Veda zneužitá rukami sériového vraha

recenze

Výstraha (2020) / marcoz
Veda zneužitá rukami sériového vraha
Jack McEvoy je späť! Od jeho posledného stretnutia s čitateľmi ubehlo už neuveriteľných jedenásť rokov, no dodnes si pamätám, ako ma ešte počas vysokoškolského štúdia opantalo jeho zanietenie a vŕtanie sa v životunebezpečných záležitostiach. Básnik a Strašiak patria ku klenotom tvorby Michaela Connellyho a konečne sa dočkali ďalšieho súrodenca. Výstraha je tretím dielom v sérii, hoci sa dá čítať, samozrejme, aj samostatne. Som rád, že Jack nestratil nič zo svojho šarmu a hodnotového rebríčka, aj keď pátranie po pravde ho zas dovedie k ohrozujúcim zisteniam. Connelly je autor, ktorý reaguje na aktuálne trendy, a to sa prejavuje aj v tomto románe. Nielenže Jack vymenil noviny L. A. Times za internetový portál, ale bude mať dočinenia s novým typom páchateľa, ktorý zneužíva vedecké poznatky.

"Mal som za sebou bezsennú noc a všetky svaly v tele ma boleli z toho, že som ju strávil napätý ako struna v desivej spoločnej cele. Nebol som vo väzení prvý raz a bolestne som si uvedomoval, že nebezpečenstvo môže prísť z ktorejkoľvek strany. Je to miesto, kde muži cítia, že ich zradil celý svet aj vlastný život. Sú z toho zúfalí a agresívni, pripravení zaútočiť na každého a všetko, čo im pripadá zraniteľné." (str. 119)

Výstraha je názov webovej stránky, pre ktorú Jack McEvoy v súčasnosti pracuje (hoci, samozrejme, v ňom ľahko vybadať aj symbolický význam). Ochrana práv spotrebiteľa síce neznie veľmi dramaticky, napriek tomu sa Jackovi podarí prísť na stopu sériovému vrahovi. Analýza DNA sa stala za krátky čas predmetom vedeckého bádania, zároveň však pritiahla aj pozornosť podnikateľov, čo v tomto odvetví vycítili finančný potenciál, ale i, žiaľ, pokútnych živlov. Ľudia z rôznych dôvodov žiadajú analýzu a porovnanie svojej DNA a neváhajú posielať svoje vzorky do rozličných ústavov a laboratórií. Málokomu napadne, že by mohli byť zneužité, či dokonca viesť k vražde... Michael Connelly však vždy tradične rozohráva viac dejových línií, a druhá je veru poriadne sugestívna. Jack sa totiž stáva podozrivým z vraždy ženy, s ktorou strávil pred rokom noc. Tina Portrerová umrela v dôsledku atlanto-okcipitálnej dislokácie, čiže oddelením hlavy od chrbtice. Sám Jack sa púšťa do odhaľovania pravdy. Tina bola obeťou kybernetického sledovania, jej stalker o nej vedel i to, že má nevlastnú sestru (áno, tušíte správne, zistenie sa zrodilo z analýzy DNA). Jack spája sily s bývalou agentkou FBI a svojou životnou láskou Rachel, aby odhalili vraha, ktorý rovnaký modus operandi aplikoval aj pri ďalších ženách v krajine. Na tému genetiky, manipulácie so vzorkami či možnosti aplikovania DNA na iné osoby som v poslednom čase natrafil vo viacerých trileroch, zjavne ide pre súčasných autorov o zaujímavý námet. Našťastie bol vždy spracovaný pomerne jasne a dával zmysel aj mne, pričom nie som žiadny vedecký expert. Michael Connelly takisto nezahlcuje čitateľa prílišnými odbornými informáciami. Samozrejme, nevyhne sa súvislostiam vysvetľujúcim pozadie príbehu, no deje sa to účinne a zrozumiteľne. Všetko podstatné navyše odhaľujete spolu s hlavným hrdinom, takže aj čoraz hlbšie ponáranie sa do problematiky je vystavané od pevných základov. Zakomponovanie vedy do stále aktuálnej tematiky mizogýnie a násilia páchaného na ženách vás podnieti k zamysleniu a rozšíri vaše obzory, čo sa týka zneužívania naoko neškodných údajov. Connelly tak znova dokazuje, že nie je žiadnym prvoplánovým autorom, ktorý chce za každú cenu šokovať, ale posúva hranice žánru a čitateľ si z jeho kníh odnesie okrem silného zážitku aj bonus v podobe nových vedomostí.

"Strakoš si uvedomil hneď niekoľko faktov. Smrť toho chlapa už odhalili ako jeho prácu. Novinár o tom zjavne vie, čo naznačuje, že má zdroje na polícii a medzi súdnymi lekármi (...) Koľko toho vie a komu to vyzradil? Konečný záver znel: likvidácia novinára by bola chybou... Strakoš zmenil plány. Rozhodol sa, že ho nechá žiť. Aspoň nateraz." (str. 236)

Dej sa neodvíja iba z pohľadu Jacka, ale aj iných osôb. To spôsobuje striedanie typov rozprávača, no nepôsobí to rušivo. Skôr naopak, Strakoš ako vrah je zaujímavým antagonistom, dokáže vyvolať zimomriavky a je odhodlaný nevzdať sa ľahko. Štyridsaťšesť kapitol Výstrahy vám ubehne ako voda a považujem za pravdepodobné, že mnohí fanúšikovia vďaka Výstrahe siahnu aj po predošlých častiach série, aby si osviežili pamäť. Harry Bosch je klasik, Mickey Haller šarmantný šibal, Jack McEvoy však za nimi nijako nezaostáva. A ja dúfam, že Connelly sa k nemu vráti skôr než znova o dekádu...

Komentáře (0)

kniha Výstraha recenze