Odľahlé končiny zahmlené zločinom

recenze

Mrtvý muž přichází (2018) / marcoz
Odľahlé končiny zahmlené zločinom
Paul Finch sa dostal na môj osobný pomyselný Olymp autorov psychotrilerov vďaka knihe Klub zabijáků. Čo kapitola, to zvrat, napätie sa dalo krájať a dej skvelo prepojil úvod série s novým prípadom. Čosi také sa dá len ťažko prekonať a román Mrtvý muž přichází je skutočne oproti predošlému ľahší variant. Mark Heckenburg predsa len nie je zo železa a aj keď má opäť dočinenia so šialeným psychopatom, podobnú nálož ako naposledy by už nemusel rozdýchať tak rýchlo. Aktuálna časť série je svojím spôsobom osobitá, pretože sa odohráva mimo zavedeného prostredia aj väčšiny postáv, na ktoré sme zvyknutí. Vo väčšej miere sa stretneme aspoň s Heckovou bývalou nadriadenou Gemmou, ktorá má priamu spojitosť so zločinom, ktorý Mark vyšetruje na svojom novom pôsobisku.

"Celou dobu se zdálo, že usiluje o sebezdokonalení: ustavičně poupravoval a měnil svoje metody, a to natolik, že v počátcích vyšetřování, než se do něj Gemma zapojila, si policejní sbor nebyl jistý, jestli má opravdu co do činění se sériovým vrahem. Nebýt toho, že Cizák všem obětem po smrti brutálně vypíchal oči, což se stalo takovým jeho podpisem, možná by vyšetřovali jednotlivé případy zvlášť." (str. 93)

Heck sa z pozície jedného z najlepších detektívov oddelenia sériových zločinov v Londýne presunul do nehostinného, zahmleného a odľahlého prostredia severu. Nové miesto sa malo vyznačovať pokojom, stereotypným plynutím času a miernymi šarvátkami medzi miestnym obyvateľstvom. To sa aj splnilo, ale len do chvíle, kedy dôjde k útoku na dve mladé turistky. Heck vďaka zmienke o melódii Sinatrovej piesne spozornie a kontaktuje Gemmu, aby sa s ňou poradil o prípade Cudzinca, sériového vraha vyčíňajúceho pred desiatimi rokmi. Bola to práve Gemma, komu sa ho vtedy podarilo postreliť, no jeho telo nikdy nenašli. A tak Heckova niekdajšia šéfka prichádza za ním, aby spoločne rozlúskli staro-nové zločiny. Námet románu je pomerne jednoduchý a jasný, je ukážkou zvládnutého remesla, ale neprináša prakticky nič nové. Je to škoda. Akoby si Paul Finch potreboval oddýchnuť od prílišného napätia a priklonil sa viac k tradičnej kriminálke. Čo sa mu však nedá uprieť - a robí to jeden z najvýraznejších prvkov diela - , je atmosféra, ktorá priam žije a dýcha ako osobitná postava.

"Heck uhnul tak prudce, že jeho čtyřkolka chvíli jela po dvou kolech a hrozilo, že se převrhne. Zoufale manipuloval řízením, dokud se nevrátila na všechna čtyři. Vyjel do svahu nalevo, jeho protivník také. Řítili se vedle sebe, čtyřkolky se bokem skoro dotýkaly. Jak terén střídavě klesal a stoupal, od kol jim odletovaly hroudy a drny. Heck se pootočil a spatřil vrahovu masku a zuřivé oči, které na něj skrz otvory v černé kůži zíraly s nelidskou divokostí. Hnali se v tom fascinujícím sepětí kupředu, ani jeden se nedíval, kam jedou, a vteřiny míjeli." (str. 238)

Autorovi sa dokonale podarilo vystihnúť charakter prostredia. Vďaka jeho opisom (ktorých je v texte možno až priveľa) sa viete ľahko vcítiť do dejiska plného hmly, ťažkých mračien, močiarov a samoty. Fanúšikovia príbehov zasadených do špecifického priestoru budú určite jasať, je to odklon od tradičných miest či vidieka. V tomto smere zvolil Paul Finch správny krok, Mrtvý muž přichází tým získal na originalite a predsa len sa čímsi odlíšil od ostatných častí série. Pozorní čitatelia (a najmä tí, ktorí sa venujú danému žánru) v texte iste nájdu náznaky, ktoré ich dovedú k odhadom možného páchateľa. Ako sa ukáže, nič nie je náhoda, autor má príbeh premyslený a ten drží pokope napriek dekáde, ktorá ho ohraničuje. Bolo celkom príjemné pozrieť sa viac aj na Gemminu minulosť, ide napokon o dôležitú postavu v Heckovom osobnom aj pracovnom živote. Mark Heckenburg potvrdzuje status neohrozeného zástancu práva a spravodlivosti, hoci dúfam, že sa ešte vráti do starých koľají.

Komentáře (0)

kniha Mrtvý muž přichází recenze