Červený a čierny zajímavosti

V dňoch 28. - 31. decembra 1827 priniesol súdny časopis Gazette des Tribunaux sériu článkov o dosť senzačnom prípade, ktorý sa odohral v predhorí francúzskych Álp. Istý Antoine Berthet, syn chudobného remeselníka, vystrelil z revolvera pri omši na pani Michaudovú, ženu bohatého mešťana, a vzápätí sa pokúsil o samovraždu. Vyšetrovaním sa zistilo, že išlo o dosť zvláštny druh pomsty. Mladý Berthet bol chlapec nadaný, zásluhou miestneho farára sa naučil po latinsky a napokon sa dostal do chlapčenského seminára na výchovu kňazského dorastu. Choroba ho však donútila prerušiť sľubné štúdium a Berthet sa stáva vychovávateľom v rodine Michaudovcov. Bol mladý seminarista priveľmi výbojný, alebo sa azda pán Michaud bál o česť svojej ženy? Isté je, že po roku vychovávateľ odchádza späť do seminára, odkiaľ ho po istom čase vylúčia ako človeka nevhodného na kňazský stav. Tu sa začína tragédia mladého ambiciózneho plebejca. Vylúčením z kňazskej dráhy stráca jedinú možnosť, ako sa za vlády Bourbonovcov a jezuitov vyšvihnúť na miesto, ktoré mu podľa jeho nadania patrí. Mladý Berthet sa začína vyhrážať Michaudovcom, upodozrieva ich z denuncianstva. Manželia sa usilujú otvoriť mu dvere iných seminárov; darmo. Nájdu mu iné miesta vychovávateľa. Priveľmi ambiciózny mladík však nikde neobstojí a napokon už aj zunoval "byť sluhom za dvesto frankov ročne". Prúd výhražných listov sa stupňuje a výstrel v kostole je iba gestom človeka, ktorému zostala už len pomsta. Zločin bol tvrdo potrestaný: mladý seminarista padol rukou kata. Napokon ani nežiadal o milosť, rozhodnutý "zámerne uraziť sudcov", aby čím skôr privolal smrť. Tragédia mladého Bertheta bola typickým prípadom mnohých Francúzov nižších vrstiev, ktorým nízky pôvod zahatal prístup k všetkým lepším miestam v spoločnosti. Veľký realista sa v hlavných črtách pridŕžal skutočnej udalosti. Julien Sorel, hlavný hrdina románu Červený a čierny, je syn remeselníka tak ako Berthet; je vychovávateľom, študuje v seminári; vystrelí na svoju bývalú paniu a je odsúdený na smrť. No pokým Berthet sa pohybuje iba v malom meste, Julien prenikne do vysokej spoločnosti, je v Paríži, v Londýne, stane sa dôstojníkom a šľachticom, milencom dcéry jedného z najvýznačnejších politických činiteľov Reštaurácie, markíza de La Mole. Tým autor získa dostatočný rámec pre svoj druhý zámer: vytvoriť ostrú satiru vládnúcej triedy a najmä jej prisluhovačov; ale i pán Rênal, barón Valenod, abbé Frilaire a ostatní majú svoj vzor alebo svoje vzory v skutočnosti. Stendhalovou zásadou bolo myslieť pri kompozícii svojich románov na určitú konkrétnu osobu, ktorú dobre poznal. Odpor k romantickej "predstavivosti" a k "vymýšľaniu" bol práve výsledkom jeho lásky k faktom, k skutočnosti. (záložka knihy)... celý text