V každom z nás je aj kus zla

recenze

Malé temné lži (2019) / marcoz
V každom z nás je aj kus zla
Sharon J. Bolton opäť potvrdzuje svoj status renomovanej autorky krimirománov, ktoré v sebe spájajú to najlepšie v danom žánri. Vzhľadom na prostredie odľahlých Falklandských ostrovov majú Malé temné lži skvostne temnú, priam noirovú atmosféru, kde sa dajú ľudské pochybenia síce dobre schovať, ale, na druhej strane, už nedočkavo čakajú, kedy sa môžu znovu dostať na svetlo. Sharon je známa tým, že sa vo svojich príbehov uchyľuje aj k témam, ktorým sa iní autori či autorky vedome vyhýbajú, aby príliš nešokovali alebo sa nedotkli citlivých miest. V prípade tohto titulu sú to zločiny súvisiace s deťmi. Rodičia chcú svoje ratolesti uchrániť od všetkého zlého, no nízkym pudom a nebezpečnej motivácii páchateľov sa nedá vždy vyhnúť. A je to o to náročnejšie, ak človek žije v úzkej komunite.

"Pisatel pokračoval o tom, jak se po zmizení dítěte zachová společenství. Vyslovil názor, že zmizení rychle zapadne do místního folklóru, nejprve se objeví tak, že někdo zpozoruje duchy, a později je zpráva předávána ústní tradicí a vyprávějí se historky. Tvrdil, že na základě prípadů pohřešovaných dětí vznikají povídačky o dětech, které odnesly víly, nebo je snědli skřítkové a čarodějnice." (str. 30)

Nespomínam si na iný román, ktorý by sa odohrával na Falklandoch, a bola to príjemná zmena oproti tradičnému Londýnu či anglickému vidieku. V pamäti mi tieto ostrovy rezonovali len vďaka vojne medzi Veľkou Britániou a Argentínou, čomu sa nevyhne ani Sharon Bolton. Jej dôsledky sú totiž súčasťou života postáv, vďaka čomu jej triler získava širší rozmer. Okrajovo sa teda dozviete viac o tejto nešťastnej udalosti aj o jej vplyve na miestne obyvateľstvo, či už forme posttraumatického syndrómu, alebo istej nedôvere voči prišelcom. Ak sa čudujete, ako je to možné, keďže k stretu dvoch krajín došlo už v roku 1982, vedzte, že dej románu je zasadený do roku 1994. Nie je to tak dávno, aby to súčasník považoval za históriu, ale zároveň to autorke poskytuje možnosti uviesť svoje postavy do náročnejších situácií. Bez mobilov, internetu či sociálnych sietí nemá totiž pátranie po nezvestných taký dosah ako s pomocou informačných technológií. K tomuto románu to sedí ako uliate, len to ešte viac dotvára až prízračnú atmosféru.

"O kolik by bylo snazší vzít místo dospělého dítě. Pro Ráchel by bylo mnohem víc zdrcující, kdyby ztratila dítě než přijít o život sama. Dokonalá pomsta! Rázně dupnu na brzdu a auto smykem zastaví. Peter stojí krok ode mne. Určitě není sám! Je. Na příjezdové cestě vidím Ráchelino auto, ale po ní není ani stopy a nevidím ani žádného ze dvou starších kluků, kteří by v tuhle dobu už měli být ze školy doma. Stáhnu okno a poslouchám. Slyším jen křik ptáků a burácení oceánu. A neovládatelný tlukot dvou srdcí. Uteč, Petře! Zapomeň na všechno, co ti říkali. Zrůdy jsou skutečné, a tahle si jde pro tebe." (str. 138)

Príbeh je rozprávaný z pohľadu troch postáv, pričom u každej je využitý subjektívny rozprávač. To je ďalší krok k budovaniu napätia, pretože vidíme udalosti z viacerých perspektív, postupne sa dopĺňajú tmavé miesta a prichádzame na nové súvislosti. Sharon Bolton vie, ako udržať pozornosť čitateľov aj ich záujem o dianie. Nespoľahlivý rozprávač už síce nie je v súčasnej tvorbe až taký originálny a niektorým čitateľom dokonca prekáža nejasnosť celého príbehu, ale ja ho vítam. Nezaškodí pri listovaní knihou zapojiť aj mozgové bunky, ktoré by inak spokojne odpočívali. Malé temné lži prepájajú nielen jednotlivé roviny deja, ale aj minulosť s prítomnosťou a vaše morálne hodnoty s postavami. Autorka pracuje s teóriou, že každý si v sebe nesie určitý stupeň zla, závisí len od situácie, ako sa zachováme a ako sa s tým vyrovnáme. Pretože nič nemusí byť také, aké sa na prvý pohľad zdá. Ak sa vám však zdá, že Malé temné lži budú tým správnym románom pre vás, pravdepodobne budete mať pravdu.

Komentáře (0)

kniha Malé temné lži recenze