Dánske dievča, skutočný príbeh muža

recenze

Dánská dívka (2011) 5 z 5 / wiix
Dánská dívka

Niekoľko stoviek strán pomalým tempom rozvíja príbeh Grety, slávnej portrétistky, manželky ešte slávnejšieho maliara Einara Wegenera a skĺzava tak do príbehu o Lili. Ľalia. Nevšedný, čistý kvet. Hanblivý, panenský, krehký. Krehký ako vzťah muža a ženy. Dána a američanky. Aká silná musí byť láska ženy k mužovi? Čo všetko môže byť dovolené a prepáčené? Kam až siahajú frázy “vo všetkom ťa podporím” a “v dobrom aj v zlom”?

Upozorňujem, že tento príbeh nie je o láske. Teda len o láske. Zaradila by som ho medzi psychologickú beletriu s námetom na polemiku či premýšlanie. Premýšľanie o čom? Určite o pohlaví a príslušnosti k určitému rodu. O tom, aké je to byť uväznený v tele iného pohlavia. O pocite inakosti a osamelosti, zmätenosti a strachu.

“Niekedy si pripadám ako v pasci. Nemávaš tiež podobný pocit? Som to ja? Som v Kodani? Bozkávam…”

Príbeh nám na začiatku predostiera dánsku idylu pobrežného mesta umelcov. Greta, nedocenená maliarka, dokončuje portrét modelky s prosbou o pomoc: “Urobíš pre mňa niečo?” Einar, citlivý, útly maliar, ktorý z lásky k svojej žene urobí čokoľvek. No po dotyku jemných pančúch s jeho nohou vzídu na povrch jeho najhlbšie túžby a pocity. Na scénu prichádza Lili. Gretou prijímaná, Einarom vytvorená. Dej sa odvíja prostredníctvom spomienok Grety na detstvo na americkom západe, v rodine majetných pestovateľov pomarančov spolu so svojim dvojčaťom a spomienok Einara na ťažký život v Dánsku a svoje zvláštné a vášnivé priateľstvo s Hansom.

Einar spoznáva sám seba a Lili. Greta sa snaží stáť pri svojom mužovi a sprevádza ho na ceste za šťastím. Aké náročné! V ceste za Lilinou premenou stojí doba predsudkov, zaostalé technológie a nedostatok informácii. Istú dobu žijú vo Francúzsku a Einar si dohľadáva informácie o rozdielnosti pohlaví a robí si zo zmätku v hlave jasno. Na scénu prichádzajú Drážďany, klinika a skúsený lekár, ktorý dáva Einarovi šancu. Prijme ju? Vyjde to?

“Narodil sa na blatoch ako dievča v chlapčenskom tele. Einar Wegener sa s tým nikdy nikomu nezveril, ale jeho prvá spomienka bola na slnečné svetlo prúdiace dierkovanou čipkou na šatách, ktoré na sebe mala jeho babička pri letnom slnovrate. Pamätal si, ako sa k nemu do kolísky naťahovali ruky v pľandravých dierkovaných rukávoch. Vtedy si pomyslel - vlastne pocítil-, že biela letná čipka ho bude sprevádzať po zbytok jeho života rovnako ako voda, svetlo a teplo.”

Stránky som si vychutnávala dlho, priznávam. Nenastala fáza hltania jednej kapitoly za druhou, pretože už od prvej stránky kniha netají, čo sa s Einarom deje, to ani nie je cieľom tejto takmer biografie. Je jasné kam Einar smeruje. Preto mi stále išli na rozum otázky. A čo Greta? Prečo ho v tom podporuje? Toto je láska? A čo na to ľudia? Veď sú dvadsiate roky dvadsiateho storočia!

A čo Einar? Kniha nám ponúka príbeh človek s vnútornou ťažobou a potrebou, ako vrstvy cibule predostiera jeden problém za druhým a odhaľuje tak pravú podstatu ich manželstva a ich samotných. Je to pravá láska “v čase cholery” alebo v inom nečase. Silná. A priznávam, že mnou nepochopená aj keď obdivovaná.

Rozsudok nad knihou som predčasne v sebe uviedla už v polovici knihy, keď som pochopila, že nejde ani o príbeh o láske, ani o biografiu slávneho maliara ani o popis medicínskych praktík toho obdobia, ale že ide o krásny mix všetkých týchto motívov okorenený o napätie, psychologické rozbory postáv a romantiku zároveň.

Komentáře (0)

Přidat komentář