Farbistý kontrastný svet modernej indickej ženy

recenze

Umelkyňa s henou (2021) 5 z 5 / marcoz
Umelkyňa s henou

Horúce letné dni sú ako stvorené pre knihy, ktoré vás prenesú do exotických krajín a podnietia vo vás túžbu vycestovať za dobrodružstvom. Prirodzene, pohľad turistu je diametrálne odlišný od domáceho obyvateľstva, čo je aj prípad hrdinky románu Umelkyňa s henou. Názov vystihuje jej zameranie, ale ani zďaleka neobsiahol jeho neobvyklú pestrosť. Tá sa prejavuje v rôznych smeroch, či už v atmosfére Indie spojenú s priehrštím farieb, chutí a vôní, alebo vo vykreslení charakterov postáv a miestnych tradícií. Práve tie sú základným kameňom a aj kameňom úrazu. Alka Joshi sa totiž podujala poslať svoju hlavnú postavu na strastiplnú cestu za nezávislosťou, no zanechať vžité zvyky a pretrhnúť putá s rodinou je ťažšie, ako sa zdá. Minulosť totiž nespí a vždy si nájde spôsob, ako sa znovu nečakane ohlásiť.

"Svokra sa o moje telo starala rovnako usilovne ako o svoju záhradku s liečivými bylinami - zúrodňovala pôdu, siala semienka, slabým rastlinkám dodávala živiny. No trpezlivá starostlivosť mojej sás nepriniesla jej synovi to, po čom najväčšmi túžil. Syn - alebo aj dcéra - bol pre indického muža dôkazom jeho mužnosti. Narodenie dieťaťa znamenalo, že môže zaujať svoje hrdé a právom vyslúžené miesto medzi tisíckami mužov, ktorí prispeli k vytvoreniu ďalšej generácie. Hari, tak ako mnohí iní muži v jeho situácii, mal pocit, že som ho o to právo ukrátila." (str. 45)

Autorkin talent sa prejaví veľmi rýchlo a razantne. A to v ústrednej postave mladej Lakšmí. Napriek tomu, že našinec si sotva dokáže predstaviť všetky reálie Indie v polovici minulého storočia, okamžite sa naladí na jej vlnu a užíva si plnohodnotný príbeh od začiatku až do konca. Alka sa pritom nezdržiava prílišným objasňovaním Lakšmínej minulosti. Samozrejme, ide o neoddeliteľnú súčasť deja a bez neho by nebol ani zďaleka kompletný, no podstatné je, kam sa Lakšmí dopracovala a čo má pred sebou než to, čo ju tam nasmerovalo. I keď okov svojej rodiny sa celkom nezbaví. Povestnou ozvenou minulosti sa pre ňu stáva dosiaľ nepoznaná sestra, o ktorú sa musí postarať. Rádhá môže ohroziť jej starostlivo budovaný život aj kariéru uznávanej liečiteľky, kameňom úrazu je aj jej povaha, no Lakšmí si uvedomuje svoju povinnosť a úlohu zohrávajú aj výčitky plynúce z niekdajšieho odchodu z domova. Román sa odohráva v pohnutých časoch, kedy sa rúcali staré systémy a nastupovali nové poriadky, ktoré však ešte len hľadali svoje medze a neraz spôsobovali viac zmätku než pokoja. Bývalá anglická kolónia ešte stále disponuje pozostatkami nadvlády, mnohí ľudia žijú akoby bezo zmeny, no symbolom novej doby je samotná Lakšmí - narodená v tradičnej rodine, ale budujúca si vlastnú nezávislosť. Prirodzene, v rámci určitých krehkých hraníc. Rozdelenie spoločnosti na kasty, dohodnuté manželstvá, vynútené úctyhodné správanie a sila neprajných rečí sú okovy, ktorých je nemožné zbaviť sa, a tak sa naša hrdinka často zmieta medzi tým, čo je správne, a tým, čo je dané. Mimochodom, ak ste si ako ja mysleli, že rozlišujeme iba štyri kasty, ste na veľkom omyle. Kastový systém obsahuje až okolo tritisíc (!!!) úrovní a je omnoho komplikovanejší, než by sa na prvý pohľad zdalo. Umelkyňa s henou je popri skvostnom príbehu veľmi poučným čítaním, kníh z tohto prostredia či obdobia je u nás ako šafranu. Zo stránok na vás zavanie vietor nedávno dávnych čias, ktorý občas získa romantizujúci charakter, inokedy sa zhrozíte nad určitými praktikami či až neľudskými zákonmi. Autorka pritom dobre vie, o čom píše. Sama má indický pôvod, a hoci vo svojej domovine strávila iba rané detstvo, do svojej knihy premietla mnoho skúseností vlastnej mamy, ktorej je (popri otcovi) i venovaná.

"Dnešný deň sa mal skončiť slávnostne a priniesť nám nádej do budúcna. Namiesto toho som cítila prázdnotu, hlbokú a širokú ako koryto Gangy. Rodičia tu neboli, nevideli, akú dlhú cestu som musela prekonať, aby som sa dostala až sem. Bez nich všetka tá námaha akosi strácala zmysel. Namiesto nich mi osud poslal Rádhu, aby som sa o ňu postarala, no jej budúcnosť som zničila tiež. Kam sa uchýli takto uprostred noci? Hádam len nie k svojmu milencovi? Kto to je? Ak to nie je mliekar, pán Ajangár ani pán Pándéj, tak kto? Na maháráninej škole vyučovali len ženy. Žeby ten bezzubý starý vrátnik? Vylúčené!" (str. 178)

Umelkyňa s henou patrí ku knihám, ktoré vo mne zanechali po prečítaní hlbší dojem. Preto ma potešilo, keď som sa dočítal, že ide o prvý diel trilógie a ešte sa vrátime do tohto krásneho, pestrofarebného i obozretnosť vyžadujúceho sveta. Alka Joshi postavila svoj príbeh na mnohých kontrastoch a tento stavebný prvok funguje dokonale. V spojení so silnými postavami, posolstvami a nádhernou obálkou sa dočkala zaslúženého úspechu, ktorý ju azda podnieti, aby svoje spisovateľské pero využívala čo najčastejšie.

Komentáře (0)

Přidat komentář