O zradách, závisti, paranoji aj pádoch

recenze

Dezilúzia (2019) / Lucia007
O zradách, závisti, paranoji aj pádoch
Dezilúzia je drsné rozprávanie inšpirované skutočnými udalosťami, ktoré s vami zamáva a otvorí vám oči. Aj takto môže u niekoho vyzerať realita bežných dní. Príbeh o priateľstvách, nádeji, šťastí a nešťastí.

Poznáte ten pocit, keď ovplyvnený atmosférou, alkoholom, drogami a pýchou začínate mať pocit, že všetci naokolo sú zrazu akísi menší? Že na vás nikto nedočiahne a už nikdy to nebude inak?

Daysona – ktorý dostal meno po strýkovi a na Slovensku ho všetci aj tak volali Dano - tento pocit dobehol a jeho život na Orave sa v okamihu ocitá v troskách. Aby unikol pred zodpovednosťou a spomienkami, odchádza zo Slovenska pracovať na Floridu do hotela tety Ruth. Je však ako hlodavec, ktorý sa neúspešne snaží uniknúť z neustále sa točiaceho kolesa... Len čo trochu vybočí, je späť. Drogy, zábava, dílovanie... a láska.

Bol som v tejto chvíli nesmierne šťastný. Konečne nájdený, nepolapiteľný, v prúde rýchlo ubiehajúceho života. Jeden múdry človek mi však raz povedal: „Nehľadaj rozptýlenia, ktoré dokážu rozptýliť celý tvoj život."
Myslím, že mal pravdu.

Dezilúzia je príbeh o mladých a pre mladých, ktorí žijú voľnejším životom. Bezstarostne, neraz divoko a šialene...no rovnako citlivo vnímajú každodenný život. Jeho odtiene, lásky aj bolesti. Smútky i radosti. Nádej, zradu.

Sťažka som otvoril oči a rukou naprázdno zamával smerom k oknu, cez ktoré prenikalo prudko blikajúce modrosivé svetlo z veľkej elektronickej reklamy vyvesenej priamo oproti mojej obývacej strane izby. Chvíľu som len s pozdvihnutou hlavou hľadel do nepríjemných zábleskov, no potom som sa z čerstvej dezorientácie po prebudení už celkom spamätal a pretrel si oči. Nemohol som vedieť, že si tu každý na noc zaťahuje závesy. Telefón ukazoval 22.28. Sťažka som si vydýchol, pretože ráno som mal vstávať do práce, ale bolo už príliš veľa hodín na to, aby som ešte niekam zabehol. Väčšinou totiž moje večerné výlety končili pod obraz. Najlepšie by bolo len tak vyjsť na terasu, no v tejto chvíli mi napadlo, čo spomínala teta Ruth o bazéne vo večerných hodinách. Dostanem sa doň iba ja a tí, ktorí sú ubytovaní v apartmáne vedľa, ktorý, na moje šťastie, stále nie je dostavaný. Vlastne aj ten môj má ešte čo-to do cieľa.
Stále trochu rozospatý som zívajúc vyšiel cez posuvné dvere von a môžem odprisahať, že tam bolo väčšie teplo ako vnútri.

Komentáře (0)

kniha Dezilúzia recenze