Diamantové falzifikáty

recenze

Stratená nevesta (2017) / susannes
Stratená nevesta

Isa bola nádherná. Volal ju „mausi“ – myšička, „lieveke“ – zlatko. Bola čistá, úprimná, utiahnutá, skromná. Pobláznila mu hlavu, vzal si ju za ženu – a zmizla.

Aj s kráľovskou diamantovou súpravou.

Victor Cale, bývalý vojak so záhadnou minulosťou, strážnik v klenotníctve, v ktorom Isa brúsila diamanty, čelí obvineniu zo spoluúčasti na krádeži. Nič mu však nedokážu a manželku nezradí. Dostáva sa na slobodu. Stratený, opustený, sám. Nevie, čo sa stalo.

„Po vojne veľmi túžil upokojiť chaos, ktorý mal v duši, a s ňou sa cítil ako v raji. Napokon sa však ukázalo, že v Ise sa skrýva jeho Waterloo. A potom už nikdy nebol taký ako predtým.“

Lenže Victor Cale nie je nikto. On je, naopak, niekto. Navyše má členstvo v organizácii, ktorá sa nazýva Vojvodovi muži. Sú to detektívi. Najnovší prípad je taký triviálny, že sa im do toho ani nechce: barónka Lochlawová si ich najme, aby preklepli najnovšiu lásku jej hanblivého syna, ktorý sa ani nevie poriadne začleniť do spoločnosti a väčšmi ho zaujímajú akési chemické zlúčeniny. Barónka si želá, aby vdovu Sofiu Frankeovú preverili, pretože tvrdí, že pochádza z Belgicka, no barónke neuniklo, že Sofia akoby Belgicko vôbec nepoznala...

Victora zaskočí meno Frankeová. Tak sa totiž volala jeho matka za slobodna... Skrýva sa pod tým menom stratená Isa?

A tak vyráža do Edinburgu, aby sa prípadu ujal. Aby zistil, čo sa stalo. Nájde tam svoju ešte stále právoplatnú manželku Isu? Plánuje Isa pre zmenu ukradnúť diamantový náhrdelník Lochlawovcov v hodnote sedemnásťtisíc libier? Ale prečo potom táto údajná pani Frankeová pracuje v klenotníctve? Prečo si neužíva peniaze, ktoré zákonite musela mať z krádeže kráľovských šperkov?

Lenže aj Isa má svoje bolestné tajomstvá. Aj Isa má strach. A bojí sa aj Victora Calea, ktorý, keď sa po desiatich rokoch objaví v Edinburghu, jej obráti život hore nohami...

Príbeh s detektívnymi prvkami je založený na skutočnej udalosti. Autorku Sabrinu Jeffriesovú, matku autistu, pre ktorú je písanie vítaným únikom zo sveta, v ktorom o dennom dianí rozhoduje synova choroba, k príbehu inšpiroval alsaský klenotník George Friedrich Strass, ktorý vymyslel umelé diamanty (podľa neho dostali sklenené napodobeniny svoje meno – štras). Jeffriesová takisto našla článok z regentského obdobia o parížskom podvodníkovi, ktorý vyrobil takú dokonalú napodobeninu diamantov, že za ne získal viac než dva milióny frankov. A príbeh sa jej začal v hlave odvíjať ako rozmotávané klbko...

„Naše osamelé srdcia už prestalo baviť čakať, kým sa znova nájdeme, a tak volali do noci, kým sa im nedostalo odpovede.“

Komentáře (0)

Přidat komentář