Fantasysvet
komentáře u knih
Struny času
Madeleine L'Engle
Prekvapenie neprichádza. Stupňovaniu deja chýba iskra, zvrat sa nekoná. Struny času ostávajú v rovine nastolených otázok, pomaly rozvíjajúcich sa hypotéz a morálneho pátosu. Na nič vám neponúkajú priamu odpoveď, čo by neprekážalo, ak by sa príbeh uchopil úplne inak. Aj keď máte možnosť cestovať svetom farbistej fantázie samotnej autorky, rozkladať sa na molekuly atómu a bojovať s podobným nepriateľom, akému čelil aj sám Anakin Skywalker, nielen príbeh, ale aj jeho kostra vám tak trochu škrípu pred očami. Vynára sa teda otázka, či druhá časť prinesie uspokojivé odpovede, pomôže zžiť sa s postavami, a tak trochu lepšie porozumieť hlavným hrdinom. Vzhľadom na to, že ide o štvordielnu knižnú sériu, bolo by to od autorky naozaj láskavé gesto.
Knihe priťažuje aj fakt, že s nonsensom, ktorý sa postupne z príbehu vynára, nedokážu zručne pracovať ani postavy. Či už hlavní, alebo tí vedľajší hrdinovia. Ich povahy nateraz ostanú pre vás nesympatické a vyvolávajúce skôr rozhorčenie z toho, že v nich nedokážete poriadne čítať a aspoň nejako si utriediť chaos, ktorý vďaka nim vzniká. Márne hľadáte autorkin zámer, asi žiadny nemala. A tak vám neostáva nič iné, len zaťať zuby, a zmieriť sa s tým, že sympatie sa jednoducho dostavia časom. Možno zahorí iskrička nádeje práve pri postavách mimozemských civilizácií, ktorým naši hrdinovia vbehnú do cesty. Nuž... všetky postavy, bohužiaľ, pôsobia miestami plocho. Sú málo výrazné, sem-tam neuveriteľné, chýba im prirodzená spontánnosť, ale až takú veľkú hanbu si však nerobia. A to je dôležité.
Proč není tučňákům zima
Pavla Hanáčková
Čítať knihy Pavly Hanáčkovej je relaxom a oddychom v jednom. Spolu so svojimi prieskumníkmi zažijete neopakovateľné chvíľky plné pohody a magických poznatkov. I preto trošku zamrzí, že na preklade a jazykovej úprave druhej časti nepracoval pôvodný redaktorský tím, ktorý Nečakané priateľstvá prebral k životu chvályhodným spôsobom. Bohužiaľ, jazyková úprava pokračovania sa nevydarila, čo si časom všimli aj deti. Časté preklepy, chýbajúce čiarky a krkolomné vety kazili z textu dojem, menili ho na malý boj s písmenkami a významom jednotlivých slov, viet, súvetí i odsekov. Hoci sa všetko ostatné harmonicky dopĺňalo, čas strávený pri Tučniakoch bol trojnásobne dlhší a dvojnásobne namáhavejší. My sme sa však nevzdali. Máme radi výzvy a aj táto nakoniec čosi milé priniesla...
Nečekaná přátelství: Aneb jak si zvířata a rostliny pomáhají
Pavla Hanáčková
Pavla Hanáčková je kreatívna česká spisovateľka pre deti a mládež. U nás je známa svojimi hravými detskými knihami, ktoré pútavým spôsobom rozprávajú zaujímavé fakty z ríše zvierat. Či už táto šikovná spisovateľka spolupracuje s Rudolfom Lukešom (O neposlušném ledním medvídkovi), Irenou Goughovou (V lese a V našej záhrade), alebo s Linh Dáoovou (Nečakané priateľstvá... a Prečo nie je tučniakom zima...), vždy spod jej rúk vzíde publikácia, ktorú je nielen radosť čítať, ale s ktorou sa nadšene pustíte objavovať okolitý svet. Pavla Hanáčková sa nebojí experimentovať, a tak jej knižné portfólio tvoria v súčasnosti knihy rôznych formátov, žánrov či tém. Vhodné sú pre najmenšiu vekovú kategóriu, ale na svoje si prídu aj tí o trošku väčší čitatelia, ktorí sa aktívne zaujímavú o svet okolo seba a chcú sa veľa vecí dozvedieť aj inak.
Chlapec, vtáčik a truhlár
Matilda Woods
Chlapec, vtáčik a truhlár vám rozpovie jednoduchý príbeh o nešťastí jedného človeka žijúceho v meste, v ktorom sa vám pred očami odohráva očarujúce divadlo od rána do večera, kde ryby vylietajú z mora a domy žiaria ako drahokamy. Nikto vám s určitosťou nepovie, či takéto miesto naozaj existuje, ale potvrdí vám, že jeho obyvatelia sú reálni. Ak sa s nimi nezoznámite práve tu, v Allore, možno ich spoznáte na inom zvláštnom miestečku, ktoré bude mať svojho bláznivého rybára, dve nádherne klebetné sestry, starostu natoľko širokého, až mu budú všetky dvere časom naozaj malé. A, samozrejme, Tita. Chlapca so zvedavým srdcom, hrejivým objatím či dobrosrdečným úsmevom, čo vie časom roztopiť ľad v každom z nás.
Za hlasom krahulca
Ivana Jungová
Legenda o Braslavovi je určená mladšiemu čitateľskému publiku. Nemôžete v tomto pokračovaní teda očakávať veľké zmeny, a to predovšetkým v správaní sa jednotlivých postáv. Či už pôjde o troch slovanských mušketierov, ich magických sprievodcov, najlepších priateľov, alebo rodinu, ktorú zanechali vo Veligrade, každý jeden aspekt knihy je prispôsobený potrebám čitateľa, pre ktorého je táto knižná séria určená. Prečítať si ju, samozrejme, môžu aj starší fanúšikovia fantastiky, pretože Ivana Jungová zručne podchytila všetky svoje charaktery. Dozrievať ich necháva nenásilne, prirodzene a v závislosti od situácie, ktorej musia čeliť a ktorá ich v konečnom dôsledku aj formuje. Z tohto dôvodu sú jej postavy natoľko autentické, že hýbu vašim emocionálnym svetom na každej jednej strane. Občas ich teda máte chuť zhodiť do vody, spontánne objať, zatvoriť do temnej kutice a už nikdy ich nevpustiť na denné svetlo, pretože sa správajú veľmi, ale veľmi hlúpo. Nájdu sa aj také pasáže, pri ktorých sa hanbíte za to, ako nepekne ste si ich zaškatuľkovali. Podceňovanie je síce na mieste, ale o to krajšie je zistenie, že všetky postavy žijú tak, akoby žili ich reálne ja. Dovoľte teda emóciám prevalcovať vás, užijete si tento príbeh o to viac!
Temné proroctví
Rick Riordan
Rick Riordan ma nikdy nesklamal, a tak tomu bolo aj pri tejto knihe. Jednoducho tohto autora milujem. Pre mňa je už dávno absolútnou jednotkou. Jeho knihy sú vtipné a svieže, no zároveň správne napínavé a dobrodružné.
Dejovo bola kniha pútavá. Riordan vie, ako zaujať. Osobne mi veľmi vyhovovali aj pomerne krátke kapitoly. Na cestu električkou priam ideálne. Hoci na druhej strane, rád ich ukončuje malými cliffhangermi, ktoré vás budú nútiť čítať ďalej. No aj keby tam neboli, knihu by ste isto nepustili z rúk, pretože je tak dobre napísaná. Rick je pre mňa jednoducho zárukou kvality. Vždy budem jeho knihy odporúčať ďalej. Skvelým bonusom je krátke vtipné haiku na začiatku každej kapitoly, ktoré čitateľovi napovie, čo sa bude ďalej diať.
V Temnom proroctve nečakajte nejaké prudko napínavé bitky. Tento diel bol skôr o odhaľovaní minulosti, pravdy a proroctiev, ktoré predurčujú osud jednotlivých postáv. No to vôbec neznamená, že by bol nebodaj nudný. Práve naopak, páčil sa mi ešte viac, než ten prvý. Možno na tom malo podiel aj to, že sa do deja vrátili alebo v ňom boli spomenuté postavy, ktoré sme spoznali v predchádzajúcich sériách.
Serafína a roztrieštené srdce
Robert Beatty
Záverečná časť knižnej trilógie o Serafíne prináša so sebou malú dilemu. Na jednej strane tu máte rozuzlenie celej Biltmorskej záhady. Čo ukrýva a čo sa na konci tohto príbehu stane, pozornejší čitateľ dokázal odhaliť už v závere druhého dielu. Pompézne boje, ako aj odkrytie identity nového protivníka, neprekvapia. Neprinesú chcený vau efekt. A ani z opisu okolia sa nebudete toľko tešiť. Veď, už toľkoráz ste sa k nemu vracali.
Na druhej strane sa Robertovi Beattymu podarila vytvoriť ideálna knižná séria pre násťročných, ktorá úprimnosťou, otvorenosťou či vášnivosťou vtiahne prirodzene do deja každého milovníka detskej fantasy či YA literatúry. Aj keď má svoje nedostatky, dokážete ich časom prehryznúť, ponoriť sa do deja a vychutnať si spanilú jazdu neprebádaným územím z roku 1889. Zabavíte sa, poplačete si, sem-tam budete nahnevaní, inokedy rozjarení z toho, čo si pre vás autor pripravil. Serafína je svojská. A táto jej vlastnosť z nej robí knižnú postavu, ktorú si musíte obľúbiť. Pripomína vám tak trochu Annu zo Zeleného domu, ktorá, ak by mala niekoľko magických vlastností, zažila by niečo podobné ako naša mladá divošelma
Ready Player One - Hra začíná
Ernest Cline
Príbeh sám o sebe nie je nijak originálny. Ani napísaný nie je brilantne. Cline ešte ako autor trochu tápe, necháva sa ľahko uniesť popkultúrnymi narážkami a nezachraňuje to ani vydarený slovenský preklad.
Možno to ani nie je dôležité, lebo RPO nie je ani tak o príbehu ako o pocite. Alebo skúsenosti. Cline napísal ľúbostné vyznanie starým videohrám a popkultúre osemdesiatych rokov. To je hlavný motív knihy. Je to komunikácia autora s čitateľom o veciach, čo má rád. O vášni. O tom, čo by sme podľa neho mali vidieť, čítať, hrať a počúvať.
Čarodějova nevěsta 1
Kore Yamazaki
Aj keď príbeh začína pochmúrne, z mangy vôbec nesrší depresívna nálada, akoby si na prvý dojem mohol čitateľ myslieť. Smutným častiam sa síce nevyhneme, skľúčene sa však určite po prečítaní mangy cítiť nebudete. Manga má predovšetkým rozprávkový nádych Krásky a zvieraťa. Dej sa odohráva prevažne na anglickom vidieku a jeho atmosféra mi pripomínala niektoré Ghibliovky. Svet sa hemží rôznymi tvormi, ktorých ľudia zvyčajne nevidia – víly, škriatkovia, elfovia, draky a mnohé iné potvorky sú na každom kroku, no nie je to trochu „Totorovské"?
Tomb Raider: Archivy S.2
Dan Jurgens
Pri listovaní touto úžasnou zbierkou som si neraz povzdychla, aká je to škoda, že ja kresliť neviem. Ilustrátori, ktorí sa na nej podieľali, nepochybne patria k najlepším vo svojom odbore. A hoci sa mi osobne páčili najviac kresby Andyho Parka, aj tie ostatné mali niečo do seba. Vytkla by som im snáď len to, že kým Andy si dal zjavne záležať na každej kresbe, bez ohľadu na jej veľkosť a kreslil Laru zakaždým, povedzme to, proporčne, ostatní ilustrátori drobné kresby podstatne zjednodušili a až príliš zdôrazňovali Larine prednosti, čo pôsobilo mierne rušivo.
Čarodějův odkaz
Ondřej S. Nečas (p)
S přáteli, kteří stále nesou atributy zvířat, z nichž byli proměněni, se vydáváme na dobrodružnou pouť, ve které nechybí draci, temný mág, úklady, spiknutí a láska. Těch 223 stran uteče jako voda. Ale příběh je vážně zábavný a mile úsměvný. Mezi hrdiny to správně jiskří a o akci není nouze. Autor nás provede nejednou zajímavou lokací. Takové peklo reálného socializmu je věru lahůdkový příklad.
Obálka podle ilustrace Dana Černého k téhle knížce sedne. O to víc zamrzí, že v ní nejsou žádné, byť černobílé ilustrace. Zkrátka a dobře. Čarodějův odkaz je příjemnou jednohubkou, u které si ostřílený čtenář fantasy zavzpomíná na své čtenářské začátky. A v pravý čas knihu s úsměvem a slovy „Na, přečti si to, bude tě to bavit“ předá knihu své dceři či synovi.
Frost
Oskar Fuchs (p)
Příběh sám o sobě není nijak originální. Kdo viděl Mission Impossible, nebo Sky Fall, nebude ani moc překvapený. Stejně tak není překvapením spousta krve, akce a detailně popisovaného sexu. Toho posledně jmenovaného je docela dost a leckoho může odradit. Stejně tak i hovorová čeština, kterou je celý příběh vyprávěn. Humorných hlášek a především humorných scének je v knize tak akorát. Jistě pobaví, ale rozhodně nijak nezdržují. Frost má tedy všechny ingredience klasického splatteru a dává vzpomenout na Kopřivovo Zabíjení.
Co naopak za originální považuji, je skvělý místopis a historické podhoubí, které jsou ve Frostově příběhu zakomponovány. Je vidět, že autor má opravdu hodně načteno, a že ho bavila nejen četba Lovců mamutů, ale i historie jeho rodného kraje. První Frostova mise se tak stává svéráznou exkurzí Moravským krasem a Býčí skálou. Naopak historické okénko, jímž nahlédneme nejen do minulosti bojového mága, ale i do historie autorova rodného kraje, je šikovně zasazen až do poloviny knihy, kdy slovy básníka „umlkly zbraně“ a zdánlivě se nic neděje.
Pohádky čajových skřítků: Putování za severním čajem
Zbyněk Kučera Holub (p)
Kdo četl Pohádky čajových skřítků, ví, že jejich autor nemá daleko k fantasy, a od té je kousek k severským legendám. Ty se nejspíš stali inspirací pro Putování za severním čajem. A tak skřítčí sourozenci na své cestě potkají mohylového ducha, trolího kluka, nebo jednookého skřítka Odínka a jeho svérázného přítele, rosomáka Sejpíka. Odkazů na severské legendy je v knížce samozřejmě mnohem víc, ale užijí si je spíše rodiče, než dětští čtenáři. Za zmínku určitě stojí také džinka Džiny se kterou se skřítci spřátelí. Putování za severním čajem je knihou, která vašim dětem trochu přiblíží báje a pověsti severních národů a znovu ukáže, že je jedno jaké je kdo národnosti či barvy pleti. Protože přátelství je mnohem důležitější neř to, jestli nosíte na hlavě šátek, přilbici s rohy, nebo slámový klobouk.
Rázová vlna
František Kotleta (p)
Musím říci, že od prvního dílu trilogie, Kotletovo vyprávění značně potemnělo. Ubylo humoru a přibylo bezútěšnosti. Ty tam jsou humorné figurky porno herců obrácených na křesťanství a hlášek, u kterých vám tekly slzy smíchu. Právě tady, v první třetině knihy je to nejlépe vidět. Možná proto, že nás tu autor zatím nezahlcuje zběsilou akcí a dává více vyznít neutěšené atmosféře světa, v němž se jeho hrdinové snaží přežít. Hodně mi to připomnělo nejsilnější okamžiky Poločasu rozpadu. A já za to Františka Kotletu chválím.
Dračí carevna
Juraj Červenák
O Oceľovom žezle sa ešte aj dnes šušká, že je skôr historické ako fantastické. Dračia cárovná, naopak, pomer vraj vyvážila, a je teda viac fantastická ako historická. Pravda sa ukrýva niekde medzi. Obe časti našli ten správny pomer základných zložiek hrdinskej historickej fantasy, ktorá od svojho počiatku prekypuje veľkolepými vojnovými ťaženiami, bohatými opismi či dobovými reáliami, nad ktorými plesá vaše srdiečko takmer bez prerušenia. Dračia cárovná neostala Oceľovému žezlu nič dlžná. Je dynamická, výbojná, nenásytná, rozprávková, exotická, trošku romantická či strašidelná. Stále drží čitateľa v napätí a primeraným násilím ho núti obľúbiť si postavy, ktoré do deja vstupujú a zároveň z neho i vystupujú, aj keď nie vždy v takej podobe, na akú ste si počas rozprávania zvykli.
Oceľové žezlo otvorilo bránu do sveta slovanských mýtov, bájí a legiend. Do krajov poriadne neprebádaných a k hrdinom možno menej okázalým, ale za to odvážnym, spravodlivým či dychtivým po poriadnom boji. Dračia cárovná ponúka možnosť spoznať bohatierov z blízka. Poodhalí ich pravú náturu, priblíži zmýšľanie, rozpovie príbehy, ktoré ich zlomili, ale aj náhody, čo ich posilni, a s dávkou ojedinelého slovanského humoru spríjemní pobyt po ich boku na výpravnej ceste divokým krajom Čeremisov, územím tajomných Čudov a panenskou prírodou slovanského záhrobia, kde na vás už netrpezlivo čaká snová Baba Jaga, ale aj Tugarin, nočná mora nejedného bohatiera.
Ako sa zmocniť dračieho drahokamu
Cressida Cowell
Pamäti Štikúta Strašného Šťukovca III. sú unikátne. Svojou ľudskosťou, nebojácnosťou a hlavne veľkým srdcom statočne konkurujú Harrymu Potterovi od J. K. Rowlingovej. Dobrodružnými výpravami dávno zatienili Kroniky Narnie, aj keď Nekonečný príbeh je stále o jednu fantastickú výpravu napred, časom ich však dračie dobrodružstvá určite doženú. Vo vykreslení postáv sú rovnako čarovné ako stratené deti v Petrovi Panovi a detskí hrdinovia vo Flanaganových hrdinských príbehoch o Hraničiarovom učňovi. Nie sú také abstraktné ako Čarokraj dievčatka September, ale za to ponúkajú magickú dávku všednosti, ktorá nám skrášľuje náš každodenný život.
Pamäti Štikúta Strašného Šťukovca III. sú jednoducho o nás. Rozprávajú obyčajné príbehy o obyčajných hrdinoch, ktorí nepotrebujú tri roztopašné sudičky ani kliatby a prekáračky gréckych bohov, len aby sa hrdinov život niečím okorenil. Nie sú závislé ani na čarovných prútikoch, metlách, Hop-šup práškoch, vysávačoch, lietajúcich zámkoch pána Howla alebo Nemovej začarovanej postele. Nepotrebujú okrasných čierno-bielych úhlavných nepriateľov, aby sa neprajníkom a pochybovačom ukázalo, že výber hrdinu bol správny. Správny a jediný. A zďaleka nie sú vystavané na oslnivých charakteroch, ktoré sem-tam upustia zo svojej cnosti (alebo počestnosti), aby sa mohli za svoje prehrešky očistiť či už splnením náročnej úlohy, alebo spontánnym sebaobetovaním.
Ako premôcť dračiu zúrivosť
Cressida Cowell
Obe knihy, Ako zradiť dračieho hrdinu a Ako premôcť dračiu zúrivosť, sú nielen poriadne hrubé, ale pohrávajú sa aj so silnými spoločenskými témami. Prostredníctvom rôznych reálnych situácií rozoberajú silu priateľstva a jeho úskalia, nahliadajú do duší malých detí, ktoré bojujú s vlastným strachom, vychovávajú statočných rodičov a poukazujú na nezmyselnosť akejkoľvek vojny. Všetko, o čom Cowellová píše medzi riadkami, alebo o čom rozpráva práve cez postavy, splýva s fantastickou dejovou líniou úplne prirodzene. Je teda úplne normálne (áno, opäť), že knihy, ktoré od nej teraz držíte v rukách, sú skôr sprievodcami životom obyčajného človeka, ktorý jedného dňa musí vyrásť. Ale kým sa tak stane, kým naozaj dá svojmu detstvu zbohom, musí objaviť sám seba, nájsť svoj cieľ a prežiť nejednu veľkú patáliu!
Ak ste nebodaj nič z tohto v Cowellovej knihách doteraz nenašli, potom si pozorne prečítajte aspoň posledné slová jej hrdinu, ktorými sa svoje dračie memoáre rozhodol ukončiť. Povedia vám všetko, čo by ste o drakoch, ľuďoch a rozprávkach mali vedieť:
Knihy sú ako draky, ak v ne veríte a nečítate ich, prestanú existovať..
Ako zradiť dračieho hrdinu
Cressida Cowell
Cowellovej dračia séria bola, je a stále bude unikátna. Svet, ktorý pred mnohými rokmi vytvorila, hýri farbami, je ľudský, panenský a veľmi, veľmi divoký. Na každom kroku na vás číha nebezpečenstvo! Podobné je tomu, čo na vás čaká aj v bežnom živote. Draky sa síce tu u nás hľadajú o čosi ťažšie, no ak sa nájdu, budú presne také, aké sme si ich spolu s autorkou vysnívali – budú nepoddajné, voľnomyšlienkárske, zlomené, uväznené, vďačné, nápomocné, oddané, lenivé či len spoločensky unavené. Ak ste po celý čas pozorne sledovali osudy našich hrdinov, už dávno viete, aký drak sa vo vás ukrýva a že je niekedy veľmi ťažké s ním bojovať. Ak ho prijmete za svojho, skrotíte podľa Štikútovej rady, stane sa vašim najlepším priateľom.
Divotvůrce
Sebastien de Castell
Najlepšou postavou celej knihy bola rozhodne Ferius Parfax, ktorá ma zaujala od prvej chvíle. Jej odhalenie na konci knihy bolo hádam to najlepšie a najprekvapivejšie zo všetkých a som vážne zvedavá, ako sa jej postava bude vyvíjať ďalej. A samozrejme, nemôžem vynechať ani Reichisa, úžasné zvieratko, ktoré bolo vážne podarené a neraz ma dokázalo pobaviť.
Možno keby dej plynul trochu rýchlejšie, kniha by ma oslovila viac. Takto ju môžem zaradiť len medzi lepší priemer. Nenadchla ma tak, že by som sa od nej nedokázala odtrhnúť, no zároveň nemôžem povedať ani to, že by sa mi vyslovene nepáčila. Práve naopak, po tom konci musím uznať, že má potenciál a pokiaľ Kellen ostane taký ako v poslednej kapitole, máme sa naozaj na čo tešiť.
Ve stínu Rudé věže
Karolina Francová
Karolina Francová žije v Liberci, a ačkoli město samo nehraje v příběhu tak velkou roli, jak jsem očekával, myslím, že zasazení děje do podještědí a Jizerských hor bylo dobrým nápadem. Vlastně celé pojetí magie je originální a zasazení příběhu do českých reálií dodává celé věci na autentičnosti. Postavy rozhodně nejsou černobílé a každá je něčím originální. Díky flashbackům je více méně vysvětleno vše, co dovedlo hrdiny příběhu tam, kde je čtenář zastihl poprvé a těch tři sta stran díky dějovým zvratům uteče jako voda. Navíc je příběh rozehrán tak, že se člověk prostě nemůže dočkat druhého dílu. Kdo však čeká epické bitvy, šermířské souboje či dračí letecké bitvy bude zklamán.
Purpurová věž nabízí komorní příběh, který staví především na vztazích a interakci několika málo postav v zajímavém a atraktivním prostředí. Jako první díl trilogie to rozhodně není málo a já jsem opravdu zvědav jakým směrem se Karolina Francová a její hrdinové vydají dál.