Oslava tridsiatky vo veľkom štýle

recenze

Klbko zmijí (2020) / marcoz
Oslava tridsiatky vo veľkom štýle
Znie to až neuveriteľne, ale Dominik Dán dosiahol krásnu hranicu tridsiatich kníh. Úctyhodný počet titulov nesvedčí iba o nevysychajúcej studnici nápadov, ale predovšetkým o živom záujme širokej škály čitateľov. Fanúšikovia dánoviek si už zvykli očakávať kriminálku s typickou žltou páskou v období letných dovoleniek a pred vianočnými sviatkami. Tentoraz sme si síce museli počkať až do polovice leta, ale oplatilo sa. Pätnásť rokov na literárnej scéne prinieslo romány zasadené do rôznych dekád, a hoci sa Klbko zmijí odohráva v roku 2009, jubilejným titulom akoby sa autor vracal ku koreňom. Okrem tradičnej vraždy a peripetií partičky detektívov sa totiž príbehom tiahne i jasný spoločenský odkaz a kritika politických pomerov.

"Veliteľ dvojice pristúpil k majiteľovi, natiahol ruku a z tesnej blízkosti mu strelil do čela. Barom sa rozľahol ohlušujúci výstrel, Vasilkovi odletela hlava dozadu. Stál pevne iba na jednej nohe, okamžite stratil rovnováhu, urobil polobrat, treskol na zem tesne vedľa barmana. Všetko sa odohralo tak rýchlo, že prevádzkar Robo ani nestihol zlodejov upozorniť na dôležitý detail - že ich majú nahratých na kamerách. Majiteľ herne Ivan Vasilko v ten večer tržbu nezrátal - nebolo čo. Navyše bol na mieste mŕtvy." (str. 43)

Autor nestráca nič zo svojho typického štýlu. Stránky knihy sú plné príslovečného humoru plynúceho z pevných vzťahov chlapcov zo stoštyridsaťjednotky, ale i z nadhľadu, akým Dán pristupuje k negatívnym črtám ľudského charakteru. To so sebou prináša svižné dialógy a prípad, kde opäť zohrajú kľúčovú úlohu nízke pudy. Tentoraz sú však podporené aj systémom, umožňujúcim zneužívať vlastné čierne diery, čomu zodpovedá aj obálka knihy. Sudcovské kladivko motivované finančnou injekciou dokáže zázraky a jeho praktiky a dôsledky sú citeľné aj v tomto románe. Práve preto zaraďujem Klbko zmijí k top dánovkám, nejde totiž iba o zábavné sprevádzanie riešením prípadu, ale reakciou na stále aktuálne dianie. To však neznamená, že si pri čítaní primerane neoddýchnete. Dominik Dán má vyvážený štýl a aj vážne veci dokáže podať s ohľadom na širokú čitateľskú obec. Za dlhé roky na našej scéne vie, čo jeho fanúšikovia chcú a žiadajú, a ešte ani raz ich nesklamal. A akým zločinom sa vlastne zaoberajú parťáci z Nášho Mesta? Ich cesty vedú od podsvetia až po pokrivených funkcionárov. Znovu sledujeme dve súbežné dejové línie, ktoré sa postupne pretínajú a odhaľujú širšie súvislosti. Vo svojej posteli je popravený okresný prokurátor a krátko nato je zastrelený aj kandidát na starostu. To samo osebe zaváňa politikou, no aj tí, čo sa neradi miešajú do panských huncútstiev, si prídu na svoje. Hlavne zásluhou ústredných hrdinov, ktorých tiež čakajú výrazné zmeny. Tridsať titulov si nesporne vyžaduje svoju daň ani naše obľúbené postavy nie sú všemocné. Nechcem veľa prezrádzať, ale ak poznáte deje predošlých kníh, viete si ľahko domyslieť, kto z vraždárov to má nahnuté...

"O cédečko už prejavil záujem aj vyšetrovateľ, čo bolo samozrejmé, ale ozvala sa aj dozorujúca prokurátorka, aj tá chcela vidieť celú lúpež a vraždu na vlastné oči. Nadšení tým neboli, no protestovať nemohli, všetky zainteresované strany v prípravnom konaní mali na cédečko právny nárok. Neboli nadšení, no nie preto, žeby boli lakomci, to určite nie, jednoducho dobre vedeli, že za obsah nahrávky ručia iba dovtedy, kým bude vo Váňovej plechovej skrini." (str. 123)

Klbko zmijí je pekným vyvrcholením autorovej tvorby. Síce to znie, akoby sa mal pratať do spisovateľského dôchodku (pevne verím, že má ešte kvantum inšpirácie pre ďalšie knihy), ale v tomto románe zúžitkoval všetky pozitíva svojich diel. V kriminálnej aj ľudskej rovine. Vstup do štvrtej desiatky zrejme nadviaže tam, kde sme skončili, záver knihy totiž ponechal otvorené dvierka. A ak si Dominik Dán udrží nastavenú latku, čaká nás ďalší literárny skvost.

Komentáře (0)

kniha Klbko zmijí recenze