Fantasysvet komentáře u knih

Tretí diel fantasy ságy o bohatierovi Iľjovi a jeho ťažko prehliadnuteľných spoločníkoch, ktorí oddane slúžia kyjevskému vladárovi, nielenže príjemne osvieži, ale i prekvapí. Podobne ako predchádzajúce knihy, aj Horiaca ríša bude ponúkať kvalitu, ktorou je Juraj Červenák známy. Nikomu neostane nič dlžná, a v podobnom duchu, v akom sa niesli prvé dva diely, prinesie či už príjemnú exkurziu historickými míľnikmi slovanských národov, plejádu nových atraktívnych postáv, ktoré (našťastie) neumrú ihneď potom, čo si ich obľúbite, povestný Červenákov humor a nečakané zvraty v deji, ktoré vám v tom dobrom slova zmysle zodvihnú krvný tlak. Horiaca ríša je rovnako temná ako Oceľové žezlo či Dračia cárovná. Horiaca ríša je i podobne poetická, výbojná, násilná, bridká či melancholická. Je to jednoducho kniha, do ktorej sa platonicky zaľúbite a odpustíte jej všetko! Stratu zručných bojovníkov, porážku skazených božstiev, vypaľovanie a plienenie krásnych miest, citové vydieranie, krátke romance...

8 03.08.2018

Oddov príbeh má 125 strán. Rozsah je ideálny, pretože ponúka Gaimanovi využiť všetky umelecké atribúty rozprávkového žánru, a to od magických čísiel, dobrých a zlých postáv, rôznych hrdinských úloh, cez čarovné predmety, boj dobra so zlom, až po jednotlivé umelecké výrazové prostriedky, ktoré vyzdvihujú pôvab rozprávkového jazyka. Odd spolu s ľadovými obrami je teda plný ideálov. Ale o tom predsa rozprávky sú. Podáva objektívnu realitu ako nadprirodzenú a s naivnou samozrejmosťou, pretože v rozprávkach je naozaj všetko skutočné, inak by im veľké či malé deti nikdy neuverili. Cez svoju fiktívnosť charakterizuje svetonázor spoločnosti, jej vzťah ku skutočnosti a boj za nezávislosť, a to preto, aby mohol detský čitateľ prejsť vnútorným prerodom. Ako inak mu totiž ukázať rôznorodosť okolitého sveta a ľudí v ňom, ak nie cez rozprávkových hrdinov, ktorí rovnako ako on nezapadajú do konkrétnej schémy, a preto sú výnimoční? Neil Gaiman na to prišiel podobne ako mnohí iní autori pred ním. Našiel si spôsob, akým prostredníctvom svojich kníh osloviť čitateľov rôzneho veku, veľkosti, národnosti či náročnosti. Vyšliapal si k nim cestu, nadviazal s nimi intímny vzťah, očaroval ich a, čo je najdôležitejšie, otvoril im brány svojho magického sveta, ktorý sa tak ľahko inde nevidí.

2 22.07.2018

Veľrybu Gerdu si obľúbite. Obľúbite si ju preto, že je veľrybou – zatiaľ malou, ale za to majestátnou, krásnou a so srdcom ešte väčším ako sám oceán. Pripomína vám presne to, čo má Adrián Macho na prímorských krajinách tak rád. Spolu s Gerdou budete cestovať veľkým a tmavým oceánom, hľadať pre ňu nový domov, spoznávať výnimočných priateľov, a to cez príbeh, ktorý je vám dôverne známy. Tento príbeh je totiž podobným tým príbehom, v ktorých má svoje miesto nielen nádej, viera, vytrvalosť či odvaha, ale aj strach z neznáma, súženie, pomalá zmena a rozprávkový koniec, ktorý k takýmto knihám neodmysliteľne patrí. Pokiaľ sa vie autor vyhrať s pointou, posolstvom či symbolikou, vie vás aj sto razy taký istý motív milo prekvapiť. V tomto prípade platí toto pravidlo dvojnásobne.

Adrián Macho je síce autorom knihy, ale o sprievodný text sa postaral Peter Kavecký. Obraz je dominantný a veľmi dobre funguje aj bez jazykovej zložky. Bez ohľadu na túto skutočnosť dokázal Peter Kavecký jednotlivé vyobrazenia doviesť do dokonalosti. Podobne ako Adrián Macho aj on sa hrá s čitateľovou fantáziou a podnecuje ju pútavým rozprávaním. Rozprávanie nie je ucelené, delí sa na menšie celky – kapitolky, ktoré postupne skladajú život veľryby Gerdy do jedného plastického fragmentu. Sú dynamické, stručné a popri tom plné náučných vecí. Detského čitateľa oboznamujú so životom v mori, inou kultúrou a rôznymi nástrahami. Vedia ho rozosmiať, rozplakať, zarmútiť aj prinútiť zamyslieť sa nad etickými hodnotami, ktoré sa ukrývajú či už v rodine, vzťahoch medzi ľuďmi, spoločnosti, do ktorej patríme, alebo v situáciách, ktoré nás formujú a pomáhajú z nás robiť takých ľudí, akými sme. Dospelého čitateľa tak trošku vystrašia aktuálnosťou, rozmaznajú intertextualitou a zabavia krásnou detskou naivitou, ktorú už dlhé roky miluje na Petrovi Panovi alebo Malom princovi.

7 05.07.2018

Humorné podanie inak dramaticko-akčného príbehu je dvojsečnou zbraňou. Pre niekoho je komické odľahčenie vítaným prvkom, pre iného je to spôsob, ako pokaziť dokonalú „cool“ situáciu. Pretože je ale séria FMA braná ako jedna z najlepších manga sérií vôbec, asi je vám jasné, že tento „nedostatok“ bude jednoducho prehliadaný.

Kresba je príjemná, aj keď pomerne jednoduchá, hlavne čo sa týka práce s exteriérmi. Ak mi neveríte, porovnajte si s FMA napríklad Čarodejovu nevestou alebo Alitu. Treba ale vziať do úvahy, že FMA patrí do žánru šónen (v japončine chlapec, tento žáner sa zameriava na chlapcov v rozmedzí 12 až 19 rokov), kam patrí napríklad aj Naruto. Jednoduchosť však neznamená to, že je kresba škaredá. Práve naopak, autorkin štýl je na prvý pohľad rozoznateľný od iných diel a každý vie, kto túto mangu nakreslil. Aj keď sa s exteriérom autorka veľmi nevyhrala, jej postavy sú zhmotnené o niečo detailnejšie.

Absenciou detailnejších exteriérov trpí aj samotná atmosféra sveta. Čitateľ nemá možnosť utvoriť si predstavu celistvejšieho prostredia, a tak pôsobí práca s týmto prvkom v komiksovom scenári dojmom, ako keby bol svet prázdny a bez duše. Občas sa nejakého detailu dočkáme, ale stále mu čosi chýba. Pred sebou máme, našťastie, ešte 25 dielov. Tie nám teda ponúkajú priestor na to, aby sa príbeh poriadne rozvinul a odhalil všetky tajomstvá pravidiel alchýmie.

1 01.07.2018

Príbeh po prvých dvoch zväzkoch, ktoré síce neboli najhoršie, konečne začína dostávať tvar. A nielenže to, dozvedáme sa viac aj o minulosti bratov a zistíme ako funguje automail technológia. Objavia sa i kontúry niečoho väčšieho a temnejšieho. Príde aj na nejakú tú akciu v podobe súbojov. Hiromu Arakawa bravúrne ovláda prechod z emočných stránok k tým akčným, a to bez unáhleného skoku a využíva vedľajšie postavy nielen k vyplneniu niekoľkých prázdnych panelov. Príbeh je naozaj vybalansovaný na jednotku.

Akčné scény sú výborne nakreslené. Nestratíte sa v nich, ľahko si ich predstavíte a hlavne, sú vzrušujúce. Príde mi, že autorka je zručnejšia v kreslení interiérov, kým tie exteriéry sú stále podstatne chudobnejšie. Väčšina deja sa ale tentokrát odohráva v rôznych budovách alebo izbách, takže majorita panelov je bohatšia, čo je len dobre. Konečne manga vyvoláva pocit živšieho sveta ako predtým.

Odhalenie niekoľkých čriepkov minulosti bratov Elricových takmer hneď na začiatku tejto dlhej, až 27 zväzkovej, ságy je určite dobrým ťahom. Vďaka tomu sa zdajú čitateľom ľudskejší a nie sú to len ďalší superhrdinovia. Vnáša to taktiež viac logiky do ich správania a vieme sa s nimi lepšie stotožniť. Koniec mangy nás znovu necháva v napätí a môžeme tak horieť od nedočkavosti, kým vyjde ďalší zväzok. Malým bolestným je pre nás aspoň bonusová kapitola „Armádní slavnost“, ktorá prekypuje geniálnym armádnym dôvtipom. A za bonusom ešte jeden bonus, pretože... prečo vlastne nie?

01.07.2018

Už pri prvej knihe som vedela, že Peter Jelínek píše presne štýlom, ktorý akoby bol šitý mne na mieru. Svižné, dostatočne detailné ale nijak prikrášľované prehnane kvetnatým jazykom. Autor si vzal k srdcu aj kritiku z predošlých recenzií a upravil tých pár malých múch, za čo má naozaj veľkú pochvalu. Kým predošlý Norrov príbeh nebol chronologický, čo sa ukázalo ako dvojsečná zbraň, Alternauti sú plnohodnotným románovým dielom. Kapitol tu je o polovicu menej ale nezúfajte, príbehu to vôbec neubralo a navyše tu je aj bonusová poviedka! V tej sa vrátime späť k obľúbenej postave exotickej povahy, až z ďalekej Číny! Tak čo, viete kto to je?

Kvalitatívne sa dielo posunulo po všetkých stránkach. O niečo lepšie sú určite aj ilustrácie, ktorých kvalita šla určite o trošku hore a obálke nemám čo vytknúť. Už prvá knižka priťahovala oči každého, kto sa mihol okolo mojich poličiek s knihami, ale tá druhá... na tu nepočujem nič iné ako: „Bože, toto musím čítať!“ od viacerých ľudí už hádzajúcich prosebné pohľady na mňa, pretože patrím k tým šťastlivcom, ktorí majú kópie Alternautov rovno dve (alebo keď rarášok na pošte vymýšľa :D). Kaziť predaje ako požičovňa kníh nechcem.

3 01.07.2018

Knihy, ktoré si pre vás táto zaujímavá dvojica ukrajinských umelkýň pripravila, sú tenké a nie veľmi veľké. Upútajú vás ale svojou príťažlivou obálkou a uchvátia podmanivým spracovaním. Obsah i forma sú premyslené a na malom rozsahu dokážu priniesť bohatú škálu informácií. Deti sa hravou formou zoznámia či už s drevinami, ktoré rastú aj u nás (nakoniec, do Ukrajiny je to na skok, no nie?), alebo fantastickými postavami, ktoré ich učia predovšetkým empatii a komunikácii. Pomocou obrazu i textu prežijú neopakovateľný zážitok ma miestach, ktoré sú im blízke, a cez knihy, ktoré skutočne voňajú, šuštia, spievajú a zhmotňujú ich detskú fantáziu do konkrétneho obrazca.
Predkladané informácie sú vyberané citlivo, nezahlcujú detského príjemcu nadbytočnými faktami a snažia sa nielen poučiť, ale aj zabaviť. Zaujímavým a z môjho pohľadu aj veľmi dôležitým prvkom pri prežívaní práve prečítaného textu sú i celostránkové ilustrácie, ktoré vytvorila Oksana Bulaová. Prirodzene dopĺňajú text, kreatívne zapĺňajú plochu, na ktorej sa príbeh rozpovedá a výrazne obohacujú vizuálnu podobu písaného slova, a to či už o rôzne výtvarné techniky, alebo vyobrazenia reálnych „postáv“ s rozprávkovým nádychom. Tie si na jednej strane zachovávajú svoju skutočnú podobu (hruška je naozaj hruškou, vŕba akoby z oka vypadla svojej predlohe, včely budú i naďalej opeľovať kvietky), na druhej strane sú im prisúdené určité ľudské vlastnosti a črty, aby si k nim detský čitateľ vedel poľahky nájsť cestu.

2 01.07.2018

Kateryna Mikhalitsyna je ukrajinská autorka kníh pre deti a mládež, ktorá v roku 2016 naozaj vyčarovala niekoľko literárno-umeleckých kníh pre tých ozaj, ale ozajstne najmenších čitateľov. V spolupráci s poprednou umelkyňou a šperkárkou Oksanou Bulaovou, ktorá sa platonicky zaľúbila do maľovania na sklo, vám predstaví svet plný farieb, príjemných vôní, lahodných chutí i drsných tvarov. Navštíviť túto zázračnú krajinu môžete kedykoľvek, pretože sa nikdy neukrýva. Ako je to možné? Nuž, tento zázračný svet vás obklopuje už od mala. Ak sa teda lepšie prizriete, môžete v ňom objaviť holuby (ktoré sa na seba síce podobajú, ale dva rovnaké medzi nimi nikdy nenájdete), mravce (ktorým sa občas niekam stratí tykadlo či nôžka), lienky (čo majú iný odtieň červenej na svojich krídlach a ani bodky nebudú mať nikdy také isté) alebo motýliky (také rozličné, ale všetky so štyrmi krídelkami, dvomi tykadielkami a šiestimi nožičkami), čiže malé aj veľké tvory, ktoré majú svoj domov, milujúcu rodinu i priateľov. Hoci sú iné ako my, prežívajú aj ony rovnaké úžasné dobrodružstvá, čarovné avantúry či trošku strašidelné príhody.

2 01.07.2018

V rozhovore, ktorý s autorom urobilo pri predstavovaní zbierky piatich detektívnych príbehov o Christopherovi Orchardovi žilinské vydavateľstvo Artis Omnis, sa pozrieme viac-menej na to, ako vyzeral celý proces navôkol Hatalovej tvorby. Nazrieme do jeho súkromia, spoznáme jeho literárne vzory a vyvarujeme sa tak prvotnému odsúdeniu jeho debutu, keďže zbierka Whiskey, krv a striebro sa až priveľmi snaží odkopírovať schému detektívnych románov jeho obľúbeného spisovateľa Raymonda Chandlera. Bohužiaľ, pred porovnávaním neutečieme, a to ani v prípade, že tento detektív bude, podobne ako bratia Winchesterovci či Grimmovci (tí moderní), riešiť záhadné vraždy vo svete mytologických tvorov, krvilačných príšer, legendárnych prízrakov, opách, beštií či ohýzd.

Napriek tomu, že sa Chrsitopher Orchard snaží čitateľovi zapáčiť už od prvej stránky, a to svojráznym prístupom k vyšetrovaniu, svet drsnej školy v prevedení Martina Hatalu bude na vás pôsobiť stereotypne. Záujem vo vás nevzbudí ani prostredie, v ktorom sa väčšina príhod bude odohrávať (Los Angeles), ani éra, v ktorej sa spolu s hlavným hrdinom ocitneme (30. roky minulého storočia), tobôž záhady, ktoré musí súkromné očko riešiť. Nedostatok záujmu o to, čo sa v jednotlivých príbehoch robí, majú na svedomí málo výrazné postavy, jednoduchá dejová línia, hustota textu (predovšetkým opisov) a autorov jazyk.

30.06.2018

Na prvý pohľad obyčajná súťaž v rečníckom umení ponúka veľký priestor na to, aby sa vám predstavila práca šestnástich umelcov, ktorých David Petersen pri zostavovaní tejto komiksovej antológie oslovil. Aby ale rôznorodosť umeleckej výpovede Petersenových hostí nepôsobila na čitateľa nekonzistentne, dovolil si jej zostavovateľ zakomponovať do konceptu hneď niekoľko zaujímavých prvkov. Na jednej strane veľmi pekne vyvážia jednoduchosť hlavnej dejovej línie, ktorá po obsahovej stránke neprináša nič prekvapujúce. Na druhej strane nenásilne vyzdvihnú kvalitu práce na žánrovo pestrých scenároch oslovených umelcov.

Legendy o Myší hlídce sa pohrávajú s rôznymi témami. V nich si svoje čestné miesto nájdu motívy priateľstva, cti, oddanosti, lásky, ale aj odvahy, prefíkanosti, vypočítavosti a myšacej naivity. Zároveň experimentujú s osobitými modelovými štruktúrami stredovekej literatúry, medzi ktorými vyniká trubadúrska poézia (Balada o Kopřivové dolince) a elégia (Havran). Nájsť tu samozrejme môžete aj malý ale za to príjemný nádych anakreontskej poézie (Zlatá s stříbrná koruna, Viktrínův příběh), bohatierskeho spevu (O veliké bitvě mezi jestřábovou a lišákovou myší), bájky (Lev a myš), nonsenosvej rozprávky (Dovětek) či povesti (Oleg Modurý). Táto príjemná hra so známymi žánrovými modelovými štruktúrami dovoľuje umelcom detailne sa vyhrať aj s formou, aj s obsahom ich príbehu. A Petersenovu antológiu stavia do úplne nového svetla. Nie je (a ani nebude) fádna, nudná, praobyčajná či stereotypná.

17.06.2018

Netvora je pre mňa jednoznačne najkrajší komiks aký som doteraz videla. Neotáľa a vsiakne nás do toho temného sveta plného nebezpečenstva a magických bytostí, to všetko pomocou nádherne detailnej až pompéznej kresby. Začiatok je mierne chaotický, keďže autorky neotáľali s nejakým pomalým úvodom do problematiky, čo ale zase vykryl profesor Tam-Tam. Pravdepodobne môžeme počítať s tým, že akékoľvek hmly ohľadom deja sa v druhej knihe rozplynú a čitateľom už nebude v ceste stáť nič, čo by ho obmedzilo v užívaní si tohto grafického skvostu.

1 17.06.2018

Kresba ostáva aj v tretej knižke impozantná. Stačí sa pozrieť na jej obálku z oboch strán. Nebýva zvykom, aby zadná strana knihy mala nejaký vyčačkaný vizuál, Koré Jamazaki ale neotáľala a vyhrala sa s ňou. Obrázok v recenzii síce neposkytujem, zastavte sa ale u dobrého kníhkupca a prezrite si ju sami, budete ohúrení. Každý jeden panel vo vnútri knihy je majstrovsky zvládnutý. Je tu hra tieňov a liniek pomáhajúca dotvoriť dynamiku tam, kde treba, ale aj pokojnejšie stránky vám vyrazia dych vďaka nádhernému prostrediu.

Dej je celistvejší v porovnaní s prvými dvoma dielami a v kombinácií s nemeniacim sa štandardom kresby bolo vytvorené veľdielo, na ktorom sa len ťažko hľadá niečo zlé. Jediná škoda je, že teraz budeme musieť čakať na štvrtý diel až do augusta.

17.06.2018

Motorball je zaujímavo vymyslený šport. Pripomína mi tak trochu metlobal z Harryho Pottera. Hráči ale nemajú metly. Pre hru potrebujú iba svoje kybernetické telá upravené tak, aby boli čo najrýchlejší a najsilnejší. Namiesto maličkej zlatej strely sa naháňajú za špeciálne upravenou loptou s niekoľkými motormi. Obe tieto strely sú v tomto prípade nevyspytateľné. Aj keď motorball nemá krídla, jeho motory mu dovoľujú ľubovoľne meniť smer, čo z neho pochopiteľne robí ťažký cieľ. Pre čitateľov bude však táto hra predstavovať príjemne rezký relax, ktorý vám vyplní čas medzi statickými pasážami. A hoci sa musí Alita so svojimi vnútornými démonmi vysporiadať po svojom, zaujme vás práve táto jej etapa rovnako, ako zvyšok knihy.

17.06.2018

Táto kniha veľa akcie nepojala, skôr bola prienikom do duší jednotlivých postáv a dovolila nám ich spoznať bližšie než v prvej časti. Na jednej strane to nebolo na škodu, no na druhej mi to napätie naozaj chýbalo. Samotný záver však nepochybne stál za to. Autorka opäť dokázala, že s cliffhangermi jej to jednoducho ide a ja som len neveriacky zízala na posledné riadky. Mohla by som ich označiť ako ticho pred búrkou a úprimne dúfam, že tomu tak aj bude. Druhý diel totiž celkovo pôsobil ako výplň miesta medzi skvelou prvou časťou a (dúfam) epickým finále, ktoré nám posledné strany naozaj sľubujú. A ja sa ho už skutočne neviem dočkať.

1 10.06.2018

Realistická rozprávka vo fantastickom šate o sirote s číslom namiesto mena má potenciál čitateľa nepríjemne „šokovať“. Ponúka osobnú výpoveď dieťaťa, ktoré sa nenarodilo do šťastnej rodiny a nemalo toľko šťastia, aby sa do nejakej časom dostalo. Odzrkadľuje život detí v detskom domove či systéme, ktorý sa ich snaží vzdelať, sčasti nejako pripraviť na život za múrmi, prípadne im dopriať nejaké detstvo, hoci bez záruky, že bude veselé, spontánne, príjemné... jednoducho také, na ktoré sa bude spomínať v dobrom. V tomto smere sa Malý Zázrak pridŕža Dickensovho sveta s hravým nadhľadom. Vie vás svojou detskou naivitou osloviť a zaujať.

Mira Bartóková s Malým Zázrakom vedia ale aj nemilo prekvapiť. Aspoň nás, veľkých čitateľov. Rozprávanie, ktoré osud siroty sprevádza, ukrýva priveľa pátosu a nevypovedaných vecí. Problém spoločnosti a kritizovaného systému nijako neuzatvára, ponecháva ho otvorený a so šťastným koncom, ktorý na vás, bohužiaľ, pôsobí neprirodzene. Vzhľadom na motív, zmes žánrov či predlôh očakáva nenáročný čitateľ aspoň akúsi kompaktnosť. Ucelenosť jednotlivých komponentov, a to od myšlienky cez postavy až po samotný jazyk. Toto očakávanie však Mira Bartóková nedokáže naplniť a vy máte miestami pocit, akoby si na svoje plecia nabrala jednoducho priveľa.

20.05.2018

Špeciálna zberateľská publikácia je rozdelená na dva samostatné celky. V prvom si môžete s chuťou prelistovať známe Saudkove stripy (Tieň na hranici času, Objav, Hor sa do hlbín!, Skaza balóna Kysibelka...), ktoré boli v technických novinách zverejňované na pokračovanie. V knižnej podobe tvoria krátke a svieže príbehy. Dominuje v nich nielen Saudkov dôvtip, ale aj výtvarná zručnosť, preto vás upútajú či už dynamickou naráciou, šikovne zvládnutým technickým scenárom, alebo stieraním hraníc medzi obrazom a textom. Toto zámerné narúšanie konkrétnych plôch dodáva vizuálnej stránke príbehu isté poetické čaro. Zaujímavým prvkom, ktorý robí z pobytu v Saudkovom miestami až bizarnom svete jedno fantastické dobrodružstvo, je autorova ľahkosť, akou vám vie jednotlivé výjavy vyrozprávať. Všetko, čo potrebujete vedieť, je nalinkované bez toho, aby ste museli do prežívania zapojiť samotný text. V istých momentoch teda máte pocit, že je jeho prítomnosť zbytočná a iba sťažuje „čítanie“.

To, čo text v stripoch tak trochu kazí, naopak napraví dohovor Tomáša Prokůpka v závere knihy, ktorý vznikol v rámci aktivít Centra pro studia komiksu. Tomáš Prokůpek v ňom mapuje Saudkovu činnosť v Technických novinách od roku 1971 a publikované stripy podrobuje zaujímavej analýze, ktorá obohacuje poznatky o Saudkovej časopiseckej tvorbe o nové zistenia. Čitateľom je tu teda prezentovaná hravá a bohatými informáciami nasiaknutá štúdia, ktorá tvorí druhú časť publikácie. Hoci nie je natoľko obsažná (narážame na počet strán) ako obrázkový celok, pre koncept edície je dôležitá. Pomáha lepšie porozumieť knihe, ktorú práve teraz držíte v rukách.

06.05.2018

Gestapo Mars je akční svižná pulpová záležitost, ve které tečou potoky slizu a krve. A sexu je v ní víc než použitých kondomů na prvního máje. Navíc se odehrává ve světě, který jako by z oka vypadl scenáristům našeho milovaného filmu Iron Sky.

Tedy potud všechno v pořádku. Ale jak se říká, není všechno divočina, co se za ni v amerických filmech vydává. Když se podíváme trošku blíž pod nažehlenou náckovskou uniformu, zjistíme, že je skvěle vycvičený agent Sloan po většinu času postrkován Galaxií jako loutka bez vlastní vůle a aktivity se chopí pouze tehdy, když už jde do tuhého. Mnohdy mi přišlo, že křehké ženy, které na své cestě za záchranou Reichu potká a osouloží, mají větší koule než on. Nekorektního humoru je na těch 256 stránkách také poskrovnu. Jen sexu je tu pomalu stejně jako v Padesáti odstínech šedi. Knihu však zachraňuje její poslední třetina, která nabízí nejen spoustu akce, skvělou vesmírnou bitvu, ale především geniální závěrečný zvrat. Právě díky ní si zaslouží svá procenta navíc.

1 05.05.2018

Druhý zväzok začína temnejšou a emotívnejšou témou ako prvý. Kým v prvej knihe sledujeme Čise zvykajúcu si na nový život popri mágovi Eliasovi, nasledujúca knižka nám približuje silu aj následky kúziel a mágie. Dejovo sa síce niekam posunieme, druhá kniha ale slúži predovšetkým ako úvod do budúcich dejových línií a končí presne v tom najväčšom okamihu napätia. Takže môžeme byť radi, že pokračovanie vyjde ešte tento mesiac, aby sme nemuseli zostať v strese veľmi dlho.

Manga sa stále nesie v epizodickom duchu, kedy samotné menšie príbehy jednotlivých kapitol tvoria jeden väčší celok. Prvá kniha sa taktiež niesla v rýchlejšom tempe rozprávania, jej dej vyšiel v anime na štyri epizódy. Tempo udalostí sa ale tentokrát trochu spomalí, a tak je druhá kniha adaptovaná iba do troch epizód. V českej verzii, samozrejme, pokračuje vo výbornom preklade Anna Křivánková, takže o jej kvalite sa nedá pochybovať.

Dôvod popularity tejto mangy je jasný: autorka Jamazaki Koré vie, ako vytvoriť charaktery pod závojom tajomstva a dokázala, že okrem predstavenia vie s nimi aj pracovať, a ukázať ich silné a slabé stránky, ako aj ich postupný vývoj. Je Elias naozaj len monštrum, ktoré nie je ani vílou, ani človekom? Aké city vlastne k Čise chová, ak nejaké vôbec má?

1 05.05.2018

Neklidný Tauril je zaujímavý projekt, ktorý má trochu kostrbatý začiatok. Som si istá, že pár inšpirácií predsa len využijem, pretože samotný svet nie je taký zlý a má niekoľko zaujímavých nápadov. Vytvorenie príbehu pre mojich hráčov od úplného začiatku som ale vyhodila z hlavy, pretože by som musela vymýšľať viac ako treba. Budem teda pokračovať v rozprávaní príbehu vo svete Faerûn z Dungeons & Dragons, ktorý obohatím o Taurilové prvky. Knihe by určite viac pristalo, ak by sa venovala iba samotnému svetu a možno následne vydala dodatky, či druhú knihu, ktorá by sa venovala možným zápletkám. Možno by stačilo pridať ďalších pár desiatok stránok do prvej knihy, ktoré by sa popasovali trochu viac aspoň s históriou sveta. Napriek tomu je ale Tauril stále dostatočne inšpiratívny pre mnoho ľudí, pretože pre rozprávačov (alebo pánov jaskyne), ktorí využívajú vytvorené svety a pre zmenu by chceli stvoriť svoj vlastný, je Neklidný Tauril dobrým pomocníkom.

1 05.05.2018

Po prehryzení sa cez predlhý úvod ale začne tá pravá nefalšovaná akcia s jedným dejovým zvratom za druhým. Dočkáme sa aj viac nadprirodzena ako predtým. Druidi, bohovia, draky možno boli súčasťou série, žeby tvorili až takú veľkú časť príbehu ale tvrdiť nebudem. Mnohokrát sa súboje sústreďovali na medziľudský konflikt, čo je očakávané, pretože kto by predsa vítal Vikingov s otvorenou náručou? Tentokrát ale drakary na vode nečakajte, miesto toho si nabrúste meče a sekery, vydáme sa do lesa.

Sklamaním pre mňa bola nedostatočne vyobrazená časť Leifovho syna. Síce je postavou na obálke, príliš veľkú rolu v príbehu nemá. Prakticky sa zjaví v knihe samotnej dosť neskoro, následne sa jeho časť odohráva mimo knihy a objaví sa potom zase náhodne ku koncu. Vzhľadom na to, že Štěňata vlků sú samostatnou knihou a nie bonusovou poviedkou v tretej knihe, je škoda, že Jaroslav Mostecký nerozšíril Leifsonov príbeh do riadnych detailov trebárs s kapitolou navyše. Kto teda očakával príbeh plný pomsty s Leifsonom na čele sa nedočká. ALE, veľké ale je, že sa chystá ešte jedna novela z prostredia Vikingov. Vraj ešte nie je ani kompletne napísaná a ktovie čím nás autor prekvapí.

3 05.05.2018