Ukážkový vstup do sveta fantázie

recenze

Čtyři mrtvé královny (2020) / marcoz
Ukážkový vstup do sveta fantázie
Američanka Astrid Scholte sa pohybovala vo filmovom priemysle a pravdepodobne aj vďaka tomu dokázala vytvoriť príbeh, ktorý nepustíte z rúk. Debut, akým zaútočila na priečky bestsellerov, jej môžu závidieť mnohí kolegovia a kolegyne zo žánru young adult. Už len preto, že ho okorenila výrazným detektívnym námetom a Štyri mŕtve kráľovné sa tak vymykajú bežným, zaužívaným štandardom. Až ma zamrzelo, že ide o samostatnú knihu a nedočkáme sa pokračovania. Je to škoda, pretože svet Kvadary priam nabáda k ďalšej návšteve. O to výraznejšie však zarezonuje svojou atmosférou, postavami a nečakanými zvratmi. Vôbec by som sa nečudoval, keby sme sa s románom stretli aj v podobe filmového spracovania...

"Vrah otvoril zapaľovač. Do tmy zažiaril plameň a život. Plameň sa rýchlo rozšíril po celej izbe vďaka prenikavo páchnucim handrám. Alkohol. O niekoľko sekúnd nato bola izba v plameňoch. Miestnosť naplnil dym. Niekto volal o pomoc cez záchvat dusivého kašľa. Ďalší človek zalapal po dychu. Varin. Chcela som ísť za ním, vydriapať sa tej nočnej mory na svetlo, ale jeho hlas bol iba nitka, na ktorej som sa neudržala." (str. 150)

Autorka sa zjavne dobre pohybuje v mori rôznych príbehov, pretože pozorný čitateľ si všimne viac či menej skryté odkazy na ne. Hneď však musím dodať, že nejde o žiadne vykrádanie obsahu, ale o žmurknutie na znalcov žánru a nové spracovanie motívov. To sa týka aj spomínanej detektívnej línie. Astrid Scholte s ňou neexperimentuje, stavia ju na zaužívanej kompozícii, čo je vzhľadom na cieľovú skupinu 15+ správnym krokom. Zároveň sa však musíte pri čítaní aj sústrediť, pretože vás čaká pestrý štýl, prejavujúci sa tak v predstavovaní nového sveta, ako aj v striedaní uhlov pohľadu. Názov Štyri mŕtve kráľovné okamžite prezradí základ deja, ale napriek tomu máme možnosť sa so spomínanými vladárkami zoznámiť. Sú (boli) totiž naozaj zaujímavými postavami, každá z nich panovala vo vlastnej časti Kvadary a bola čímsi špecifická. Keby autorka chcela, pokojne by mohla ich osudy natiahnuť na celú sériu. Kapitoly, v ktorých vystupujú, sa vyznačujú vševediacim rozprávačom, zatiaľ čo v tých, kde preberá hlavnú úlohu protagonistka Keralie, sa stretneme s rozprávaním v prvej osobe. Našťastie to nepôsobí rušivo, ale dotvára fungujúcu stavbu príbehu. Keralie je talentovaná zlodejka, ktorá sa pripletie do vyšetrovania vrážd náhodou, a okrem toho popri tom stíha riešiť aj srdcové záležitosti s bezúhonným poslom Varinom. Spočiatku som si myslel, že ľúbostná línia bude potlačená, ale tvorí neoddeliteľnú súčasť deja a bavila ma rovnako ako tá detektívna. Keralie má totiž za úlohu ukradnúť Varinovi čipy s uloženými spomienkami štyroch kráľovien, aby sa objasnili okolnosti ich smrtí. Ich vzťah je teda už od začiatku poznamenaný nedôverou a kontrastmi, čo je vždy dobrý základ pre postupné zbližovanie.

"V očiach mu blikala iskierka túžby, až som mala pocit, že pod jeho pohľadom vzbĺknem. V tej chvíli som vedela, že nechcem bozkávať nikoho iného. Ako ľudia môžu bozkávať cudzích ľudí s takou bezstarostnosťou? Bozkávať ich bez náklonnosti? Ako môžu robiť niečo také intímne, také odhaľujúce s niekým, po kom netúžia? Ostatní zlodeji a zlodejky s ľahkosťou využívali moc zvádzania, akoby tomu nepripisovali žiaden význam." (str. 320)

Text je prešpikovaný rôznymi vychytávkami typickými pre Kvadaru, no ak sa niekto vyžíva v detailných opisoch neznámeho univerza, mohol by byť sklamaný. Mne osobne vyhovuje menej opisov a viac akcie, ale uznávam, že niektoré prvky (napríklad spomínané komunikačné čipy) mohli byť priblížené o niečo viac. S niektorými oblasťami si zas Astrid Scholte dala väčšiu námahu - súčasťou knihy je i mapa štyroch kráľovstiev, charakteristika jednotlivých panovníčok a ich zákonov. Ak by sa niekto náhodou strácal v súvislostiach, úvod mu ľahko poskytne nápovedu. Štyri mŕtve kráľovné sú vítaným spestrením žánru young adult, preto dúfam, že nepôjde o jednorazovú hviezdičku, ale autorka nás poteší aj ďalším vydareným titulom.

Komentáře (0)

kniha Čtyři mrtvé královny recenze