Dve generácie žien a jeden muž

recenze

Kroky v daždi (2017) / susannes
Kroky v daždi

Kroky v daždi znejú mu v ušiach navždy. Ľahké kroky lásky, po tele jej stekajú nežné kvapky a zmáčajú jej radostnú tvár. Lenže on mal plán. A počítal s tým, že jej ublíži. Ale nepočítal s tým, že dôsledky svojho konania pocíti ešte o skoro 40 rokov, keď sa svet zmení...

Príbeh mladíckej nerozvážnosti sa začína v roku 1979. Tým skoršie narodeným priblíži, aké to bolo, kým sme žili za železnou oponou a tí starší možno s radosťou znovu prežijú nákupy, šitie šiat podľa Burdy, Tuzex, bezvízové prísľuby a všetko, čo bývalo bežnou súčasťou života. Bola to však doba, ktorá sa zase od tej našej až tak nelíšila. Ľudia sú totiž vždy úplne rovnakí. Majú svoje radosti, strasti, túžby, sny, ktoré odjakživa hýbu svetom.

Mladučká Jolana prežíva svoju prvú lásku a do staršieho Júliusa je zaľúbená až po uši, takže ignoruje signály intuície, ktorá jej našepkáva, že asi nebude všetko s kostolným poriadkom. Jej milovaný Július vyrukuje s návrhom svadby. Jolana je užasnutá a nesmierne šťastná. Je síce len tretiačka na strednej škole, no bez váhania súhlasí. Svadba je tajná. Nevedia o nej ani rodičia. Lenže Július má nejaký plán.

Okolo Jolany sa motajú čudní, nebezpeční ľudia. Je ohrozená. Ľudí ktosi udáva. Július zmizne.

Čo sa vlastne udialo, dozvieme sa až o tridsať rokov neskôr.

Kroky v daždi nesú typickú pečať slovenskej Steelovej, no tá pečať sa po osemnástich knihách evidentne vybrúsila, zdokonalila a opeknela. Kroky v daždi sú pekelne zamotaným príbehom. Natoľko pekelne, až má možno čitateľ spočiatku pocit, že autorka je príliš rozvláčna a zbytočne zahlcuje čitateľa nepodstatnými detailmi zo života okolitých postáv. A tiež sa môže zdať, že vopred predvídate dej. No potom sa ukáže, že Gillerová vie, prečo robí to, čo robí. Záverečná časť bola priam epická. Osudy sa preplietli, príčiny a následky konania sa vyjasnili a čitateľ sa nestačí diviť, kde na to Gillerová chodí, ako dokázala vymyslieť niečo také... zamotané a pekné? Keď autorka navyše tvrdí, že nezačne písať, až kým nemá premyslenú každú čiastočku nasledujúcej knihy a dodatočne ju už nikdy neprerába? Geniálne.

„Rozchod ju ubíjal, hľadala zmysel života bez neho a bez zdravých nôh. Obetovala by všetky fialkové črievičky na svete, keby sa mohla bosá rozbehnúť cez zelený trávnik, cez vodu v potoku alebo hoci aj betónové parkovisko...“

Kroky v daždi sú knihou o túžbe po slobode a láske, pre ktorú postavy urobia aj nemožné. Idú si za svojím snom aj cez mŕtvoly. Niekoho zavraždia. Niekto zostane na vozíčku a zostane neplodný. No v tomto románe nič nie je čierne ani biele. Nesúďte, lebo budete súdení... Je to však aj príbeh o láske na prvý pohľad. O tej pravej, čistej, skutočnej. A takisto o bezhraničnej dôvere manželov, ktorých zhodou okolností dostihnú udalosti dávno minulé. Až natoľko, že im hrozí exekúcia, ak rýchlo čosi nevymyslia.

A znovu sa objaví tajuplný Július...

Príbeh vnímame cez optiku viacerých postáv. Jolana v predrevolučných rokoch, Diana v súčasnosti, Július, opäť Jolana. Prostredníctvom nich nám Gillerová osvetľuje veci minulé svojou obľúbenou metódou retrospektívy.

„Každý krok, ktorý urobíš, sa vždy ráta. Vždy ťa niekam posunie, nie?“

Komentáře (0)

Přidat komentář