Údolie smrti odrezané od sveta

recenze

Údolie (2020) / marcoz
Údolie smrti odrezané od sveta
Séria Bernarda Miniera pokračuje šiestou časťou a ústredný hrdina Martin Servaz sa znovu ocitne v spleti záhad, nebezpečenstva a otázok vystupujúcich z jeho minulosti. Francúzsky autor úvodným dielom Mráz nielenže predviedol razantný nástup kvalitného európskeho trileru, ale otvoril cestu aj ďalším dnes už známym menám, ako napríklad Franck Thilliez, Nicolas Beuglet či Niko Tackian. Údolie kráča v šľapajach svojich starších knižných súrodencov a fanúšikovia Minierovej tvorby tak dostanú presne to, na čo sú zvyknutí - starostlivo vybudovanú temnú atmosféru, podporenú záhadným prostredím, a kruté prejavy narušenej psychiky. Vyšetrovanie brutálnych vrážd s rituálnymi prvkami je navyše spojené aj so Servazovou dávnou láskou, čím príbeh získava na sugestívnosti.

"Pokoj panujúci v údolí a tmavá noc, do ktorej prenikali len krátke záblesky lampášov, mu dráždili nervy na nevydržanie. Kde je? Servaz cítil, že sa ho zmocňuje úzkosť. Jeho myseľ, pohltená tmou a tým lesom, sa obnažila až tak, že táto myšlienka sa v ňom usídlila. Prenasledovala ho predstava, že Marianne je celkom blízko, možno na niekoľko metrov od neho, možno v bezvedomí - a on prejde popri nej a nezbadá ju. Minúty plynuli, panika rástla. Musí ju nájsť. Teraz. Nemôže dopustiť, aby ju stratil po druhý raz. Tá nekonečná noc bola jedna z najdesivejších, aké zažil." (str. 59)

Mariannin záhadný telefonát uprostred noci prinúti Servaza vydať sa do mestečka v Pyrenejach, kde dochádza k rituálnym vraždám. Vzhľadom na to, že je Martin momentálne suspendovaný, musí sa pustiť do pátrania na vlastnú päsť. O to tiesnivejšie pôsobí celková atmosféra hlbokých lesov a výskytu bizarne pestrých postáv. Zoznámite sa s mníchmi ako vystrihnutými zo stredoveku, s náruživou psychiatričkou či gynekológom nenávidiacim ženy. Významnou súčasťou deja sú aj miestne zvyky a tradície, ktoré slúžia zároveň aj ako isté nápovedy pre pozorných čitateľov. Kláštor odrezaný od sveta je ako stvorený pre rozohratie hry plnej záhad, skrytých tajomstiev a neviditeľných nepriateľov. Tým mi Údolie pripomenulo slávne Meno ruže, no inak ide o moderný triler využívajúci všetky súčasné trendy. Potešilo ma, že do série znova po krátkej pauze zavítala aj kapitánka Irene Zieglerová. So Servazom tvoria zohratú dvojicu a aj teraz sa ukáže ako výnimočná vyšetrovateľka. Talent oboch aktérov rozpoznať pravdu v klbku lží a intríg pôjde až na doraz, pretože relatívne uzavretá komunita nemá rada prišelcov, čo im chcú nazerať do tanierov. Izolovanosť mestečka je ako voda na mlyn súčasnej situácii, keď i my sami máme obmedzené kontakty, o to lepšie sa dokáže čitateľ vcítiť do vnútra a konania postáv. Hlavnú zásluhu má na tom však samotný Servaz, zocelený skúškami a predošlými prípadmi. Miestami nájdeme o nich zmienku, čím si fanúšikovia série môžu nostalgicky pripomenúť Servazovu cestu až do pyrenejského údolia. Vzhľadom na to sa stal odborníkom na ľudskú psychiku aj vlastné skúsenosti a dobre si uvedomuje pominuteľnosť všetkého - dobrého i zlého. Aj preto sa s takou vervou usiluje zachrániť svoju lásku z mladosti a aspoň čiastočne napraviť minulosť. Bernard Minier volí pre svoje romány jednoslovné a pritom trefné názvy, čím mi pripomína napríklad Johna Grishama. Údolie prvýkrát odkazuje na prostredie, kde sa príbeh odohráva, a nie je to náhoda. V texte sa vyskytuje množstvo opisov majestátnych hôr a okolitých lesov, čím sa Pyreneje občas až personifikujú. A napriek hrôzam, čo sa v Aiguesvives dejú, máte chuť vydať sa po Servazových stopách a užiť si tamojšiu atmosféru na vlastnej koži.

"Vidím ho, aj jeho. Neodlišuje sa od ostatných. Pokladá sa za spravodlivejšieho, bezúhonnejšieho, menej skorumpovaného. Za lepšieho. Myslí si, že jeho pochybnosti, jeho otázky sú dôkazom jeho správnosti, jeho ľudskosti. Pokladá sa za hlboko, úprimne ľudského. Mýli sa. Je rovnako slabý a nehodný odpustenia ako ostatní. A tak ako oni neunikne trestu. Jeho city, osobná morálka, pokusy byť niekým dobrým ho nezachránia. Nestačí pokúšať sa. Prečo by mal uniknúť odplate?" (str. 361)

Ako zvyčajne využíva autor priestor aj na vyjadrenie rôznych postojov k aktuálnym spoločenským problémom. Iste si spomínate na obdobie "žltých viest", protestného hnutia, ktoré sa prehnalo Francúzskom v roku 2018 a ako vlna vyvolaná hodením kameňa do vody sa dostala aj do odľahlých končín krajiny. Údolie je nadpriemerný krimitriler, no v rámci série by som ho zaradil kdesi do stredu. Na popredných priečkach môjho osobného rebríčka tak naďalej zotrvávajú romány Mráz a Noc. Bernard Minier prišiel so svojou novinkou v správnom čase. Nielenže vo vás príbeh v zime vyvolá adekvátne mrazenie, bestsellerový autor navyše môže zdvihnúť záujem o literatúru v tejto náročnej dobe.

Komentáře (0)

kniha Údolie recenze