebo historických reálií.

2 26.06.2017

... včely má rád aj poľský ilustrátor Piotr Socha. A má ich rád natoľko, až z nich urobil vo svojej knihe hrdinov. Napriek tomu, že sú včely malé, Piotrova kniha má veľké rozmery. Nezmestíte ju do vrecka, nie to ešte do obyčajnej školskej tašky, stále vám bude trošku vytŕčať. Ale to vôbec nevadí, pretože formát, po ktorom Piotr Socha siahol, je taký akurát. Jeho včely majú v prvom rade vzdelávať deti. A nedalo by sa to, ak by ilustrácie boli malé, alebo sa v texte neobjavili. Tak, ako to pri knihách pred deti býva zvykom, aj v tomto prípade zohrávajú obrázky dôležitú úlohu. Svojím unikátnym prevedením, príjemným farebnými tónom a naráciou aktivujú detskú predstavivosť, ktorá všetko, čo sa nachádza na papieri, preberá k životu. A tak sa malí čitatelia môžu vybrať na zaujímavé dobrodružstvo naprieč časom, históriou a vývojom. Všetko sa to, paradoxne, začína a aj bude končiť práve pri včelách.

2 26.06.2017

Literárny horor je najsilnejší v poviedkach. King je majster preto, že dokáže udržať atmosféru strachu aj v dlhších textoch a To predstavuje jeden z vrcholov jeho strašidelnej tvorby. Pomaličky, postupne buduje atmosféru. Najskôr obyčajným ľudským zlom prítomným všade okolo nás, v jeho podaní zvýrazneným. Netolerancia, násilie, ľahostajnosť okolia alebo bezmocnosť autorít. To má preto taký neurčitý názov, lebo King sa v ňom nevenuje len nadprirodzenej hrôze, ale aj tej reálnej. Obidve sú skryté, jedna v kanáli, druhá v nás v jemných gestách, otvorených pokrikoch na ulici, či odvráteným pohľadom. Postavy sú alkoholici, týraní, osamotení, šikanujú, alebo sú šikanovaní či sa stretajú s nenávisťou voči menšinám. Horor sa do textu vkráda pomaly, ale je tam prítomný vo všetkých podobách a vrstvách.

Tisíc strán je dosť. To nie je pohodové oddychové čítanie. Vyžaduje si vašu pozornosť a čas. Pohltí vás. Ak sa budete brániť, budete ho čítať príliš dlho a pravdepodobne si skazíte zážitok. Pokiaľ naň nemáte čas a trpezlivosť, nemôžem ho odporúčať. Keď však po ňom siahnete, pristúpite na Kingovu hru, zaberie vám väčšinu voľného času. To je tu aby sa vplietlo hlboko do vášho života. Možno len na „krátky“ čas, ale intenzívne. Nebojíte sa?

4 26.06.2017

Apolón je mimoriadne zaujímavá postava. Kedysi boh, teraz len smrteľník, ktorý túto zmenu spočiatku berie ťažko, no postupne, ako sa odvíja dej, možno krásne sledovať aj jeho pomalý prerod z totálneho egocentrika na niekoho, komu skutočne záleží aj na ostatných. Nedokázala som ho však vnímať ako 16-ročného chlapca, na ktorého ho Zeus zmenil. Možno to bolo tými spomienkami, ktoré nám postupne prezrádzal a vďaka ktorým som si ho nesmierne obľúbila. No nie len vďaka nim, samozrejme. Kvôli jeho trefným poznámkam, ktorými bola pretkaná celá kniha, som sa poriadne dobre zabavila.

Dej nebol až taký prudko napínavý a dychberúci ako to bolo asi v každej knihe Bohov Olympu, no Utajenému orákulu sa to dá odpustiť, pretože to bol predsa len prvý diel a predstavoval nám nové postavy, ktoré sme najprv museli spoznať. Okrem toho, na konci som od prekvapenia a nadšenia takmer vyskočila z kože, takže sa neskutočne teším na ďalší diel!

02.05.2017

Robert Ryan prináša kvalitnú historickú detektívku. O tom niet pochýb. Fiktívne, ale aj reálne postavy, mimo univerza Sherlocka Holmesa, na vás pôsobia autenticky, a presne tak, ako si to klasická štruktúra detektívneho románu žiada. Ryan sa však ani v druhej časti nevyhol zbytočnému pátosu, zdĺhavému opisu či vybočeniu zo základnej charakteristiky hlavných postáv, ktoré si od Doyla vypožičal. Dalo by sa povedať, že v tomto smere zamrzol populárny spisovateľ na mieste.

Isteže, Sherlock Holmes dostáva oveľa viac priestoru, ako tomu bolo v prvom románe. Lenže nič, okrem mena, nenaznačuje, že k nám Sherlock Holmes naozaj prehovára. Spôsob, akým sa prezentuje na verejnosti spolu so svojím osobným kronikárom, vyznieva miestami až tragikomicky. Vyvoláva nedôveru, apatiu, nevôľu pokračovať v čítaní ďalej, pretože to už nie je Sherlock taký, akého ho z kníh či seriálov poznáme. Chýba mu iskra, prehnaná sebaistota, záľuba v extravagantných metódach dedukcie či samotná dedukcia. Naoko je možno krok pred svojím priateľom, zdanie však klame. Čím bližšie sme k rozuzleniu, tým viac si uvedomujeme, že je to John H. Watson, ktorý na seba prebral úlohu detektíva – amatéra, absorboval niekoľko Holmesových čudáckych čŕt a neustálu paranoju, a snaží sa vyriešiť zločin najlepšie, ako vie. Keďže ide o prípady doktora Watsona, je pochopiteľné, kto bude na seba strhávať pozornosť.

26.03.2017

Úvod do teórie chaosu vydalo vydavateľstvo Artis Omnis na sklonku minulého roka. Príbeh o sebaklamoch, sile ľudského strachu a fóbiách má, podľa slov autorky, niečo spoločné aj s Crichtonovou Sférou, avšak prípad Petra Murraya a záchrannej lode Sunday Princess si žije vlastný život. Niekedy je harmonický, inokedy búrlivý, vždy je však autentický, plný zvratov, útrap či šťastia v nešťastí, čiže bežných problémov, s ktorými v istom momente bojuje každý z nás.

Fikcia Jany Plauchovej je kvalitná aj preto, že si autorka, podobne ako A. C. Clarke, I. Asimov, H. G. Wells a mnohí ďalší svetoví klasici vedeckej fantastiky, uvedomuje, akým spôsobom sa základy dobrej sci-fi položili. Nebráni sa experimentovaniu, decentne čitateľa poúča, zručne využíva odborné termíny, ale aj rôzne typy postáv, bez ktorých by príbeh nefungoval tak, ako by mal. A pretože sú postavy vo vedeckej fantastike väčšinou zovšeobecnené, synteticky sformované a častokrát úzko prepojené s funkciou rozprávača v diele, ich výraznosť je presne to, čo dobrý námet posúva ďalej. V prípade Úvodu do teórie chaosu, ale aj predchádzajúcich diel Jany Plauchovej, platí toto tvrdenie dvojnásobne.

4 25.03.2017

Kniha hřbitovní je iba jedna, no jej komiksové podoby existujú až dve. Prvá s druhou na seba vzájomne nadväzujú, čo sa odzrkadľuje nielen v názve, ale aj na celkovom poňatí predlohy. S recenziou na prvý komiks ste sa mohli stretnúť aj na našej stránke a teraz vďaka Comics Centru dozrel čas na zodpovedanie záverečnej otázky. Skôr ako sa však dopracujeme k odpovedi, ktorá nám prezradí, čo je lepšie – komiks alebo kniha?, pokúsime sa nájsť rozdiely i medzi komiksovými zväzkami. Nebude ich málo...

Nebyť záverečnej medzihry v Prvej knihe hřbitovní, poukazujúcej na tajomný spolok takzvaných Jackov, mohlo by sa nejednému zdať, že príbeh dospel k rozprávkovému happy endu, avšak skutočné finále prichádza až s pokračovaním. Odhliadnuc od toho, že nebude vyslovene epické, nejeden čitateľ nad ním vyroní slzu.

2 15.03.2017

Príbeh Flotily nie je najoriginálnejší a miestami je predvídateľný. Niektoré vzťahy sa formujú veľmi rýchlo, ale autor sa šikovne odvoláva na tlak spôsobený inváziou. Pod hrozbou vyhubenia sa každý rýchlo zaľúbi, aby si posledné hodiny pred bojom užil.
To je jedna z výhod knihy. Má rýchly spád a nad výraznejšími nezrovnalosťami v texte nie je čas sa zamýšľať. Našťastie ich tam ani nie je veľa. Flotila je premyslený a dobre napísaný príbeh. Jediným sklamaním môže byť uponáhľaný záver, kde sa vyvrcholenie celej knihy udeje na pár stranách. A udeje sa tam veľa. Aj momenty by mohli byť silné, ale emočný dopad sa v tej rýchlosti stráca. Čo je škoda, lebo zvyšok knihy funguje v tomto smere na jednotku.

15.03.2017

Kniha je v zahraničných médiách prirovnávaná k Hviezdnym vojnám. Priznám sa, toto porovnať neviem, lebo som ich ešte nikdy nevidela (áno, takýto som ja barbar, ale napravím to, nebojte). Môžem zhodnotiť len to, že autorka v nej prezentuje veľa zaujímavých nápadov, či už čo sa týka prúdu a jednotlivých jeho darov, alebo toho, ako fungujú jednotlivé národy galaxie. V ostatnom sa však pripodobňuje ďalším podobným knihám sci-fi žánru s postapokalyptickým nádychom, pretože tu máme opäť na jednej strane tyranského vládcu a na tej druhej zase rebelov, ktorí sa ho chcú zbaviť. No pokiaľ by to tak nebolo, zrejme by ani nebolo o čom písať. Takže, pokiaľ ste fanúšikom Divergencie, Hier o život, Krvavej cesty alebo inej podobnej série, táto kniha je pre vás ako stvorená. Pokiaľ ste k tomuto žánru ešte nepričuchli, tak je zase skvelou možnosťou na to, aby ste to zmenili.

Nakoniec snáď už len toľko, že hoci dej nebol nervy drásajúci na každej stránke, autorka dokázala zaujať a v správnych chvíľach vytvoriť správne napätie, takže bolo veľmi ťažké a niekedy nemožné odložiť knihu bokom. Čítalo sa to neskutočne dobre a priam samo. Nemôžem sa dočkať pokračovania, pretože mi v hlave ostalo dosť zvedavých otázok. Odporúčam všetkými desiatimi!

10 17.01.2017

Robert Beatty svojich čitateľov nesklamal. V pokračovaní príbehov o malej Serafíne, Serafína a starcova palica, síce neopustil okolie Biltmoru, no napriek tomu vystaval oveľa viac temnejší, nápaditejší i emocionálnejší príbeh o obyčajnom dospievaní. Okolie opradené mágiou si žije vlastným životom, ktorý má svoje zákony a riadi sa nimi bez toho, aby aj v tých najviac vypätých situáciách poprelo to, v čo verí, a vnieslo do rozprávania nežiadané retardačné prvky plné absurdít. Každá postava má v deji svoje miesto. Svoju vlastnú krátku epizódu. Tá posúva udalosti dopredu, vplýva na ich vývoj a prirodzene pomáha formovať iné postavy. Hrá sa s čitateľovou fantáziou, dávkuje mu záhadu, ktorá sa opäť stala ústrednou témou poviedky, po kúskoch, postupne a s krátkou digresiou prepletenou s minulosťou i prítomnosťou skutočného hradného komplexu. Stiera hranicu fantastického a reálneho, burcuje, poučuje a dovoľuje prežívať jednu dobrodružnú výpravu za druhou bez ohľadu na to, kto práve ťahá za kratší koniec.

Serafína od Roberta Beattyho síce štruktúrou zapadá medzi ostatné detské knihy, pretože jej rozprávanie predkladá bežné problémy bežných ľudí, ktoré sa ukrývajú za mágiou, podobne ako je to u J. K. Rowlingovej, Ricka Riordana, Ransoma Riggsa, Jonathana Strouda alebo Eoina Colfera. Výnimočná je tým, ako autor zhmotnil jednotlivé postavy, ktoré dejom hýbu. Isteže, istú podobnosť môžeme nájsť aj tu. Rozdiel je vlastne v tom, že Beattyho postavy so svojím osudom nebojujú zbytočne dlho. Prijímajú ho. Hľadajú na ňom to dobré, sú si vedomé aj istých nedostatkov, ktoré k ich povahe jednoducho patria, a tak, ako pomaly dospievajú, učia sa žiť sami so sebou a s vedomím, že nikto nikdy nebude dokonalý.

1 15.01.2017

Na prvý pohľad sa môže zdať, že Zornička je skôr určená pre čarovné mamičky a ich dobré dcérenky a Filipko pre nezbedných ockov a ich zvedavých synov, avšak tento prvý dojem je taký trošku mylný. Bez ohľadu na výber rozprávača sú obe detské knihy určené pre oboch rodičov, ktorí už majú, alebo plánujú mať jedno a možno dve zvedavé deti s chuťou objavovať svet okolo seba. V krátkych textoch, ktoré sú vzájomne preletené hlavnými postavami, a prakticky rozdelené do niekoľkých kapitol s výstižnými názvami, zamaskovala Zuzana Štelbaská návod, ako hravo zvládnuť výchovu detí. V nej kladie dôraz nielen na rodinné vzťahy ako také, ale aj na snahu včleniť sa do užšieho kolektívu, naučiť sa vážiť si živú i neživú prírodu či nebáť sa škodcov, ktorí majú v kolobehu života svoje dôležité miesto, a to aj napriek tomu, že sú otravní ako osa, nevrlí ako krt, útoční aj takí veľkí a vážni sťa diviak lesný. Všetko má jednoducho svoje miesto a naši rodičia to vedia.

Zornička a Filipko majú však ešte jednu úžasnú výhodu – text. Text, ktorý sa prirodzene hrá s rôznymi zvučnými slovami, krkolomnými slabikami, ťažšie vysloviteľnými hláskami, nezabúda ani na ľubozvučnosť, vymýšľať si jednoduché, ale za to ľahko si zapamätateľné riekanky, nové mená pre nových kamarátov, ktoré skladá z už existujúcich pojmov, a tak núti aj vás a aj vaše deti aktívne a predovšetkým plasticky pracovať so slovnou zásobou, ktorú automaticky obohacuje o nové jazykové jednotky. Prináša vám radosť z čítania i prežívania textu, a to či už pomocou vycibreného autorského štýlu, alebo úchvatných (aj) celostránkových ilustrácií od šikovnej Evy Chupíkovej, ktoré bez tak už živej detskej knihe dodali kus ľudskosti.

2 14.01.2017