Nemecký Švejk prekračuje hranice času

recenze

Tyll (2019) / marcoz
Nemecký Švejk prekračuje hranice času
O postave Tylla som až do vydania románu Daniela Kehlmanna netušil. Škoda, prejavil sa ako svojrázny hrdina, presahujúci dobu, kedy pravdepodobne žil, aj tú, do ktorej je zasadený dej knihy. Tyll Ulenspiegel sa totiž podľa všetkého narodil do 14. storočia, zatiaľ čo autor diela ho necháva pohybovať sa na bojiskách tridsaťročnej vojny (17. storočie). Hoci stredovek ponúka veľa zaujímavých motívov, preniesť známu postavu nemeckého folklóru do "budúcnosti" hodnotím ako dobrý krok. Priezvisko Ulenspiegel je totiž zložené zo slov Eulen - sova (symbol múdrosti) a Spiegel - zrkadlo (ktoré Tyll nastavuje druhým). A obdobie bojov o moc pod pláštikom náboženstva poskytuje veľký priestor prepojeniam so súčasnosťou.

"Tyll sa do tanca tak vžije, tancuje s takou istotou, že Nele pri pohľade naňho takmer zabudne, že v tej piesni ide o jeho otca, mlynár sa rýmuje so slovom zvonár, diabol so slovom nadol, peklo so slovom stieklo a nos s nocou, lebo to slovo sa neustále opakuje: temná noc, čierna noc, čarodejná noc. Od piatej strofy spieva Gottfried o súdnom procese - o prísnych a bezúhonných sudcoch, o milosti Božej, o treste, ktorý nakoniec dostihne každého zloducha, zatiaľ čo diablov rev derie sa do ucha..." (str. 120)

Veľmi skoro prídete na to, že Tyll je i sám osebe veľmi rozporuplná postava a Kehlmannovo časové prispôsobenie jeho peripetií v kontexte správania tejto postavy je iba špičkou ľadovca. Kaukliar, rebel, múdry blázon, klaun "naruby" - Tyll má mnoho podôb a autor ich využíva naplno. Aspoň pokiaľ to môžem posúdiť vzhľadom na pestrosť deja, situácii, v ktorých sa ocitá, a osôb, s ktorými sa stretne. Zaujímavé pritom je, že nie vždy je Tyllova prítomnosť nutná či opodstatnená, občas príde na scénu nečakane, akoby len striehol v zákulisí na chvíľu, keď bude mať jeho výstup čo najväčší efekt. O to viac však miestami vyznie jeho zapojenie a celková sila danej pasáže. A nie vždy dokonca zanechá pozitívny dojem! Tyll totiž nie je hrdina v pravom slova zmysle. Aby mohol dôsledne poukázať na nezmyselnosť zákona či morálne poklesky ľudí, musí sa sem-tam uchýliť aj k menej príjemným činom. Nemožno sa mu však čudovať, čitateľ navyše drží tomuto prota.-anta-gonistovi palce. Tyll bol svedkom popravy svojho otca jezuitmi za čarodejníctvo. Už len to je silný základ pre rozvíjanie témy boja proti predsudkom, poverčivosti, všeobecnému nerozumu a náboženským praktikám. Tridsaťročná vojna pritom poskytuje skvelý rámec pre všetky námety, pretože Tyll sa dostáva ako herec, spevák a tanečník do živého kontaktu s každou spoločenskou vrstvou. A ukazuje starú známu pravdu, že hodnota človeka sa skrýva predovšetkým v jeho vnútri. V pamäti vám utkvie určite viacero Tyllových príhod, u mňa je to napríklad jeho "vyliečenie" pacientov trpiacich morom, predvádzanie povrazolezectva či snaha dolapiť draka. Tyll sa prakticky iba snaží prežiť vo svete plnom krvi, túžby po moci a neistoty, pričom využíva prvky mágie, prírodných vied a ľudské slabosti.

"Dôležité je dívať sa, rozumieš? Nič nie je dôležitejšie: Pozri sa! Snaž sa človeka pochopiť. Až také ťažké to zas nie je. Ľudia nie sú zložití. Nechcú nič mimoriadne, ibaže každý chce to, čo chce, nejako inak. A keď raz pochopíš, ako človek niečo chce, tak stačí, keď budeš chcieť to čo on, a tvoje telo sa pridá, potom sa hlas zmení sám od seba a aj oči budú hľadieť správne. Samozrejme, treba cvičiť. To treba vždy. Cvičiť a cvičiť a cvičiť. Tak ako musíš cvičiť chôdzu po lane alebo chôdzu na rukách, či ešte dlho cvičiť, kým vo vzduchu udržíš naraz šesť loptičiek..." (str. 238)

Čítanie tohto diela si vyžaduje o niečo sústredenejšiu spoluprácu. Nejde totiž o lineárne rozprávanie, v deji sa prelína realita s fantáziou, raz sa bavíte, inokedy spomalíte pod vplyvom filozofovania. Tyll je príliš slobodomyseľný, aby sa dal ľahko zaškatuľkovať či označiť presným pojmom. Je každým a zároveň nikým, hlása zdravý rozum, no on sám koná občas bezhlavo, nikde sa dlho nezdrží, ale nevyhne sa nadväzovaniu vzťahov. Tyll je historická fikcia a tak ju aj treba vnímať. Nemecký folklór u nás nie je veľmi známy, ale vďaka Danielovi Kehlmannovi sa vyplní aj táto diera na trhu. A ak aj náhodou nepatríte - rovnako ako ja - k znalcom germánskeho kaukliara, neznamená to, že si neužijete jeho výčiny. Nastavovať zrkadlo ľuďom a ich pohnútkam je predsa vždy zábava. Nehovoriac o šikovne spracovanej obálke s výrezmi písmen Tyllovho mena. To jednoducho musíte mať!

Komentáře (0)

kniha Tyll recenze