Hunter na love ďalšieho sériového vraha

recenze

Nočný lovec (2020) / marcoz
Hunter na love ďalšieho sériového vraha
Chris Carter patrí k autorom, ktorí na poli psychotrilerov ponúkajú to najlepšie zo súčasnej americkej tvorby. Nájdeme v nich hrdinu ako vystrihnutého z noirových filmov, dôslednú prácu kriminialistov, prefíkaného páchateľa a hlavne fungujúcu ťaživú atmosféru. Robert Hunter sa svojou temnou minulosťou a zanietenou túžbou po spravodlivosti ľahko vyrovná trendovým severským náprotivkom, no na rozdiel od nich si stále dokáže zachovať určitý šmrnc, ktorý ho robí charizmatickejším a bližším čitateľovi. Po Dvojitom kríži a Katovi prichádza tretí prípad s názvom Nočný lovec. Samozrejme, jednotlivé diely sa dajú čítať aj samostatne, ale vždy je lepšie pohrúžiť sa do nich postupne, hlavne preto, že tak môžeme sledovať vývoj ústrednej postavy. Hneď v úvode knihy totiž bude musieť Hunter čeliť šoku, ktorý naštartuje celé vyšetrovanie.

"Oči ho pálili, akoby mu do nich niekto hodil hrsť piesku, a pálčivá bolesť, ktorá začala v zadnej časti hlavy, sa rýchlo šírila. Snažil sa prestať myslieť na ženinu tvár zachytenú na fotografiách z miesta činu, ale márne. Oči vypleštené od hrôzy, spuchnuté pery zošité hrubou niťou. Prebrala sa opustená v prázdnom mäsiarstve a pokúšala sa krikom privolať pomoc? Preto sa jej niť okolo pier zarezala tak hlboko? Driapala si ju v panike z úst? Bola pri vedomí, keď jej vrah vložil do tela bombu a zašil ju tam? Otázky sa naňho valili ako príbojové vlny." (str. 39)

Carter sa ani tentoraz nebojí zájsť do krajnosti a znovu predstavuje vraha so zvrátenou túžbou kruto ublížiť nevinným obetiam. Lovec sa navyše vyžíva v strachu plynúcom z vedomia, že dotyčná osoba nemá najmenšiu šancu na útek a dokonca sama prispeje k tomu, že sa jej pobyt na tomto svete čoskoro skončí. Občas preto natrafíte na scény s pomerne explicitným násilím, ale sú využité funkčne a zvýrazňujú naliehavosť vyšetrovateľov dolapiť páchateľa skôr, než mu padne do rúk ďalšia žena. Práve na tie sa Nočný lovec zameriava, aj keď je nutné dodať, že nepriamou obeťou jeho vyčíňania sa stane aj dobre známa postava. Román začína zhurta a motivácia detektívov je o to väčšia. Novou posilou sa stáva súkromná detektívka Whitney Myersová, sebavedomá, odhodlaná profesionálka, ktorú priviedli na stopu vrahovi vlastné pohnútky. Zároveň sa potýka s osobnými problémami, poznačenými nevydareným koncom prípadu, čo ju pripravil o miesto v zbore. Myersová je skvele vykreslenou postavou, medzi ňou a Hunterom to prirodzene iskrí. Priznám sa, podvedome som očakával, že autor sa konečne nad svojím hrdinom zmiluje a dopraje mu v ľúbostnom živote aspoň trochu šťastia, ale zároveň som bol pripravený na to, že je ešte asi priskoro čakať podobné vyústenie. Ako to dopadne, vám neprezradím, poviem len toľko, že spracovanie tohto motívu bolo adekvátne stavbe celého prípadu. Nemenej dôležitou ženskou postavou je aj Hunterova nová nadriadená. Obaja si musia zvykať na spôsob práce toho druhého, nápomocný sa ukáže spoločný cieľ - snaha dopomôcť víťazstvu dobra. Každý dobrý triler stojí a padá na nepriateľovi, pričom tentoraz ide o chlapa, ktorý narúša osobný priestor svojich obetí a vyznieva o to nebezpečnejšie. Samotné vyšetrovanie a jeho hľadanie však oproti predošlým dielom série pôsobí o čosi jednoduchšie. Každá stopa totiž vyjde naprázdno a nebyť určitého vrahovho kroku, zrejme by ho Hunter ešte dlho nechytil. Samozrejme, nielen Hunter. Ako zvyčajne mu sekunduje parťák Garcia, jeho opak, čo sa týka rodinného života a istých hodnôt. Počiatočné rozpaky a nesúlad už prekonali a teraz dokážu spolu fungovať ako dobre naolejovaný stroj. Oceňujem, že v Nočnom lovcovi sa už Garcia nedostal do priameho ohrozenia páchateľa - stalo by sa z toho klišé -, ale to zas neznamená, že sa v nebezpečenstve neocitne iný člen tímu...

"Vrátila sa do spálne a rozhliadla sa ešte raz po miestnosti, až potom oprela pálku o nočný stolík a vliezla späť do postele. Zhasla lampu a zachumlala sa pod prikrývku. Sotva zatvorila oči, zježili sa jej všetky chĺpky na tele. Akýsi hlboko skrytý inštinkt k nej vyslal náhle varovanie - ako senzor signalizujúci hroziace nebezpečenstvo. Cítila, že v miestnosti nie je sama. Bol tam ešte niekto. A vtedy ho začula. Nie to cvakanie za dverami, čo ju vytrhlo zo spánku, ale chrapľavý šepot, ktorý sa ozval z jediného miesta, ktoré neskontrolovala. "Zabudla si sa pozrieť pod posteľ." (str. 199)

Chris Carter mal ako kriminálny psychológ priamy kontakt so sériovými vrahmi, aj preto sú jeho texty autentické a uveriteľné. V súčasnosti je spisovateľom na plný úväzok, ale svoje skúsenosti zúročuje aj s odstupom času. Temné ľudské pudy sú napokon nevysychajúcou studňou námetov, a tak sa ešte v rámci série s Robertom Hunterom máme na čo tešiť.

Komentáře (0)

kniha Nočný lovec recenze