Fantasysvet komentáře u knih

Vedecko-fantastický román Prvorodený nám ponúka odvrátenú tvár spoločnosti. Nie je to nič významné, ojedinelé, unikátne ani inak prekvapujúce, pretože podobná byrokracia vládne všade. A práve to, akým prirodzeným a vecným tónom nám dokáže autor sprostredkovať bežný deň človeka topiaceho sa v dlhoch a snažiaceho sa nájsť si rýchlo prácu, prebúdza o príbeh okamžite čitateľov záujem. Na jednej strane za to môže mýtus, ktorý vyvracia vašu ideálnu predstavu o krásach Štokholmu, na druhej strane veci, ktoré ste si už raz niekedy sami odžili...

Nájdu sa čitatelia, ktorým prítomnosť tzv. soft science-fiction môže prekážať. V tomto románe bola tým správnym krokom, ako príbeh oživiť a neurobiť z neho niečo tuctové. S radosťou si necháte vysvetliť, na akom princípe bytosti z iného sveta fungujú, a s ešte väčšou radosťou si pri tom zaspomínate na kultové filmy súrodeneckého dua sestier Wachovských.

A existujú aj takí čitatelia, ktorí sa s vybočením z klasickej štruktúry detektívnych a aj kriminálnych románov nedokážu stotožniť. Vzhľadom na koncept príbehu inakosť vyšetrovania a voľba nestereotypného typu vyšetrovateľa príbehu opäť prospela, a to aj napriek tomu, že sa sem-tam vo vyšetrovacích technikách, postupoch a myšlienkových pochodoch hlavnej vyšetrovateľky nájdu drobné nedostatky. Ide predsa o populárne čítanie, severský mainstream, zmes niekoľkých žánrov a čítanie pre trošku náročnejšie čitateľské publikum od 15 do X rokov, a v takomto prípade si kniha svoj štandard a kvalitu zachovala.

Neodporúčame vám iba jedno – slovenský preklad. Ak váhate medzi českým a slovenským prekladom, naozaj siahnite po tom českom. Ten slovenský, bohužiaľ, znehodnocuje text natoľko, až máte problém venovať sa príbehu a nehľadať na každej strane nejakú chybu.

Prvorodený od Filipa Alexandersona to síce v kategórii preklad a jazyková úprava nevyhral, ale v tých ostatných skóroval takmer na plnej čiare (aj obálka mohla byť o trošku lepšie prepracovaná). Medzi zaujímavými knižnými počinmi za minulý rok sa bude naozaj vynímať, ak ho teda ešte nemáte, napravte to. Investovaný čas do severskej akčnej vedecko-fantastickej krimi neoľutujete.

1 10.04.2016

Originálny príbeh, sympatický hlavný hrdina, skvelé nápady a na slovenské pomery aj veľmi dobrý preklad od Jany Seichertovej činia z knihy skutočne zaujímavú detektívku, ktorá sa odohráva na pozadí neodvrátiteľnej katastrofy. Na druhej strane ale autor chodí zbytočne okolo horúcej kaše a jednotlivé lokality príbehu omieľa neustále dookola. Vedľajšie postavy, hoci ich nie je najmenej, pôsobia až príliš rovnako. Jednou z najväčších chýb knihy, ako aj prekladateľky, je oslovovanie. Predstavte si, že každá druhá postava nazýva vášho hrdinu „chlapče,“ alebo „synak“. Po takom päťdesiatom oslovení má už čitateľ naozaj problém rozoznať, s kým má kedy náš hlavný hrdina dočinenia. V knihe, samozrejme, narazíte aj na preklepy (je ich málo, no jeden extra), ale ako som už spomínal, v porovnaní s ostatnými slovenskými prekladmi, ide naozaj o dobre zvládnuté remeslo.

Ben H. Winters sa v príbehu vyhol prehnaným fantáziám a vesmírnym lodiam, čiže na poriadne sci-fi motívy si budete musieť ešte počkať, pretože, ako naznačuje vedľajšia dejová linka, tá možnosť tu je.

Viac už vám ale prezrádzať nebudem, pretože by som vás nerád ubral o rozuzlenia a nápady, ktorými Ben H. Winters takpovediac šetril. Keď ich však použil, nepochybne stáli za to, no už len z princípu som ich čakal viac. Je to v podstate kniha so zaujímavou témou, ktorá ponúka mnoho alternatív no, nevyužíva priestor, ktorý sa jej ponúka.

To by bolo asi tak všetko. Za normálnych okolností by som podobnú knihu nedočítal, avšak Posledný policajt v sebe ukrýva čosi, čo vás donúti knihu dočítať až do konca. Keďže je príbeh prvého dielu prevažne uzavretý, zostáva len na mne, či dáte šancu celej trilógii alebo sa pustíte do niečoho nového. Podľa doterajších ohlasov na druhý diel (zo susedných Čiech) s názvom Koniec sa blíži, je Posledný policajt len akýmsi predkrmom, a to hlavné ešte len príde. Takže teraz my nezostáva nič iné, než počkať, ako sa s pokračovaním Wintersovej trilógie popasuje IKAR, a pokiaľ bude stáť ako celok naozaj za to, určite vám o tom veľmi rád napíšem...

2 10.04.2016

Příběh je svižný a po té co si odbudeme pár vysvětlujících flashbacků, rozjede se takřka detektivní pátrání a ačkoli čtenář ví kdo je záporák, je zábavné sledovat, kterak Jet a její bývalý šéf a milenec David postupně odkrývají, kdo za celou věcí stojí. Finální bitva člověku nedá vydechnout a závěrečný cliffhanger je nejen velkým překvapením, ale zároveň otevírá vrátka dalšímu dílu.

Přesto bych ocenil více špičkování a humoru mezi ústředním párem a výraznějšího záporného hrdinu. Který nedostal v příběhu příliš prostoru. To jsou však jen malé skvrnky na veskrze dobrém příběhu.

Díky hrdince Jet se nám do rukou dostává svěží odpočinkový akční thriller, který díky milostné lince možná ocení nejen drsní muži, ale i něžné paní a dívky.

Také musím pochválit pány grafiky za luxusní plasticky vyvedenou obálku, která lahodí čtenářovu oku.

1 10.04.2016

Příběh, jak už to u řezníka z Bruntálu bývá zvykem, nepostrádá akci, erotiku a především hektolitry krve. Hlášek citelně ubylo, což mnozí z jeho ctitelů budou nejspíše cítit jako velkou újmu. Ale jak říká sám autor „Je to jiné, protože je to v er formě, tím pádem tam nemohou mít žádné hlášky, komentáře a podobně. Hlavní hlášky vznikají tím, že si hrdina něco myslí, něco glosuje. V ich formě to jde prostě mnohem snadněji.“ Ostatně hlášky, které ve Vlcích přeci jen jsou (stačí se pořádně dívat), stojí za to.

Ve své podstatě jsou Vlci starým prostým akčním příběhem o zradě a pomstě zasazeným do vzdálené minulosti. Ale hlavní devizou je, že nám Vlci vysvětlí, kterak Gerhard ke svému jménu přišel a jak vznikla slovanská větev upírské rodiny, čímž pěkně doplňuje trilogii Bratrstvo krve.

Možná někomu bude vadit změna formy, vcelku krátký rozsah knihy či absence hlášek, ale pokud František říká: „Chtěl jsem si vyzkoušet něco jiného, zkusit trošku jiný styl,“ tak já říkám: „Ano!“ Je fajn, když autor experimentuje. Zvlášť, když to je v rámci jednoho univerza. To je ještě lepší. A já se těším na pokračování. Říká se, že se příště budou Jan Bezzemek s Gerhardem řezat u Stalingradu.

6 08.03.2016

Celá kniha je psána velmi čtivě a stále se něco děje. Čtenář pořádně ani neví, kdy smí knihu odložit, protože události na sebe krásně navazují a člověk se tím nechá příjemně unášet. Za to patří dík určitě nejen autorovi, ale i skvělému překladu Denisy Streublové (přeložená jména sice někdy zabolí, ale stále musíme počítat s tím, že je kniha psána pro mladší věkovou kategorii). Příběhem se prolíná krásně popsaná magie soužití lidí a zvířat a láska mezi nimi. Bojové scény vás vrhnou přímo na bitevní pole, až se z toho trochu přikrčíte, protože nechcete, aby vás něco, nebo někdo trefil. Dokonce dojde i na různé příběhové zvraty a neuvěřitelně otevřený konec, který přímo křičí do světa, že bude další díl plný akce.

Nevýhodu vidím v tom, že přehnaná a příliš rychle nabývající síla hlavního hrdiny může být trochu nepříjemná či trochu přehnaná, čemuž odpovídá i velmi zrychlený trénink a výcvik. Knize by určitě nevadilo rozrůst se o pár desítek stran a nevynechávat dny. Děj ovšem potřeboval Kráka v plné síle a do příběhu to celkem pěkně pasuje. Nemyslím si však, že by to bylo až tak na škodu. Vždyť obdobné prvky s nabytím úžasné a velkolepé síly známe z mnoha příběhů. (Komiksoví fanoušci si jistě všimli drobné paralely).

Samozřejmě, kniha nepřináší žádné těžké a složité myšlenky, ale příjemnou oddechovou zábavu na zvednutí nálady. Nečíhají tu sáhodlouhé popisy, či nudné neubíhající rozhovory o ničem. Knížka je mířena na mladší čtenáře straší 10 let, čemuž odpovídá i zpracování, ale potěší i dospěláka, který chce na chvíli utéct do příjemně napsaného kouzelného světa.

2 08.03.2016

Z čoho som bola trochu sklamaná (aby som len neglorifikovala) bolo, že mi kniha prišla trochu krátka. Ja osobne by som asi posledný diel napísala najdlhší, no v tomto prípade to bolo úplne naopak. Dokonca sa mi zdalo, že síce dej plynul a obsahoval aj napínavé momenty, v porovnaní s koncom bol taký nijaký...alebo žeby práve ten koniec bol prirýchly?

Taktiež sa mi nepáčil úplný záver Smrteľnej liečby, keby som ja bola Jamesom, inšpirovala by som sa Johnom Greenom a ukončila dej kdesi uprostred. To by bolo brutálne, aj keď by to pravdepodobne nahnevalo 90% čitateľov, no na druhej strane by to nechalo priestor pre fanúšikov, aby sa realizovali a knihu dopísali sami. Nevedeli by sme, kto prežil, či všetko malo zmysel,... ale, tak to bohužiaľ nie je.

Na konečné zhodnotenie knihy by som povedala, že celá séria sa skladá z 3 rovnocenných kníh, ktoré pokazil film (ako vždy), no ktoré by si mal každý prečítať. A pre bežného čitateľa bude Smrteľná liečba príjemným a napínavým ukončením príbehu a pre nás ostatných (večných fanúšikov) je to len ďalšia zastávka, pretože ďalšie príbehy o Thomasovi si buď nájdeme alebo napíšeme vlastný.

2 08.03.2016

Na knihu Řeky Londýna jsem se hodně těšil a ještě více od ní očekával. Je to způsobeno tím, že urban fantasy mám rád a Londýn od dob Gaimanova Nikdykde doslova miluji. Přesto musím říci, že po přečtení Aaronovitchovy prvotiny nešílím nadšením. Ptáte se proč? Odpověď je jednoduchá - hlavní hrdina je na můj vkus příliš pasivní, nechává se okolnostmi vláčet sem a tam, a i když žije ve světě, kde je magie tabu a doposud se s ní nikdy nesetkal, nemá absolutně žádný problém ji akceptovat. To i Harry Potter blahé paměti ze sebe vypotil víc emocí, než pouhé smíření se s tím, že je „čarodějovým učněm“. Detektivní zápletka je sice zábavná a k městu nad Temží pasuje jako přilba na hlavu londýnského strážníka, ale než se pátrání pořádně rozjede, trvá to dost dlouho a i pak působí spíš jako pěna pohupující se na hladině řeky, než silný dravý proud schopný čtenáře strhnout. A tak nám zůstává jen Londýn se svým geniem loci, řeky Londýna se svými bohy a bohyněmi a anglický humor. To první se často utápí v suchopárných místopisných a historických vsuvkách, to druhé zůstává až trestuhodně nevyužito. Protože jestli něco mohlo z průměrné urban fantasy udělat nadprůměrnou urban fantasy, je to právě personifikace řeky Temže a jejích přítoků. Matka Temže, otec Temže a jejich synové a dcery jsou to, co je na celé knize nejzábavnější a nejoriginálnější. Právě jim měl Aaronovitch dopřát mnohem více prostoru.

Zkrátka a dobře - docela chápu, že se v Anglii stala kniha i celá série, kterou odstartovala, bestselerem. (Já také hltám každou novou knihu odehrávající se v Praze). Ale na mě řeky Londýna působily, jako kdyby mě někdo naložil do doubledeckeru, vozil po Londýně a k tomu mi nadšený a erudovaný průvodce vyprávěl zanícený výklad, ale často zapomínal na to, kde je hranice mezi kvalitním románem a bedekrem. Přesto si myslím, že si Řeky Londýna najdou své čtenáře i u nás a sám dám konstáblu Grantovi šanci, až vyjde Měsíc nad Soho.

4 08.03.2016

Príbeh o druidovi možno nie je vo fantastike niečím novým. Ale spôsob podania úsmevných útrap, jedinečných zážitkov, ako aj neprikrášlenej konfrontácie s magickým silami prastarých národov či božstiev, áno. Aj keď sa podobne ladené texty vyskytujú i u nás v požehnanej miere (tak napr. Rick Riordan a jeho knižná séria o Percym Jacksonovi, Trója z pera Davida a Stelly Gemmelovcov, Čierny Rogan v podaní Juraja Červenáka, atď.), len máloktorý z nich si dokáže udržať svoj štandard či posúvať sa v deji prirodzene ďalej, tak ako je to v prípade Kevina Hearna. Sčasti za to môže zasadenie príbehu do dnešnej doby, takže aj prejav postáv je vám veľmi blízky, pretože ste naň navyknutí a stretávate sa s ním denne pri bežnej komunikácii. Sčasti umné prelínanie sa dejových línií, ktorých príbehy siahajú ďaleko do minulosti, kedy po svete chodili obri, na oblohe lietali draci, zem zmáčali križiacke výpravy a ľudstvo sa snažilo jednoducho prežiť. A v neposlednom rade autenticita pozadia konkrétneho dobrodružstva.

Kevin Hearne postavil svoje dielo na mytológii. A to nie na jednej konkrétnej, ale rovno na všetkých, čo existujú. Zručne ju dávkuje a ešte zručnejšie s jej pomocou filozofuje. Nebojí sa ani stretu s náboženskými dogmami, či vyvrátiť vám zidealizovanú predstavu o tom, aký jednotvárny fiktívny svet je. Rád hľadá, objavuje, báda i modeluje svoje rozprávanie tak, aby ste si ho na jednej strane dokázali vychutnať, na strane druhej sa aj niečomu priučili a spoznali tak obrovský kus Nového sveta menom Amerika. Viac-menej by sa dalo povedať, že Kroniky železného druida spĺňajú funkciu moderného populárneho cestopisu s prvkami fantasy, ktorý vám predstaví zaujímavé zákutia, výborné lokálne jedlá i atrakcie, čo mestá, mestečká aj rezervácie v okolí Arizony a časom aj mimo nej ponúkajú.

Kroniky železného druida sa radia k tzv. urban fantasy a dokázali svoj subžáner spopularizovať natoľko, až mu prišiel na chuť snáď každý. Na nič sa nehrajú, preto vás nesklamú. Predstavujú ten typ oddychového čítania, po ktorom radi siahnete kedykoľvek, pretože viete, že je jednoducho kvalitné. Isteže, nebudeme sa pohybovať vo sfére klasickej fantasy, budeme sa skôr držať pri zemi a užívať si kultové popkultúrne hlášky z nášho detstva, v ktorom sa rodili nielen hrdinovia vesmírnej lode Enterprise.

Kevin Hearne je svetový. Tak buďte svetoví aj vy. Kroniky železného druida, aj keď z Nového sveta, by ste nemali prehliadnuť a dať im minimálne jednu šancu. Prišli by ste o veľa!

7 28.02.2016

V knize se setkáváme s poměrně dobře použitými nápady z oblasti mytologie i vtipnými momenty, které vznikají při konfrontacích mezi jednotlivými rozdílnými charaktery. Co mi však vadilo byla jistá chaotičnost jak během scén, tak v dialozích, které autor viditelně ještě nezvládá na lepší úrovni. Občasné zbytečné vysvětlování na místech, kde vůbec nemusí být a absence téhož ve chvílích, kdy by to dokázalo prohloubit příběh, je rovněž chybou spíše pro starší a náročnější čtenáře. Často se setkáváme s opakováním zřejmého a nimráním se v Abigailině minulosti a jejích vztazích k rodičům, které přece jen mohlo být trochu lépe rozvedeno a popsáno jiným způsobem.

Avšak většina nešvarů se zde objevuje spíše po stránce stylistické než příběhové. Vzhledem k tomu, že jde o prvotinu, doufám, že se autor v dalších dílech více vypíše a tyto nedostatky se odstraní. Napětí a akce je zde také pomálu, přesto nebo právě proto je čtení Jackaby velmi příjemnou odpočinkovou záležitostí. Myslím, že cílová skupina, tedy mladiství, zde budou spokojeni. Hlavně v případě, že hledají dobrodružnou a detektivně laděnou oddechovku s příběhem, do něhož se dá rychle a snadno začíst, a nevadí jim ženská hrdinka v hlavní roli. Rozhodně jde o velmi zajímavý titul s krásnou obálkou a pěkným zpracováním.

2 28.02.2016

Už na prvý pohľad zaujme každého veľmi vydarená obálka, za ktorú vydavateľstvu skutočne tlieskam, pretože vidno, že si na nej dalo záležať. Poteší nielen kvalitná tvrdá väzba, ale aj reliéfne prevedenie názvu knihy a celková farebná kompozícia. Po jej otvorení hneď udrie do očí krásny snehobiely papier, nešetrilo sa tu teda na ničom. Keď som sa však začítala do textu, musím priznať, že mi trochu vadilo uvádzanie priamej reči cez pomlčky. Ale aj na to sa dalo zvyknúť. Vydavateľstvo by si však malo dávať pozor na preklepy, ktoré sa v knihe vyskytli viackrát a trochu rušili celkový dojem.

Čo sa však týka samotnej knihy, Geralt je naozaj vynikajúci hlavný hrdina, ktorého som si obľúbila už na prvých stránkach. Je múdry, mocný, prezieravý a odvážny, ale zároveň to nie je žiadny nezničiteľný superhrdina. Snáď z každého boja si odnáša nejaké zranenie, či už fyzické alebo také, ktoré poznačí jeho dušu. Ako každý iný robí chyby a zlé rozhodnutia, dokáže ich však následne vďaka svojmu odhodlaniu napraviť. A ten úžasný sarkazmus, ktorým ho autor obdaroval, je jednoducho nezameniteľný.

Čitateľ by sa mohol zľaknúť toho, že sa jedná len o zbierku poviedok, no nie je potrebné robiť si z toho ťažkú hlavu, pretože jednotlivé príbehy na seba logicky nadväzujú, rozprávač ich prepája a vysvetľuje, spomína si na ne vždy v pravej chvíli, takže v konečnom dôsledku vyznieva zbierka ako normálna kniha a popravde, ani by som nevedela, že sa jedná len o akýsi bonus k sérii vysvetľujúci, ako celý Geraltov príbeh začal, keby som si to niekde neprečítala.

3 28.02.2016

Dobrodružný príbeh 8 chlapcov je vraj určený pre nebojácnych hrdinov od 15 rokov. Záľubu si v ňom však môžu nájsť aj tí mladší a aj tí starší krotitelia duchov. Nakoniec, atmosféra celého dobrodružstva má nádych nefalšovanej Burtonovky a ukryté reálie navôkol Noci všetkých svätých robia z bežného čítania obyčajného fantastického príbehu čosi nadčasové a iné. Ray Bradbury je jednoducho známy ako autor vysokého poetického štýlu a bizarnej fantazmagórie, ktorá vám nie vždy sadne. V tomto prípade oba prvky fungujú harmonicky, krásne stupňujú napätie, príjemne dotvárajú charakter hlavných hrdinov a samotného čitateľa prirodzene pripravia na konfrontáciu s realitou, v ktorej primárnu úlohu hrá smrť.

Bradburyho Strom duchů metaforicky zhmotňuje večnú otázku života a smrti. V príbehu, ktorý vám tak trošku pripomína Orfeov vzostup do podsvetia či Danteho Božskú komédiu (alebo akúkoľvek inú im podobnú fikciu, kedy v duchu cnostnej myšlienky hlavný hrdina niekam a predovšetkým s niekým putuje), otvára problematiku úpadku kultúry a jej tradícii v priebehu vekov. Kritizuje intoleranciu masovej spoločnosti a ľudskú nevedomosť. Vyzdvihuje detskú zvedavosť, symboliku rôznych zvykov i obradov, ktoré so sebou jednotlivé folklórne slávnosti od nepamäti prinášajú a zároveň oboznamuje čitateľa s vlastnými ideálmi. Nevtieravým náučným štýlom nám Bradbury pripomína, aký je pravý význam oslavy dňa všetkých svätých a aj to, ako na tieto slávnosti nahliadajú rôzne krajiny. Ponúka nám vlastne cestu v čase s osobným sprievodcom – prievozníkom a množstvom pravej strašidelnej zábavy.

Bradburyho Strom duchů má síce svoje chybičky, ale aj tak vás dokáže naplniť príjemným čitateľským zážitkom. Je surreálny, exotický, tajomný a hlavne hravý. Prináša vám nadčasovú tému a, čo je najdôležitejšie, nechá vás ohmatať si drakov z cirkusového papiera, dovolí vám vyskúšať si zalietať na zlatistých listoch z opadaných stromov a rozveseliť kamenné chrliče prilepené na Notre-Dame. Budete sa s ním báť, smiať i kričať podobne tak, ako to urobilo 8 odvážnych chlapcov v jedno zvláštne Halloweenske popoludnie.

4 10.01.2016

V tomto prípade je bezpredmetné, ako budete k Bradburyho knihe pristupovať. Ak patríte k fanúšikom vedeckej fantastiky, a nielen tej populárnej, odhalíte autorov zámer poľahky. Ak ste len labužníckym čitateľom, ktorý má rád výzvy, chvíľu vám potrvá, kým si jednotlivé vôdzky pospájate dokopy a vytvoríte si konečný obraz Bradburyho fiktívnej skazy. Nič to však nemení na tom, že predkladaná antiutopická vízia vzdialenej budúcnosti, ktorá je ešte aj dnes vyzdvihovaná a chválená, vám neprinesie nič, čo ste nemali možnosť už niekde čítať (výnimku, bohužiaľ, netvorí ani YA literatúra). Mení sa len prístup autora k spracovaniu témy, voľby typu rozprávača aj výberu prostriedkov umeleckého štýlu a jeho štýlotvorných činiteľov.

Bradburyho román 451 stupňov Fahrenheita sa radí ku klasickej vedeckej fantastike, preto je, pochopiteľne, náročný. V duchu iných velikánov vedeckej fantastiky sa snaží čitateľovi odovzdať hodnotný odkaz. Dvíha varovne prst nad tým, kam dnešná spoločnosť smeruje, prehovára čitateľovi do svedomia, a tak trochu si dovolí aj predpovedať, čo nám vzdialená budúcnosť prinesie. Svojou schémou však vôbec nevybočuje zo žánrovej roviny. Sem-tam vás dokonca zbytočne rozčúli naivným vnímaním kultúrno-spoločenských vzťahov, alebo odmietaním opustenia územia USA – územia veľmoci, ktorá práve v tejto fiktívnej realite vládne zvyšku svetu.

Talent Raya Bradburyho nespochybňujeme. Aj reedícia vydavateľstva Plus (Albatros) sa až na doslov Františka Novotného naozaj vydarila. Dvakrát si však dobre premyslite, či vám 451 stupňov Fahrenheita naozaj stojí za to, aby ste potom neľutovali, že ste svoj voľný čas mohli stráviť aj o trošku lepšie. Napríklad v spoločnosti Asimovho Azazela či Čapkovej Heleny Gloryovej.

6 09.01.2016

Hlavnú hrdinku som si veľmi rýchlo obľúbila a ľahko som sa s ňou dokázala stotožniť. Jej myšlienkové pochody a názory na niektoré veci často odrážali moje vlastné, možno preto to bolo pre mňa také jednoduché. Najviac sa mi na nej páčilo, že síce mala strach, no napriek tomu bola odhodlaná ísť ďalej, bojovať za to, čomu verila a nevzdať sa a hlavne nedať ho najavo.

Jediná škoda je, že to autorka nenatiahla aspoň na viac strán, keď už nie na viac kníh, na čo by príbeh určite potenciál mal. Rada by som si toho prečítala viac. Ale rozhodne siahnem aj po iných jej knihách, lebo si ma svojím štýlom jednoducho získala.

Na záver snáď len toľko, že Adaptácia by sa kľudne mohla zaradiť medzi známe a obľúbené dystópie, pretože dosahuje ich úroveň a kvalitu. Rozhodne odporúčam všetkým, ktorým sa páčili či už Hry o život, Divergencia, Penryn a koniec sveta alebo Krvavá cesta.

07.01.2016

Jak už u podobných knih bývá zvykem, čtenář dostává do rukou vydatnou porci akční zábavy, černého humoru a zběsilé jízdy ženoucí se stále kupředu. V některých chvílích jde drsný humor až do krajních mezí, ale přesně to se u tohoto žánru očekává (viz rektální krev použitá jako zbraň). Jiné momenty jsou akční až na hranici možností (dřívko od nanuku vražené do oka), v těch dalších se přes olovo v ovzduší nedá pořádně vidět. Ale autor s textem pracovat umí, takže kniha není jen akční, ale také oddychová. Rychlé pasáže se střídají s těmi pomalejšími, akční s mediálními, přestřelky s mluvením. Jediným slovem je kniha vyvážená a dobře napsaná.

Za nevýhodu lze brát fakt, že knihu člověk přečte jako večerní jednohubku. Ne, že by to bylo na škodu, ale po měsíci si sotva pamatuje, o co přesně šlo. Na druhou stranu v něm zůstává pocit, že se dobře bavil, což je to nejdůležitější.

1 07.01.2016

Všetky poviedky z tejto zbierky sú plné fantázie a skvelých nápadov. Joe Hill je tu naozaj zákerný vo svojej rafinovanosti, no kým si poviedky neprečítate, bude to pre vás len prázdna fráza. Kým totiž mnoho súčasných autorov vsádza na jeden osvedčený štýl, Joe ich skúša veľa a zaručene sa aspoň jednou z poviedok trafí do vašich strachov. Už len tým, že nikdy nebudete vedieť, do čoho sa s každou novou poviedkou púšťate. Navyše sa s čitateľom vie pohrať a píše tak, že od prvého okamihu cítite k postavám presne to, čo on chce, aby ste k nim cítili.

Joe Hill sa už dávnejšie svojimi románmi zaradil medzi autorov, ktorých knihy musím mať, nezáleží na tom, o čom sú. Do svojich fantastických poviedok vložil toľko realizmu, že sa možno pristihnete pri tom, ako sa v kine pozeráte na vedľajšie sedadlo, či tam nesedí nejaká obdoba Imogene a nechce sa porozprávať o filme, ktorý práve sledujete. Alebo ako po prebudení kontrolujete, či ste ešte stále človek, a nie obrovský cvrček alebo nafukovací chlapec či dievča. Ak si dáte na tvár masku, možno sa nenápadne uisťujete, že sa maska nemení na vašu tvár a nestáva sa vami. A ak vleziete do krabicového bludiska, vždy chodíte len po označených cestách, ktoré sú už bezpečné. Pretože toto Joe Hill dokáže. Vtiahne vás do svojho imaginárneho sveta, aby ste zabudli na ten reálny a mohli sa aspoň na chvíľu celkom obyčajne príjemne báť...

1 07.01.2016

Darwinský výtah sa zasekol niekde na polceste medzi brilantným sci-fi a prečítam-zabudnem knihou. Spočiatku sa Houghove vízie prenášajú na papier kostrbato, no postupne prechádzajú plynulým a elegantným štýlom v príjemnú hru so slovami a vetami, a tak vám chvíľu potrvá, kým sa začítate a dlhšiu chvíľu, kým sa neskôr odtrhnete od čítania. Nedostatky v charakteristike postáv a v usporiadaní sveta bohato vynahrádza akčnosťou a premyslenými zvratmi v deji a záverečný cliffhanger je naozaj vydarený a dokonale navnadí na ďalší diel. Verím tomu, že keď sa Hough trochu vypíše, bude z neho jeden zo známych moderných scifistov, ktorých knihy čítať je ako nazrieť hmlami času do budúcnosti...

07.01.2016

Petr, který sám o sobě říká, „že má steampunk rád, ale tamní komunitou nijak ovlivněn není“ dává svému tvrzení o Ostravě za pravdu. Protože Fastyngerův svět je právě tak šedivý a špinavý, jak jen si lze industriální svět představit. Lughos a jeho okolí jsou zamořené zplodinami z chemických laboratoří, v moři se hemží zmutované potvory a všude se vznáší popílek z vysokých pecí. O skládky nebezpečného odpadu a hromady strusky není nouze.

A i když by snad někdo mohl autorovi vyčítat, že příběh o hledání ztraceného dítěte je stokrát omletý, já ho stejně tak, jako připomenutí takových myšlenek, že revoluce požírá své děti a cesta do pekla je dlážděna dobrými úmysly, považuji za přidanou hodnotu.
Románem Jak lvové se čtenáři dostává do rukou svěží, originální, akční dobrodružný příběh vonící párou, jenž nepostrádá morální přesah a který rozhodně stojí za přečtení.
A protože Petr nechal svému hrdinovi v závěru knihy otevřená krásná velká vrata do nového příběhu, můžeme se těšit na to, že se s Fastyngerem van Hautenem za pár let znovu setkáme.

1 07.01.2016

Aj v tomto prípade sa opäť potvrdilo nepísané pravidlo, že české texty svojou výstavbou a jazykovým prejavom prevalcovali tie slovenské, ale okrem dobre zvládnutého rozprávania, zaujímavého vykreslenia postáv (aj keď im v mnohých prípadoch chýba hlbšia psychologizácia) a príjemnej zmesi všetkého možného, iba okrajovo hororového, neponúknu vám ich autori niečo, čo by vás šokovalo svojou inakosťou (hoci poniektoré konce zanevreli na typické šťastné klišé), tobôž témou, ktorú by ste už niekde nevideli či nečítali.

A tak sa teda ocitáte vo svete anjelov a démonov, kde sa mení šanca na výhru z minúty na minúty a kde neviete prísť na to, prečo vôbec táto svetská pletka vznikla a prečo prešla hlavná hrdinka radikálnou a umelou zmenou opäť raz kedysi pred koncom a opäť raz za to môže sympatický, príťažlivý a neodolateľný antihrdina. Rovnako tak sa snažíte prísť na to, prečo textom či už s militaristickou tematikou, alebo v duchu známych makabróznych literárnych počinov pána Lovecrafta, chýba nielen logická výstavba, ale aj nevykradnutá myšlienka. Aj keď sa autori snažia pohybovať v temných, mysterióznych a desivých vodách, ktoré by mali vzbudzovať vo vás hrôzu a odpor podobne ako v súčasnosti populárny televízny seriál Ryana Murphyho a Brada Falchuka American Horror Story, nedokážu vo vás vyvolať viac ako sklamanie z nadnesene vyrozprávanej príhody so známou pointou, ktorá sa tiahne od Armageddonu, Hviezdnych vojen, Apolla 13, cez Hry o život, Battle Royale, Hellblazera, Penny Dreadful až po známe duchárske príhody z pera M. R. Jamesa, Edgara Allana Poa, Edith Whartonovej či Susan Hillovej.

Antológia Na hroby je svojím spôsobom rozmanitá a nestála. Prináša vám 10 krátkych príbehov na pomedzí života a smrti, v ktorých jednoducho musí niekto umrieť, inak by to nebolo lákavé. Chce šokovať, rada by filozofovala, niekedy sa odváži aj na husársky kúsok, nie je však zostavená umne, a to (opäť) zarmúti. Kvalita textov kolíše, téma sa síce dodržala, o horore sme sa čo-to nové dozvedeli, aj keď väčšinu nám už vypľuje sám pán gúgl, nebyť fascinujúcej fantázie Petry Slovákovej a čarovného doslovu Dušana D. Fabiana, zrejme by časom zapadla prachom.

07.01.2016

Všetky poviedky hýria farbistými opismi prostredia, ktoré poľahky prenesú čitateľa do zobrazovaných svetov bez toho, aby sa musel nejako výrazne snažiť, a pripravili ho na búrku emócií: strach, smútok, lásku, nenávisť, napätie, hrôzu, obavy, šťastie, zvedavosť, dychtivé očakávanie či trpké sklamanie – čitateľ ich prežíva spolu s postavami, ktoré sa navzájom ani trochu nepodobajú a ponúkajú viac ako len pohľad na nimi prežívanú realitu. Ani jednu z poviedok nemožno nazvať „ľahším čítaním na večer“. Autorka núti čitateľa zamyslieť sa nad hlbším zmyslom svojich textov, hľadať skryté významy a súvislosti. Miestami s radosťou zavádza (alebo len šikovne odvádza pozornosť iným smerom), aby v tej pravej chvíli ukázala, že nakoniec je všetko úplne inak, a ani vtedy si čitateľ nemôže byť istý, či sa predsa len nemýli. Práve táto nejednoznačnosť je pre Petrine texty typická, čo nemusí vyhovovať každému. Ponúkaný poviedkový kokteil skôr ulahodí literárnym fajnšmekrom, a to nielen tým, ktorí prahnú po originálnom príbehu, ale aj tým, ktorí dokážu obdivovať krásu jazykového výrazu. A presne to ponúka Železonoc... Kto sa rád nadchýna výberom jazykových prostriedkov či svojráznou štylistikou, si zaručene príde v zbierke na svoje. Autorka veľmi zručne narába s jazykovým materiálom, mazná sa s ním, hrá sa, zaujímavo kombinuje a pri tom vytvára veľmi živé a farbisté obrazy. Bez výčitiek svedomia sa dá tvrdiť, že viac ako na príbehu sú autorkine texty založené na myšlienke a obraze dotvárajúcom svojráznu atmosféru, ešte viac umocnenú ilustráciami z výtvarných dielní rôznych autorov, medzi nimi aj samotnej Petry Slovákovej.

Kniha je opatrená predhovorom od Františky Vrbenskej, známej českej fantasy autorky, a doslovom od českého editora, publicistu a redaktora časopisu Pevnost Martina Šusta. Obe tieto osobnosti nielen českej fantastickej scény Petrine texty vnímajú rôzne, avšak oceňujú ich kvality a začínajúcej autorke predpovedajú nádejnú spisovateľskú budúcnosť.
Petra Slováková má čitateľskej i kritickej obci rozhodne čo ponúknuť. Jej tvorba hýri originálnymi nápadmi, je príjemne živelná, temná i nežná zároveň a je len na čitateľovi, či sa ňou nechá strhnúť, alebo radšej siahne po niečom jednoznačnejšom a myšlienkovo jednoduchšom.

1 07.01.2016

Michalovi Menšíkovi to kreslí, a to veľmi dobre. Jeho ilustrácie v podobnom duchu, v akom je Železný muž písaný, dopĺňajú a obohacujú text o snové výjavy a abstraktné preludy detského sveta v podaní Teda Hughesa, čím mu decentne vzdávajú hold. Ich naratívna rovina, síce pomerne často vtlačená do jedného obrázkového poľa, nielenže drží krok s autorovým rozprávaním, ale aj konkrétnu nosnú pasáž príjemne dynamizuje, čím nechá vyniknúť dôležitosť autorovho odkazu, ktorý sa začal písať pred dlhými 46 rokmi.

Železného muža si teda neobľúbi iba zvedavý chlapec menom Hogarth, a neskôr i celá jeho domácnosť, vrátane obyvateľov priľahlých miest a fariem, ale aj vzrastom veľký či malý čitateľ. A vek ani v tomto konkrétnom prípade nehrá nijakú dôležitú úlohu. Bez ohľadu na to, čo máte radi, či veríte v duchov alebo drakov, uprednostňujete iný typ literatúry a rozprávky čítate iba sporadicky, nájdete si v tejto útlej knihe kúsok svojho rozprávkového šťastia.

A ktovie, možno sa o rok, alebo dva či tri, dočkáme aj prekladu pokračovania Hughesovho železného sveta. The Iron Woman vyšla v roku 1993 a od tohto momentu i ona čaká na to, kedy ju konečne objavíte. Zahoďte teda predsudky, ktoré literatúra pre deti a mládež so sebou v istom veku prináša, a ponorte sa do svojho detstva s príjemnou pomocou rachotiaceho železa, ktoré nerobí nič iné, len oznamuje príchod Železného muža.

1 07.01.2016