Nikto nie je bez viny

recenze

Auris (2021) / marcoz
Nikto nie je bez viny
Novinka, pod ktorou je podpísaný aj Sebastian Fitzek, nesie všetky znaky jeho rukopisu, hoci autorom je Vincent Kliesch. Ťažko povedať, kde končí štýl jedného a začína štýl druhého, pretože nebyť zmienky o Vincentovi, ani by ste netušili, že Sebastian poskytol pre román iba námet. Ten je typický pre nemeckého bestselleristu a jeho fanúšikovia si opäť prídu na svoje. Ústredné duo tvoria postavy, ktoré by sa za normálnych okolností zrejme nikdy nestretli. Lenže kto číta Fitzekove knihy, vie, že sa málokedy vyznačujú "normálnosťou". Páčilo sa mi, že sme sa konečne odklonili od duševných problémov a v centre deja sa ocitol expert na akustickú analýzu. Forenzný fonetik Hegel dokáže na základe pár viet odhadnúť široké spektrum informácií o danom človeku a je neoceniteľným prínosom pre políciu. Až do chvíle, keď sa sám stane vrahom...

"Ani raz sa nepokúsil odvrátiť najvyšší trest, no o motíve a mieste spáchania zločinu vytrvalo mlčí. Pivnicu v jeho dome, kde našli brutálne znetvorené telo, po znaleckej obhliadke ako miesto činu vylúčili. Napriek Hegelovmu priznaniu a drvivému dôkaznému bremenu zákonite vystala otázka, ako je možné, že jeden z najinteligentnejších mužov v Berlíne a skúsený policajný expert zavraždil neznámu tuláčku, s ktorou podľa všetkého nebol v žiadnom vzťahu. Spáchal fušerskú transparentnú vraždu. Jule sa to celé zdalo nezmyselné." (str. 42)

Druhou hlavnou postavou je rozhlasová moderátorka Jula, produkujúca vlastný podcast venujúci sa odhaľovaniu justičných omylov. Vedie ju k tomu osobná trauma, keď bola znásilnená neznámym mužom počas svojho pobytu v Argentíne. Podľa zistení tamojšej polície sa za ním skrýval jej brat Moritz, ktorý si po priznaní vzal život a predurčil tým Julu na nekončiace utrpenie, zasahujúce do jej práce i vzťahov. Keď sa Jula naplno ponorí do pátrania po pravde v prípade Matthiasa Hegela, okamžite sa stane terčom neznámeho človeka, ktorý jej chce zabrániť vo zvolenom smerovaní. Tým ju však len utvrdí v tom, že je na správnej stope, a púšťa sa do preverovania pozadia vraždy bezdomovkyne s ešte väčšou vervou. Auris - ako Hegela prezývajú podľa latinského výrazu pre ucho - nemá ale najmenší záujem zhovárať sa s pofidérnou novinárkou, no situácia sa zmení, keď Jula začne stúpať skutočnému páchateľovi na otlak a Hegel získa nádej, že by sa naozaj mohol zbaviť obvinenia. Nad jeho blízkymi však visí hrozba a na vlastnej koži ju pocíti aj Jula. Keďže sa prejaví ako veľmi neposlušná žena, utajený kriminálnik si vezme na paškál jej mladšieho nevlastného brata... Znie to ako dobre rozohraná partia pre vydarený triler, čo poviete? Príbeh pekne odsýpa, Kliesch zachováva štýl krátkych kapitol z rôznych uhlov pohľadu. Jula hrá vzhľadom na svoje pátranie, samozrejme, prím, no viac ma bavili kapitoly venované Hegelovmu pobytu vo väzení, najmä jeho konfrontácia s najdrsnejším kápom. Hegel pôsobí spočiatku sympatickejšie ako Jula, no postupne som mal problém nájsť si k nim obom cestu. Víťazne, čo sa konania a celkového vyznenie postáv týka, zo súboja u mňa vyšiel Julin nevlastný brat Elyas. Aj on má síce čo-to na rováši, ale keď príde na lámanie chleba, prejaví sa ako odvážny a morálny chalan. Dej je pomerne priamočiary, nestrácate sa v ňom a nečaká na vás až toľko zvratov, ktoré by v konečnom dôsledku pôsobili príliš neuveriteľne. To však neznamená, že na vás žiadne nevyskočia! Hoci ako priaznivec Fitzekových románov musím povedať, že dva záverečné šoky som predpokladal už vopred, takže ma až tak neohúrili. Každopádne sú skvelým základom pre pokračovanie, pretože - hurá, konečne! - sa Sebastian nechal ukecať na sériu. Žeby Klieschovým pričinením?

"Chlapec sa pozrel na svoje poodierané zápästia, pripevnené železnou reťazou k oceľovému strmeňu v podlahe. Nedokáže odstrániť reťaz ani vytrhnúť strmeň zo zeme. Najslabším miestom sú kožené remene okolo zápästí. Sú síce odolné a pevne zviazané, ale napriek tomu mu poskytujú dostatok priestoru na pohyb - môže si ľahnúť alebo použiť vedro na toaletu. Ak sa mi ich podarí rozstrapkať, možno sa budú dať pretrhnúť. Elyas sa rozhliadol. V dosahu nevidel nič s ostrými hranami, čím by mohol poškodiť pevný kožený remienok. V zúfalstve použil zuby, ale čoskoro zistil, že si ich skôr vylomí, než poškodí kožu." (str. 151-152)

Autori si nechávajú otvorených niekoľko zadných dvierok, hoci príbeh je viac-menej uzavretý. Do myslí čitateľov však šikovne zasejú semienka zvedavosti, akým smerom sa môžu uberať osudy Hegela a July, no dúfam, že neskôr všetko priveľmi neprekombinujú a dej bude dávať zmysel a neskĺzne k zníženej autenticite. Tiež verím, že sa ponoríme hlbšie do problematiky forenznej fonetiky a Matthias nám odhalí viac zo svojho nevšedného talentu. Auris je triler, ako sa patrí, i keď pri dvoch menách na obálke som čakal čosi iné ako typickú fitzekovku. Azda sa Vincent Kliesch prejaví vo väčšej miere, nadanie na to nepochybne má.

Komentáře (0)

kniha Auris recenze