Westcottovci ešte nepovedali posledné slovo

recenze

Vysnívaný manžel (2019) / marcoz (80 views)
Westcottovci ešte nepovedali posledné slovo
Americká spisovateľka Mary Baloghová je známa tým, že je romány sa odohrávajú v rámci jedného univerza. Preto sa neraz stane, že postavy z jednej série sa objavia v nejakej ďalšej. To sa týka hlavne vedľajších postáv, z ktorých sa razom stanú riadením osudu (a autorkinho pera) ústrední hrdinovia. Kto má teda prečítané Baloghovej knihy a pamätá si ich početné osadenstvo, má postarané o väčší čitateľský zážitok. Vysnívaný manžel je treťou časťou série o rodine Westcottovcov. Pokračuje v nastolenom smere ako jej predchodcovia, a tak sa opäť môžete tešiť nielen na priehrštie romantiky, ale tiež na charaktery, ktoré nie sú ani zďaleka dokonalé.

"Znova si premietala v hlave rozhovor, jeho bozk - netušila, že to môže byť také. Premýšľala o návšteve, o jeho matke a o sestre. Premýšľala o pozvaní do Londýna a o jeho ochote vstúpiť do jej sveta. Nemohla ho obviniť, že je nerozumný, že hral rolu panovačného muža, ktorý len berie a nič nedáva. Nemohla ho obviniť z ničoho. Nečakala, že bude láskavý. Také čosi človek nečaká od mimoriadne krásneho muža. Zvláštna myšlienka. Nie, chyba bola jej strane. Nemôže vstúpiť do jej sveta - a hotovo." (str. 80)

Alexander je postava, ktorá si rozhodne zaslúžila samostatný príbeh. Už v ostatných dieloch sa prejavoval zaujímavo a bolo jasné, že dostane vlastný priestor. Zdedil síce grófsky titul, ale ten prišiel ruka v ruke s rozpadnutým sídlom a nečakanou zodpovednosťou. Odrazu od neho závisia mnohí ďalší ľudia a najrýchlejšiu cestu k peniazom predstavuje sobáš s bohatou dedičkou. Wren Heydenová už prekročila vek na vydaj, hoci túži po manželovi a deťoch. Ako nie práve chudobná obchodníčka pristúpi aj k tomuto problému pragmaticky a spíše si zoznam vhodných adeptov. Samozrejme, za svoju najväčšiu devízu považuje majetok, ktorý by mal byť správnym lákadlom. A tak sa Alexander a Wren spoja, aby dosiahli vytúžené ciele. A ako je u Mary Baloghovej zvykom, nastáva vzájomné spoznávanie, prepadnutie láske a odhaľovanie lepších stránok toho druhého. Vysnívaný manžel nedisponuje dobrodružstvom, napätím či spoločenským presahom, ale čitatelia na druhej strane dobre vedia, čo môžu od autorky čakať. Celý príbeh sa krúti okolo vzťahu Alexandra a Wren a ich vnútra. Wren je považovaná kvôli životu v ústraní za chladnú a nezaujímavú, pričom skrýva citlivé vnútro a inteligenciu. Alexander sa zas oženil pre peniaze, ale zodpovednosť a manželkin charakter ho k nej pripútavajú čoraz viac. Obaja sú pre seba inšpiráciou a podporou na stanovenej ceste.

"Neskrývala pred svetom len svoju tvár. Skrývala sa celá. Inštinktívne túžila skrývať sa za závojom a robila to tak dlho, že teraz nevedela, ako ten závoj odhodiť. Bez závoja sa stretla so štyrmi ľuďmi. Dnes popoludní dokonca šla bez závoja von. Ale dokáže zdvihnúť ťažší závoj, ktorý ju zahaľoval celú? To sa jej podarilo iba pri tete a strýkovi. Dobre si uvedomovala, že je iná. Nesprávala sa srdečne ani otvorene a nikdy to nedokáže. Nevie dávať najavo svoje city. Nie je... Ach, nie je na tisíc spôsobov taká, ako sú iní ľudia bez problémov." (str. 147)

Skrývanie sa Wren za závojom je skvelý motív, no nemohol som sa zbaviť dojmu, že mohol byť využitý o niečo viac, v rámci nejakej záhady, tajomstva, napätia... Baloghovej rozprávačský štýl má však pevné kontúry, takže pokojnejší priebeh je samozrejmosťou. Napriek tomu - alebo práve preto - sa Alexander a Wren dokážu dotknúť vášho srdca. Páčili sa mi ich povahové črty, zdravý rozum a uvažovanie. Nepotrebujú krik, veľké gestá či detinskú vzťahovačnosť, aby dali najavo, čo cítia. Sú zrelými osobnosťami a môžu si tak poskytnúť navzájom presne to, čo potrebujú. Dvadsaťtri kapitol vám utečie ako voda, ale netreba klesať na duchu. Séria o Westcottovcoch má na svojom konte momentálne sedem častí, takže sa je ešte na čo tešiť. Svojím spôsobom môžu byť dané postavy vzorom ľudskosti, pretože práve ich poklesky či podivné správanie z nich robia dokonalé bytosti.

Komentáře (0)

kniha Vysnívaný manžel recenze