Keď rodičia nemajú čas na svoje deti...

recenze

Pepína z Longitálu (2018) / Lucia007
Keď rodičia nemajú čas na svoje deti...
Novinka skvelej ilustrátorky detských knižiek a spisovateľky Petry Hilbert Pepína z Longitálu je rozprávanie o dievčatku, ktoré žije v dome na kopci neďaleko jedného veľkomesta. Otec spisovateľ a mama novinárka majú stále veľa práce a nikdy nie sú doma. Pepínin svet preto tvorí kamenný dom, divotvorná záhrada rastúca na jeho streche a podivuhodní susedia.

Jej snovému pohľadu na svet kontruje rozprávanie babky Katinky, ktorej drsno-vtipné príhody prenesú malého čitateľa do doby, keď sa žilo úplne inak.
Treťou líniou je rozprávanie Pepíninho otca, Ferdinanda Mráčika, ktorý sa práve vrátil z výpravy po Afrike a na pobyt doma si akosi nevie zvyknúť.

Pepína z Longitálu je čarovné, drsno-vtipné rozprávanie najmä pre deti, ale nielen deti. Knihu si chcela Petra aj sama ilustrovať, žiaľ, nestihla. V marci 2017 totiž zomrela po ťažkej chorobe.
„Keď ochorela, a ono to nebola len nejaká chrípka, alebo angína, aj vtedy trpezlivo ťukala do klávesnice, aby to všetko postíhala a aby Pepínu dokončila. Aj keď bola veľmi chorá, skoro nikto o jej boji o život nevedel. To niekedy hrdinskí ľudia robia. Nepovedia o svojich trápeniach skoro nikomu a potom sa len tak znenazdajky zmenia na motýľa. Keď príde jar a práca je hotová, odletia si do neba, odkiaľ na nás dávajú pozor. Tak to spravila aj ona,“ popisuje jej dobrá priateľka Tamara Šimončíková Heribanová.

Podľa Petrinho želania text dopĺňajú obrázky talentovanej Marie Makeevy, ktorá sa narodila v Rusku. Petrina sestra Paula ju pozvala do Bratislavy, odovzdala jej obrovský album plný fotografií so všetkými, ktorí sa objavia v tejto knihe. Ukázala jej miesta, kde vyrastali, porozprávala jej o ovečke, mačke, lišiakovi, o zázračnej záhrade, o mame novinárke, otcovi spisovateľovi, o láske. Ukázala jej Bratislavu, náš hrad, lužné lesy, vinice, Devín, celý Longitál, ukázala jej všetko, čo Petra milovala.
A potom dotvorila knihu nádhernými ilustráciami.

„Dospelým sa to niekedy stáva. Pre všetky povinnosti a dôležitú prácu zabudnú, že raz boli deťmi! A tak večer, vždy, keď môj syn zaspal, sadla som si za počítač a písala o Pepíne a o jej svete, na ktorý už nechcem nikdy zabudnúť,“ vysvetľuje Petra Hilbert.

Komentáře (0)

kniha Pepína z Longitálu recenze