Salambo / Citová výchova zajímavosti

"Druhý zväzok výberu z tvorby veľkého francúzskeho románopisca Gustava Flauberta ponúka slovenskému čitateľovi nové vydanie dvoch z jeho najvýznamnejších diel. Salambo, fiktívna hrdinka rovnomenného historického románu, nás uvádza do obdobia po 1. púnskej vojne vo chvíli, keď sa z kartáginských žoldnierov stávajú nezávislí bojovníci za svoje práva. Maľujúc kartáginskú fresku, podáva nám autor široko koncipovaný obraz priam hýriaci farbami, plný svetiel i tieňa. Flaubert sa pokúsil vytvoriť predstavu kartáginského života, náboženstva, zvykov. Nešetrí pri tom opismi davových scén, strhujúcich svojou krutosťou a podmienených neúprosným mechanizmom antického otrokárstva. Ústredným motívom a „hýbateľom deja" je tragická láska Líbyjčana-barbara Matha k Hamilkarovej dcére, kňažke bohyne Tanity - Salambo. Druhým dielom predkladaného zväzku je román Citová výchova, ktorý by sme mohli nazvať aj Flaubertovou citovou i politickou či ideologickou spoveďou a výpoveďou. Sám autor ho označil za "mravnú históriu" mužov svojho pokolenia a zároveň za "knihu vášne". Hrdina románu, Frédéric Moreau, je postava výrazne autobiografická. Frédéric márne, platonicky ľúbi pani Arnauxovú a súčasne ho priťahuje kurtizána Rosanette. Zmieta sa v ustavičných a hlbokých citových rozporoch a problémoch. Flaubert s prenikavou psychologickou znalosťou a porozumením sleduje a ako autor rozvíja Frédéricov citový život. Jeho hrdina je typickým predstaviteľom mládeže, ktorá je dostatočne inteligentná a silná, aby verila v ideál, nie však natoľko, aby ho vládala aj uskutočniť. Frédéric žije v podstate osamotený uprostred meštiacky prázdnej a bezduchej skutočnosti, ktorá nevyhnutne musí poznamenať aj jeho sny, túžby predstavy. Záverečná časť Citovej výchovy je bezútešným obrazom dezilúzie a všeobecnej demoralizácie: Frédéric sa naučil pohybovať a žiť v špinavom, nízkom svete, ktorý ho obklopuje." (Anotácia na prebale).... celý text