Priateľstvo až za hrob

recenze

Nejlepší lži (2020) / marcoz
Priateľstvo až za hrob
Romány pre mladých dospelých sa väčšinou orientujú na prvé lásky, sexuálne skúsenosti či problémy v rodine a škole. Ide o témy, ktoré zrejme nikdy neomrzia a dokážu osloviť širokú škálu čitateľov. Ak však chce nový autor či nová autorka zaujať a vydobyť si miesto medzi ostatnými známymi menami, musí priniesť niečo nové. A o to sa usiluje aj Sarah Lyu. Američanka s ázijskými koreňmi sa vo svojom debute odklonila od romantických línií a ponúka o niečo temnejší príbeh založený na smrti, neistote a manipulácii. Niekomu môže preto pripadať nevhodný pre mladších čitateľov, ale na druhej strane sa dá vnímať aj ako odstrašujúci príklad. Pretože priateľstvo je síce krásna vec, no v rukách nesprávneho človeka razom získa desivé kontúry.

"V srdci každého dobré klamstva leží pravda, povedala mi raz Elise. Tie najlepšie lži často skrývajú v sebe aspoň polovicu pravdy, prehodila len tak medzi rečou, akoby sme sa bavili o miešaní farieb. Dve rôzne farby krúživým pohybom spojíš do jednej, aby nikto netušil, kde sa končí pravda a kde sa začína lož, a z toho vzíde nová farba. Keď ma polícia odtiahla od Jackovho tela, posadili ma do zadnej časti sanitky, okolo pliec mi natiahli deku a pýtali sa ma, čo sa stalo. Ja neviem, presviedčala som ich. Neverili mi, ale ja som neklamala." (str. 16)

Najlepšie lži začínajú in medias res. Nezapodievajú sa vysvetľovaním, čo viedlo k zabitiu Jacka, napokon, na objasňovaní pozadia jeho úmrtia je postavená jedna z hlavných dejových línií. Na jednej strane je to zaujímavý úvod, na strane druhej na to dopláca celkové vyznenie románu. Ústredná postava a rozprávačka príbehu Remy čelí tragickej situácii, keď je jej najlepšia kamarátka Elise obvinená zo zastrelenia jej priateľa Jacka. Okolnosti neprajú zdravému rozumu, Remy sa zmieta medzi smútkom a zradou, nevediac, prečo k tomu došlo a ako sa má zachovať... Teda, aspoň tak by to malo byť. Lenže Remy nie je postavou, čo by napĺňala čitateľove očakávania. Napokon, sama často poukazuje na to, že Elise ju naučila pracovať s pravdou a klamstvom, a tak niekedy ani sama nevie, kde končia lži a začína skutočnosť. Dokonca ani jej smútok za Jackom, ktorého vraj milovala, nevyznieva veľmi intenzívne, viac ju trápi, čo bude s Elise... Priznám sa, ťažko sa mi vžívalo do deja aj do myslenia postáv. Úvodných cca 50 strán pôsobí roztrieštene, autorka akoby hľadala správnu cestu, akou viesť dej, akoby sa rozhodovala, či chce napísať detektívku pre mladých alebo sondu do vzťahov tínedžerov. Neskôr našťastie dôjde k ujasneniu zámeru a ľahšie naskočíte do rozbehnutého dejového vlaku. Ako som spomenul, Najlepšie lži sú v prvom rade príbehom o priateľstve, ktorého základy sú však narušené už od koreňov. Remy a Elise sa stretávajú vo chvíli, keď sa Remy rozchádza s priateľom, a je preto emocionálne rozladená. Aj to umožňuje Elise ľahšie preniknúť cez jej pancier a poskytnúť jej oporu. Tento moment hodnotím z hľadiska spracovania postáv nadmieru pozitívne, momenty utvárajúce vzťah medzi dievčatami sú to, čo udržuje príbeh nad vodou. Už od počiatku sa totiž Elise prejavuje ako tá aktívnejšia, expresívnejšia, pričom v Remy prebúdza jej spiacu odvážnejšiu stránku. V spoločnosti iných Reminých kamarátok sa však Elise správa celkom inak, a zatiaľ čo čitateľ šípi určité ťažkosi, Remy má, žiaľ, ešte stále ružové okuliare...

"Vykreslím im tú noc do najmenších detailov. Opíšem modriny na Elisinom pleci, slzy v jej očiach. Zniem unavene, takmer ako Elise, keď mi vypočítavala zoznam toho, čo jej otec počas rokov robil. Akoby som hovorila o niekom inom. Zúfalo si želám, aby som bola niekým iným, aby sa mi nič z toho nestalo. Aké čudné, rozprávať o tej noci pred ďalšími ľuďmi. Priznať pravdu. Vyriecť tie slová nahlas. Najmä keď som sľúbila, že o tom nikomu nepoviem." (str. 167)

Samozrejme, Elise nie je vykreslená ako bezohľadná egoistka. Ak to tak náhodou vyznelo, je nutné uviesť veci na pravú mieru. Sarah Lyu z nej neurobila prvoplánovú postavu bez kamarátov, čo sa zavesí na nešťastnú obeť. Aj jej konanie je pochopiteľné a náležite odôvodnené, takže nakoniec sa i vy sami zamyslíte nad skutočnými obeťami. Násilie má totiž mnoho podôb a nie každé je viditeľné voľnými očami. Najlepšie lži nie sú ľahkým čítaním, spracúvajú náročné témy a ich autorka sa predviedla dosť razantne na to, aby sme s ňou počítali aj v budúcnosti. Osobne by ma potešilo, keby sa viac povenovala aj špecifikám ázijskej komunity. V tejto knihe to bolo naznačené iba okrajovo, pričom ide (aspoň pre mňa) o zaujímavú tému. Verím tiež, že postupne si aj obrúsi svoj rozprávačský štýl a nájde rovnováhu medzi žánrovými presahmi. Ja ako čitateľ ju určite budem sprevádzať na jej spisovateľskej ceste a odporúčam to aj vám ????.

Komentáře (0)

kniha Nejlepší lži recenze