Ľahostajnosť času voči rodinným drámam

recenze

Holandský dom (2020) / marcoz
Ľahostajnosť času voči rodinným drámam
Vydavateľstvo Tatran pokračuje v úspešnej tradícii vydávania kníh svetového formátu a prináša slovenským čitateľom román nominovaný na prestížnu Pulitzerovu cenu. Ann Patchettová síce v našich končinách nepatrí medzi známe mená, no má na svojom konte množstvo zaujímavých kníh, svietiacich na priečkach bestsellerov. Holandský dom predstavuje peripetie súrodencov Dannyho a Maeve, tiahnuce sa piatimi desaťročiami. Pritom rozsahovo nie je vôbec veľký, autorka dáva prednosť kvalite pred kvantitou, čo sa odráža aj v jej štýle. Je veľmi nevšedný, okamžite ma ním vtiahla do svojho sveta, kde sa prelína krutá realita s rozprávkovosťou. Občas mi pripomenula velikánov magického realizmu, inokedy zas úvahy existencialistov. Križovatky života a času sú totiž neoddeliteľnou súčasťou tohto originálneho príbehu.

"Keď sa Andrea s dievčatami presťahovali do Holandského domu a Maeve sa vrátila do školy, s otcom sme sa zblížili. Odjakživa sa o mňa starala sestra, no keď odišla, otec sa začal nečakane zaujímať o moje domáce úlohy a basketbalové zápasy. Nikomu ani nenapadlo, že by úlohu, ktorú v mojom živote zohrávala Maeve, mohla zastávať Andrea. Otázka v skutočnosti znela, do akej miery môžem ako jedenásťročný žiť bez dozoru dospelých." (str. 42)

Dvadsať kapitol vás prevedie osudmi Conroyovcov, ktorí sa po vojne nasťahujú do Holandského domu. Ten kedysi obývala rodina Van Hoebeekovcov, po ktorých získal meno a museli ho opustiť pre zlú finančnú situáciu. Nádej, že novým majiteľom prinesie viac šťastia, netrvá dlho. Po odchode matky sa deti musia zmieriť s novou macochou a jej dvoma potomkami, ktorí sa nielenže veľmi rýchlu udomácnia v novom prostredí, ale prevezmú nad ním aj kontrolu. Andrea sa čoskoro stáva hlavou rodiny a nevlastné deti sú jej na príťaž. Ich ďalšie kroky preto smerujú mimo domu, nesúc si so sebou detské traumy a nepochopenie najbližšieho okolia. Staršia Maeve a mladší Danny netušia, že ich niekdajší domov bude s nimi prepojený aj naďalej. Klišé ohľadom nevyspytateľných ciest osudu sa v tomto prípade napĺňa do posledného písmena a na čitateľa čaká rozmanitý zážitok pri spoznávaní ich cieľa. Ann Patchettová zvolila zaujímavú kompozíciu rozprávania. Názov naznačuje, že dušou príbehu je samotný dom, rozprávačom je Danny, no na obálke sa vyníma mladé dievča, s najväčšou pravdepodobnosťou Maeve. Apropo, obálka. Som rád, že vydavateľstvo ponechalo pôvodnú grafiku, pretože ide o skutočne peknú kúsok. Dievčina akoby priamo odkazovala na maľby holandských majstrov, okrem toho jeden konkrétny obraz je aj súčasťou deja, keďže na dianie obyvateľov domu sa pozerajú portréty Van Hoebeekovcov. Pre Dannyho je Maeve strážnym anjelom a po čase si uvedomíte, kto je skutočným protagonistom knihy. Optika priameho rozprávača je skôr prostriedkom než sondou do vnútra postavy, no svoju funkciu plní viac než dostatočne. Keďže príbeh zahŕňa niekoľko desaťročí, čaká vás tiež striedanie časových rovín. Aj tu sa prejavila autorkina znalosť človeka, pretože spomienky sú zvláštnym fenoménom a udalosti sa nemuseli odohrať vždy tak, ako si ich pamätáme. Nespoľahlivosť pamäti je prvkom, s ktorým by mal čitateľ počítať. A ak na to nebude dbať, o to väčšie bude napokon jeho prekvapenie a prehodnotenie prečítaného.

"Krivdy, ktorými sa jedna proti druhej previnili Maeve a Celeste, boli po všetkých tých rokoch bezpredmetné. Nemali sa rady už zo zvyku. Nemohol som si pomôcť, no bol som presvedčený, že keby sa stretli len ony dve nezávisle odo mňa, výborne by si rozumeli. Na začiatku to skutočne tak bolo. Obe boli múdre, vtipné a nekonečne oddané. Tvrdili, že ma ľúbia viac než ktokoľvek iný, nikdy si však nepripustili, ako veľmi ma ničí, keď sa navzájom kritizujú. Vinil som z toho obe. Mohli s tým konečne prestať. Mohli sa rozhodnúť, že zakopú vojnovú sekeru. Ale neurobili to a ďalej si pestovali svoju zatrpknutosť." (str. 184)

Holandský dom je román o rodinných vzťahoch, odpustení a pohnútkach, ktoré dokážu človeka priviesť až na hranice možností. Po dynamickom úvode síce trochu zvoľní tempo, ale ide iba o povestné ticho pred búrkou, pretože udalosti opäť rýchlo naberú spád, reprezentovaný prienikom do mysle a pocitov postáv. Odhaľovanie tajomstiev a zmena uhlov pohľadu na rôzne situácie sa dejú prirodzene, akoby išlo o skutočnosť a nie fantáziu Ann Patchettovej. A to je nepochybne ďalší pozitívny prvok tohto rozjímavého, dojemného románu.

Komentáře (0)

kniha Holandský dom recenze