E.T.007
komentáře u knih
Všetka pravda, čo je vo mne
Julie Berry
Originálny, zaujímavý, bombastický príbeh! Doslova som hltala stranu za stranou. Fakt úžasná kniha, a len čo som ju dočítala, pustila som sa do nej znovu. Proste som si ju potrebovala ešte raz vychutnať. Jednoducho... WOW!
Pieseň zajtrajška
Alice Peterson
Veľmi dojímavý príbeh... Niekedy ma pri jeho čítaní až bolelo pri srdci. Alice bola bojovníčka a bolo obdivuhodné, ako odhodlane si napriek svojej chorobe šla za svojím snom a pokúšala sa splniť si ho. A hoci sa nedožila vysokého veku, svoj život prežila naplno a každý jeden deň využila na maximum.
"Ale dnešok je dôležitejší ako zajtrajšok."
Možno práve táto veta je kľúčom k zmysluplne prežitému životu. Užiť si každý jeden deň, ako keby bol náš posledný. Lebo dnes sme tu, ale zajtra...
Saeculum
Ursula Poznanski
Super príbeh! Začiatok bol taký všelijaký, trošku som váhala, či pokračovať v čítaní, no potom, keď sa vybrali do lesa, sa to rozbehlo a rútila som sa príbehom ako v rýchliku. Bolo to zaujímavé, plné napätia, fakt som knihu nevedela pustiť z ruky, lebo som chcela vedieť, čo sa bude diať ďalej.
Určite odporúčam.
Psia duša
W. Bruce Cameron
Nádherný príbeh! Aj som sa zasmiala, aj som si poplakala... Čítať ho bol pre mňa príjemný zážitok - verím, že to takto v tej psej hlavičke funguje. Lebo pri svojej štvornohej priateľke mám neraz pocit, že jej v hlavičke kadečo víri a že keby vedela rozprávať, tak by sme si parádne pokecali.
Niekedy z jej neverbálnych prejavov usudzujem, čo sa v jej mysli odohráva, a tak s ňou slovne veselo komunikujem a ona mi odpovedá svojím vlastným spôsobom - vrtením chvosta, brechaním, nedočkavým kňučaním, keď sa teší na výlet a zdá sa jej, že sa príliš dlho balím, lebo veď ona má bačkorky obuté, kabát si tiež nikdy nevyzlieka, tak je vychystaná za sekundu, no nie? Alebo keď jej dohováram, že niečo robiť nesmie, tak odvracia pohľad a neraz i celú hlavu, lebo sa jej najskôr nechce počúvať výčitky...
Sú to proste úžasné stvorenia, ktoré dokážu milovať absolútne nezištne.
Zabuchnutá v knižnici
Kasie West
Veľmi príjemná oddychovka. Taký ľahký, nepresladený príbeh, pri ktorom vypnete a len sa ním necháte unášať ako pierko vánkom.
Netopierka
Michaela Ella Hajduková
Začnem pozitívom - nádherná obálka. Upúta na prvý pohľad.
Príbeh, čo za sebou ukrýva, však už pútavý nie je. Dosť som sa pri ňom nudila. Niektoré pasáže mi prišli hrozne umelé, niektoré neskutočne trápne.
Vraj je hlavná hrdinka vyspelejšia než jej rovesníci... Fakt? Nezdalo sa mi. Vlastne mi prišla ako hlúpe decko, keď začala hysterčiť pri pohľade na Erikovu obnaženú hruď. Ja viem, trauma z predošlého vzťahu, bla, bla, bla. ALE AŽ TAKÁ??? Veď Erika milovala a navyše ju v tej chvíli ani nebalil, ani sa o nič nepokúšal, len sa chcel prezliecť do čistého trička.
No katastrofa...
Láska a iné závislosti
Lenka Kyselicová
Vôbec ma to nechytilo. Ledva som to dočítala a to tiež takým štýlom, že som preskakovala celé pasáže, lebo ma nudili.
Niečo ako čistá depka
Ned Vizzini
Čakala som od tohto príbehu viac. Téma depresie mohla byť spracovaná aj lepšie, podrobnejšie, keďže autor ňou sám trpel a napokon si aj zvolil dobrovoľný odchod z tohto sveta. Práve preto som od príbehu očakávala takú hlbšiu sondu do utrápenej duše, viac vnútorného prežívania, viac myšlienkových pochodov a zápasu ako s túžbou zomrieť, tak aj so životom samotným.
Magický advent
Zuzana Šulajová
Zuzka vždy píše obšírne, čo mne osobne nevadí, no pri tejto knihe rozhodne platí, že menej je niekedy viac. Vôbec – ale fakt vôbec – ma to nebavilo. Ani som to nedočítala.
Krása, ktorá pretrvá
Ashley Woodfolk
Táto kniha ma chytila za srdce. Autorka v nej veľmi pekne zachytila, ako sa každý z nás so stratou blízkej osoby vyrovnáva po svojom.
Super príbeh, skvelo poprelínané životy jednotlivých postáv. Klobúk dolu. Lebo - ak mám byť úprimná - tak trochu som sa bála, keď som zistila, že to bude písané z pohľadov viacerých postáv, ale... moje obavy boli zbytočné. Je to spracované veľmi dobre. Odporúčam!
Zvonením sa všetko začína
Marek Zákopčan
Mňa kniha hrozne nudila. Čítam, čítam a stále čakám a čakám, kedy sa začne diať niečo zaujímavé, kedy sa niečo zomelie, rozprúdi sa to, no ani na strane 190 som sa nejakej super zápletky nedočkala, a tak som sa to napokon rozhodla zabaliť. Je tam toho popísaného veľa, ale všetko mi to príde ako taká vata, zbytočné drísty, ktoré ma nebaví čítať. Na knihe sa mi najviac páčia asi tie výroky postáv, ktoré sú na začiatku každej kapitoly (a to tiež nie všetky). Inak nuda.
Farby smútku
Jeff Zentner
Myšlienka pekná. Spracovanie obstojné. Dialógy kamarátov... čítať ich bolo pre mňa hotovým utrpením. Normálne mi bránili pociťovať smútok a ľútosť nad ich predčasne vyhasnutými životmi.
Počkám na tebe
J. Lynn (p)
Začalo sa to dobre. Cam mi bol sympatický, Avery tiež a to iskrenie medzi nimi sa mi páčilo. Ocenila som, že to bolo také čisté, nekonfliktné a že Cam napriek prvotným náznakom (šuškandám) nebol nijaký bad boy.
Po sto stranách som už však bola preiskrená - chcelo by to nejakú akciu, nejaké napätie. Nie vo forme nedorozumení medzi Camom a Avery, skôr keby nám autorka trochu viac priblížila ten incident s Blainom - aj keď bolo jasné, čo sa v tú noc asi stalo, uvítala by som po tých sto stranách viac podrobností - ako sa tá noc vyvíjala, čo k tomu viedlo, prečo sa Avery všetci obrátili chrbtom... Alebo keby nám autorka prezradila viac o tých telefonátoch a e-mailoch od bratranca. To je tam vždy len v náznakoch, vždy v podstate to isté, len ako návnada, a vzápätí opäť dostávame megadávku Cama, ich vzájomného doberania, iskrenia medzi nimi.
Po strane 160 som už mala pomerne dosť silný pocit presladenosti a kniha ma prestávala baviť.
Škoda, že to nebolo lepšie namixované... Až v závere sa dozvedáme viac o minulosti aj o nepríjemných esemeskách. A tie odlúčenia, keď sa Avery správala hystericky a reagovala až prehnane od veci, mi liezli na nervy - nevykompenzovali tú potrebu akcie, skôr ma ešte viac unudili.
Jedno srdce, jedno telo, jeden svet
Deb Caletti
Úprimne, čakala som niečo viac. Niečo WOW. Ostala som... SKLAMANÁ. Koho zaujíma, ako beží, kade všade beží? Chcela som vedieť, prečo beží. Áno, dozvedela som sa to. No chcela som viac minulosti. Tú nám však autorka kúskovala doslova po odrobinkách. To ma privádzalo do šialenstva. Takého zúrivého. Pár krátkych útržkov... To komu má stačiť? To si z nás strieľa? V závere som usúdila, že nie. Jednoducho nás odrbala.
Ve vteřině
Suzanne Redfearn
Brutálne dobrý príbeh! Silný, nádherný, surový. Autorka ho spracovala vskutku bravúrne. Veľmi reálne vykreslila rodinné vzťahy, ktoré väčšinou nie sú dokonalé - či už ide o manželov, ktorí riešia každodenné starosti, rozdielne názory a manželskú krízu, alebo o vzťahy rodič-dieťa, kde jedno dieťa je milované a druhé ignorované.
Okrem toho veľmi presne zachytila ľudskú povahu i podstatu našej ľudskosti. Akí vieme byť empatickí, ako dokážeme pomáhať a súcitiť, no len do chvíle, kým si nemusíme vybrať - ja či ten druhý?
Vtedy sa naša ľudskosť i láska k blížnemu kamsi vytratí a prebudí sa v nás prirodzený pud sebazáchovy. Lebo keď nejde o život, nejde o nič, že? Keď nám však na krk začne dýchať smrť, až vtedy sa ukáže, akí v skutočnosti sme.
V takých chvíľach len málokto dokáže uprednostniť cudzie dobro pred vlastným, cudzí život pred svojím. Takže klobúk dolu pred všetkými záchranármi a statočnými ľuďmi, ktorí nezištne riskujú svoj život, aby napríklad z horiaceho domu či zo sutín po zemetrasení vyslobodili ľudí, ktorí tam uviazli. To si vyžaduje riadnu odvahu a predovšetkým megadávku ľudskosti, ktorou ani v kritických chvíľach či v stave vlastného ohrozenia nič neotrasie.
Ak by to bolo možné, dala by som tejto knihe aj desať hviezdičiek. Jednoznačne odporúčam prečítať.
A dobrá rada na záver - pri čítaní majte poruke hygienické vreckovky. Verte mi, zídu sa vám.